znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 541/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   V.,   B.,   zastúpeného   spoločnosťou   F.,   s.   r.   o.,   B., konajúcou   prostredníctvom   advokáta   Mgr.   F.   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k oznámeniu č. k. XV/2 Gn 288/12-4 z 2. augusta 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. V. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   faxom 9. októbra   2012   a   poštou   12.   októbra   20125   doručená   sťažnosť   T.   V.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   spoločnosťou   F.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom advokáta Mgr. F. P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a   3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa   čl.   47   ods.   2   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“) vyrozumením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“)   č.   k.   XV/2   Gn   288/12-4   z 2. augusta   2012   (ďalej   len   „vyrozumenie z 2. augusta 2012“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   11.   júla   2012   podal   generálnej   prokuratúre oznámenie   o   skutočnostiach   nasvedčujúcich,   že   počas   vyšetrovania   vedeného vyšetrovateľom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Starej   Ľubovni   (ďalej   len „vyšetrovateľ“ a „OR PZ Stará Ľubovňa“) pod sp. zn.: ČVS: ORP-1207KP-SL-2011, ktorý bol dozorovaný Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“), došlo k spáchaniu trestného činu (ďalej len „trestné oznámenie“).

Podstata   skutočností   oznamovaných   sťažovateľom   v   jeho   trestnom   oznámení spočívala v tom, že nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vo veci vedenej OR PZ Stará   Ľubovňa   sp.   zn.:   ČVS:   ORP-120/KP-SL-2011   došlo   k   zmareniu   zabezpečenia a vykonania dôkazov majúcich priamy súvis s obvineniami, ktoré sú proti sťažovateľovi vznesené. Proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spáchaného   vo   forme   spolupáchateľstva   podľa   §   20   Trestného   zákona   a   za   prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Sťažovateľ spáchanie uvedených skutkov popiera a už v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení   obvinenia   požiadal,   aby   vyšetrovateľ   OR   PZ   Stará   Ľubovňa   zabezpečil od mobilného   operátora   každého   z   obvinených   zvlášť   kompletný   CDR   záznam s lokalizačnými   údajmi   vzťahujúcimi   sa   na   miesta,   z   ktorých   sa   mobilné   telefóny obvinených pripájali do mobilnej siete a prípadne aj boli uskutočnené jednotlivé hovory, a tieto   následne   porovnal   s   výpoveďami   svedkov   a   poškodených.   Návrh   na   vykonanie uvedených dôkazov bol orgánom činným v trestnom konaní doručený už v októbri 2011, avšak k ich obstaraniu pristúpili až v marci 2012 (telekomunikačným operátorom bol príkaz súdu doručený až v apríli 2012). Na príkaz súdu odpovedali všetci dotknutí telekomunikační operátori (Slovak Telekom, a. s., Orange Slovensko, a. s., aj Telefónika Slovakia, a. s.), že požadované údaje sú povinní uchovávať len 12 mesiacov, a potom sú zo zákona povinní tieto   údaje   zlikvidovať.   Orgány   činné   v   trestnom   konaní   k   zabezpečeniu   navrhnutých dôkazov   pristúpili   až   po   uplynutí   6   mesiacov,   čoho   dôsledkom   došlo   k   zmareniu   ich obstarania.

Okrem vydierania je sťažovateľ obvinený aj za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. l a 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť užívaním motorového vozidla...   (ďalej len „motorové vozidlo“). Predmetné vozidlo vyšetrovateľ 25. októbra 2011 o 13.30 h vrátil v súlade s uznesením o vrátení veci sp. zn. ČVS: ORP-120/KP-SL-2011 z 8. júla 2011. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že vyšetrovateľ   pri   vrátení   motorového   vozidla   nezisťoval   jeho   identifikačné   znaky,   ba dokonca ani len neskontroloval jeho VIN číslo. K vydaniu motorového vozidla došlo len na základe dokladov, ktoré sa v ňom našli a boli písané v maďarskom jazyku, a to napriek tomu, že vyšetrovateľ OR PZ Stará Ľubovňa tento jazyk neovládal a nájdené doklady si nenechal preložiť.

Obhajca   sťažovateľa   po   vydaní   motorového   vozidla   zistil,   že   znalecký   posudok Ing. J. P. (ďalej len „znalec“) č. 40/2011 neobsahoval VIN číslo vozidla. Pri následnom výsluchu   znalca   22.   februára   2012   bolo   potvrdené,   že   uvedený   znalecký   posudok   bol vypracovaný len na základe fotodokumentácie z vyšetrovacieho spisu bez toho, aby bola osobne vykonaná obhliadka   motorového vozidla.   Znalec taktiež   potvrdil,   že pri   získaní informácií o počte držiteľov motorového vozidla, riadnom stotožnení motorového vozidla, jeho pristavení na kontrolu originality a premeraní na vyrovnávacej stolici by bolo možné doplniť znalecký posudok a hodnota motorového vozidla by mohla byť nižšia ako 2 655 €.

Skutočnosť, že orgánmi činnými v trestnom konaní neboli zisťované identifikačné znaky motorového vozidla, bola potvrdená aj výpoveďou svedka Mgr. J. O., ktorý bol v tom čase vyšetrovateľom OR PZ Stará Ľubovňa a ktorý motorové vozidlo zaistil a ohliadol, avšak nebol odborne spôsobilý na preskúmanie jeho identifikácie, následne bolo motorové vozidlo   vrátené   s   príslušenstvom   už   novým   vyšetrovateľom.   Doplnenie   dokazovania predmetným smerom už v súčasnosti nie je možné, lebo motorové vozidlo nikdy nebolo pred jeho vrátením individuálne identifikované. Z uvedeného vyplýva, že súhlas s trestným stíhaním sťažovateľa za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona je nezákonný, lebo nie je preukázané, že poškodený svedok, ktorý tento súhlas dal, bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla.

Uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo podľa sťažovateľa zmarené   vykonanie   ďalšieho   dokazovanie,   ktoré „by   preukázalo   skutočnosti   svedčiace v prospech   obvineného   sťažovateľa“, a   tým   došlo   k   porušeniu   jeho   práva   na   obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces. Orgány činné v trestnom konaní v predmetnom konaní preskúmavali len dôkazy „na preukázanie viny obvineného a všetky pochybnosti a rozpory vo vyšetrovaní ignorovali“.

Za porušenie sťažovateľom označených práv zodpovedá generálna prokuratúra, ktorá ako nadriadený orgán okresnej prokuratúry zanedbala vykonávanie dozoru v predmetnom konaní v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Generálna prokuratúra vo vyrozumení z 2. augusta 2012, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 9. augusta 2012, uviedla, že podanie sťažovateľa vyhodnotila ako súčasť jeho obhajoby, a pretože podľa jej zistenia došlo 3. júla 2012 v predmetnej veci k podaniu obžaloby   na   Okresnom   súde   Stará   Ľubovňa,   zákonnosť   prípravného   konania,   ako   aj dôvodnosť podanej obžaloby bude preskúmaná týmto súdom. Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra nepovažuje argumentáciu sťažovateľa za opodstatnenú a je „plne rozhodnutá vystaviť sťažovateľa nespravodlivému súdnemu konaniu, keď zmarila dôkazy svedčiace v prospech sťažovateľa, ale trvá naďalej na podanej obžalobe“.

Z   obsahu   tohto   podania   je   jednoznačné,   že   generálna   prokuratúra   je   rozhodnutá podrobiť sťažovateľa nezákonnému a nespravodlivému súdnemu konaniu, keďže orgány činné v trestnom konaní zmarili zabezpečenie a vykonanie dôkazov svedčiacich v prospech sťažovateľa. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v jeho prípade nedošlo k   dodržaniu   základnej   zásady   trestného   konania   ustanovenej   v   §   2   ods.   10   Trestného poriadku, čoho následkom už „nie je možné závadný stav napraviť a trvanie na podanej obžalobe predstavuje pokračovanie v porušovaní základných práv sťažovateľa“.

Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra nevykonala „kroky na nápravu a pokračuje v neústavnom a nezákonnom trestnom konaní“ a ponecháva nápravu zjavného porušenia základných   práv   sťažovateľa   na   súd.   Keďže   generálna   prokuratúra   trvá   na   podanej obžalobe, sťažovateľ bude vystavený nezákonnému a nespravodlivému súdnemu konaniu, hoci v uvedenej veci na základe asperačnej zásady hrozí sťažovateľovi v prípade uznania jeho viny trest odňatia slobody v sadzbe od 8 rokov a 8 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiacov.

S   ohľadom   na   uvedené   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   vydal   nález, v ktorom   vysloví,   že   vyrozumením   generálnej   prokuratúry   z   2.   augusta   2012   a   jemu predchádzajúcim   postupom   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   spravodlivé   súdne konanie pred nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 ods. 2 charty, prikáže generálnej prokuratúre znovu konať a rozhodnúť v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov tak, aby sa   nepokračovalo   v   nezákonnom   a   neústavnom   trestnom   stíhaní   sťažovateľa,   zaviaže generálnu prokuratúru na úhradu trov právneho zastúpenia a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 26 000 €.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 47 ods. 1 charty vyrozumením   generálnej   prokuratúry   a   jemu   predchádzajúcim   postupom.   K   porušeniu uvedených   práv malo dôjsť   v   dôsledku   toho,   že generálna prokuratúra   na základe ním podaného podania, v ktorom spochybňoval dôkaznú hodnotu v konaní vykonaných dôkazov a   poukazoval   na postup   vyšetrovateľa,   ktorým   došlo   k   zmareniu   dôkazov   relevantných v predmetnom   konaní,   nezastavila   trestné   konanie   v   jeho   veci,   ale   podala   proti   nemu obžalobu, v dôsledku čoho bude vystavený nespravodlivému súdnemu konaniu.

Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra vo vyrozumení z 2. augusta 2012 uviedla: „Generálnej prokuratúre SR bolo odstúpené Vaše podanie zo dňa 3. júla 2012   označené   ako   oznámenie   o   skutočnostiach,   že   počas   vyšetrovania   vedeného vyšetrovateľom   OR   PZ   Stará   Ľubovňa   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-120/KP-SL-2011 a dozorovaného Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa došlo k spáchaniu trestného činu, z obsahu ktorého vyplýva nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom konaní vo vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Stará Ľubovňa pod sp. zn. ČVS/ORP-120-KP-SL- 2011 a Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni.

V   tejto   súvislosti   som   zistila,   že   v   danej   veci   bola   dňa   3.   júla   2012   podaná na Okresnom   súde   v   Starej   Ľubovni   obžaloba,   ktorá   bude   z   hľadiska   zákonnosti prípravného   konania   a   dôvodnosti   podania   obžaloby   preskúmaná   dotknutým   súdom. S poukazom na vyššie uvedené v zmysle ust. § 62 ods. 1 Trestného poriadku som Vaše podanie vyhodnotila ako súčasť obhajoby obvineného T. V.“

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že generálna prokuratúra sa podaním sťažovateľa   zaoberala   a   presvedčivo   reagovala   na   relevantné   sťažovateľove   námietky smerujúce k preskúmaniu preukaznej hodnoty vykonaných dôkazov a ich nedostatočnosti. Závery generálnej prokuratúry, podľa ktorých boli predmetné námietky posúdené v súlade s §   62   Trestného   poriadku   ako   súčasť   obhajobných   námietok   sťažovateľa,   ktoré   budú po predložení uvedenej argumentácie v rámci konania o obžalobe v jeho veci preskúmané a vyhodnotené príslušným súdom, a preto nemôžu byť predmetom preskúmania v rámci dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, nemožno podľa ústavného súdu považovať za arbitrárne.

Samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená, že došlo k porušeniu v sťažnosti označených práv. Súčasťou základných práv sťažovateľa nie je právo na to, aby sa jeho námietkam vyhovelo v súlade s jeho predstavami.

Sťažovateľ má navyše možnosť realizáciou svojich práv v rámci obhajoby v konaní pred   príslušným   súdom   dosiahnuť   preskúmanie   a   posúdenie   uvedených   námietok nezávislým   a   nestranným   súdom,   ktorého   povinnosťou   bude   v   súlade   s   §   238   ods.   1 Trestného poriadku podanú obžalobu najskôr prezrieť z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú   spoľahlivý   podklad,   a   najmä   preveriť,   či   prípravné   konanie,   ktoré   jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku a či ju treba preskúmať alebo predbežne prerokovať.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného   proti   nemu   má   možnosť   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2012