znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 541/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 9866/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 9866/2006.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Písomnosťou zo dňa 10. 03. 2008 označenou ako „Návrh na pripustenie zmeny účastníka   konania   a   na   zmenu   súdneho   exekútora“   (ďalej   len   „návrh“)   doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 03. 2008 advokátska kancelária navrhovala, aby súd pripustil   zmenu   účastníka   v   exekučnom   konaní   z   pôvodne   oprávneného   na   nového oprávneného   a   po   právoplatnosti   uznesenie   a   pripustení   predmetnej   zmeny   rozhodol o zmene pôvodne navrhovaného súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. R. L., Exekútorský úrad H.

Písomnosťou   zo   dňa   19.   01.   2009   označenou   ako   „Žiadosť   o   konanie   vo   veci“ doručenou súdu dňa 26. 01. 2009 advokátska kancelária žiadala konajúci súd o konanie v predmetnej právnej veci a poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok“) podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť o zmene   súdneho   exekútora   do   30   dní   od   doručenia   návrhu   oprávneného   na   zmenu exekútora...

K pochybeniu súdu došlo tým, že po podaní návrhu súd v predmetnej právnej veci nevykonal žiadny úkon resp. takýto nie je sťažovateľovi známy.

Dňa 25. 02. 2013 sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal na Okresný súd Bratislava V písomnosť zo dňa 22. 02. 2013 označenú ako „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých   zákonov   spočívajúci   v   porušovaní   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov“   (ďalej   len   „sťažnosť“)   a   požiadal   predsedu   súdu   ako   orgán poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to z toho dôvodu, že konajúci súd od podania návrhu ku dňu podania sťažnosti je nečinný viac ako 1807 dní. Sťažovateľ mal za to, že takýmto postupom súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Na sťažnosť súd do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti nereagoval a o návrhu nerozhodol...

V súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákona o organizácii Ústavného súdu SR má sťažovateľ za to, že Okresný súd Pezinok svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné   prieťahy   a   tým   porušil   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava V ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.

K odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo ani po tom, čo sa sťažovateľ dožadoval zjednania   nápravy   u   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   V.   Sťažnosť   nebola   žiadnym spôsobom vybavená a k náprave nedošlo...

možno mať jednoznačne za to, že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania sťažovateľa nemožno vyvodiť záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní, keďže sťažovateľ sa podal návrh, doložil všetky relevantné dôkazy a žiadal súd, aby vo veci konal.

Na základe uvedeného skutkového stavu veci je zrejmé, že súd do dnešného dňa nevykonal žiadny relevantný úkon, ktorý by viedol k efektívnemu odstráneniu stavu právnej neistoty a rýchlemu rozhodnutiu vo veci, keďže konanie trvá už viac ako 5 rokov, pričom nie je   predpoklad   jeho   skorého   právoplatného   ukončenia.   Pritom   vzhľadom   na   predmet konania   je   promptné   a   skoré   rozhodovanie   veci   požiadavkou   vyplývajúcou   priamo   z ustanovení exekučného poriadku...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.: 37Er 9866/2006 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 37 Er 9866/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 9866/2006.

Sťažovateľka   vidí   porušenie   označených   práv   v   nečinnosti   okresného   súdu   pri rozhodovaní o jej návrhu doručenom okresnému súdu 13. marca 2008 na pripustenie zmeny účastníka   exekučného   konania   na   strane   oprávneného   (tak,   že   účastníkom   na   strane oprávneného sa stáva sťažovateľka) a následne rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu nerozhodol   o   týchto   jej   návrhoch   (obsiahnutých   v   podaní   doručenom   okresnému   súdu 13. marca 2008).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa domáhala ochrany svojich práv aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi 26. februára 2013, ktorá ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola vybavená.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu   sp. zn. 37 Er 9866/2006 zistil takýto priebeh sťažovateľkou namietaného súdneho konania:

Exekučné konanie sa začalo 14. decembra 2006 doručením návrhu oprávneného (A., spol. s r. o.) na vykonanie exekúcie proti povinnej (P. P.) súdnej exekútorke (Mgr. D. S.) o vymoženie 3 500 Sk s príslušenstvom.

Okresný   súd   poveril   súdnu   exekútorku   vykonaním   exekúcie   poverením z 21. decembra 2006.

Sťažovateľka 13. marca 2008 doručila okresnému súdu v označenom exekučnom konaní návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného (tak, že účastníkom na strane oprávneného sa stáva sťažovateľka) a následne navrhovala rozhodnúť o zmene súdneho exekútora.

Sťažovateľka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   26.   januára   2009   žiadala o konanie   vo   veci   a   rozhodnutie   o   jej   návrhoch   obsiahnutých   v   jej   podaní   doručenom okresnému súdu 13. marca 2008.

Okresný súd uznesením z 3. februára 2009 (právoplatným 20. mája 2009) rozhodol o pripustení   sťažovateľky   do   exekučného   konania   ako   oprávnenej   namiesto   pôvodného oprávneného.

V   spise   sa   nachádza   pokyn   súdnej   tajomníčky   z   21.   mája   2009   pre   kanceláriu, na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zmene exekútora.

Ďalší úkon okresného súdu bol vykonaný 23. júla 2013, keď okresný súd rozhodol uznesením o sťažovateľkou navrhovanej zmene súdneho exekútora.

Okresný   súd   na   žiadosť   ústavného   súdu   o   poskytnutie   informácie   o   spôsobe vybavenia   sťažnosti   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   (ktorú   sťažovateľka   pripojila k sťažnosti adresovanej ústavnému súdu a na ktorej sa nachádza odtlačok podacej pečiatky okresného súdu z 26. februára 2013) uviedol, že doručenie predmetnej sťažnosti okresnému súdu neevidujú v registri Spr a ani v príslušnom spise sp. zn. 37 Er 9866/2006.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora zjavne došlo k prieťahom, avšak v čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd už o zmene súdneho exekútora rozhodol, čím vzniknutý prieťah odstránil.

Ústavný súd vzhľadom na celkovú dĺžku exekučného konania (ktoré sa začalo v roku 2006), vznik účastníctva sťažovateľky v exekučnom konaní v roku 2009, predmet tohto exekučného konania (vymoženie pohľadávky v sume 3 500 Sk s príslušenstvom), ako aj vzhľadom   na   odstránenie   sťažovateľkou   namietanej   nečinnosti   okresného   súdu   v   čase rozhodovania ústavného súdu konštatuje, že v posudzovanom konaní nezistil prieťah takej intenzity, ktorý by mohol zakladať dôvod na vyslovenie porušenia označených základných a iných   práv   sťažovateľky   v   namietanom   konaní   a   dôvod   na   zásah   ústavného   súdu do namietaného konania v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013