I. ÚS 54/94

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 7. novembra 1994 po predbežnom prerokovaní podnetov, bytom ⬛⬛⬛⬛ vo veci preskúmania zákonnosti konania a rozhodovania všeobecných súdov takto r o z h o d o l : Podnety ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania sa   o d -m i e t a j ú   pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej re-publiky. O d ô v o d n e n i e : Podaním, došlým na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďa-lej len "ústavný súd") 31. augusta 1994 domáhal sa pisateľochrany svojho práva upraveného v článku 12 ods. 1 a ods. 4Ústavy Slovenskej republiky, ktoré bolo podľa jeho názoru po-rušené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trnave v konanísp. zn. 10 C 127/92, Krajského súdu v Bratislave (doručeného 17.5.1993) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skončeného 31. augusta 1993 vo veci neospravedlnenej absencie. V podaní z 28. septembra 1994 pisateľ naviac uvádza, žečlánok 12 ods. 1 a ods. 4 ústavy porušila aj organizácia tým, žev júli 1993 pri zrušení funkcie SOPT pre bezpečnosť a ochranuzdravia pri práci a požiarnej ochrany, ktorú vykonával pisateľ

podnetu, rozdelila túto medzi dvoch technicko-hospodárskych pra-

- 2 -covníkov a jeden z pracovníkov, ktorý funkciu prevzal, nespĺňalpodľa pisateľa podnetu požiadavky kladené na výkon tejto práce. Pisateľ podnetu sa domnieva, že tým došlo k porušeniu jeho právzo strany organizácie podľa už citovaného článku ústavy, rovnakoako rozhodnutím okresného a krajského súdu, ktoré v konanísp.zn. 10 C 1/94 nevyhovel jeho žalobe o neplatnosť výpovede danúpracovníkovi (pisateľovi podnetu) 16. júla 1993. Obe podania, napriek rôznosti označenia, ako vyplýva ďalejz ich obsahu, boli formulované ako podnet, a pisateľ v nich na-mieta porušenie svojich práv jednak právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov vo veci samej a jednak konaním zamestnávajúcej organizácie pri obsadení   novovytvoreného miesta po zrušení funkcie pisateľa podnetov. Pretože pisateľ podnetov sa vo svojich podaniach odvoláva na článok 127 ústavy, ústavný súd poukazuje na to, že podľa tohoto ustanovenia rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhod- nutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štát-nej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušenézákladné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv aslobôd nerozhoduje iný súd. Všeobecné súdy nemožno považovať ani za jeden z orgánov uve- dených v čl. 127 ústavy a rovnako aj podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Pre podanie ústavnej sťažnosti nie sú preto splnené zá-konné podmienky. Rovnako ústavný súd nie je príslušný preskúmávaťzákonnosť rozhodovania všeobecných súdov (článok 141 ústavy).Konštatovania uvedené v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú v ce-

lom rozsahu aj na rozhodnutia organizácie, týkajúce sa jej orga-nizačnej štruktúry. Článok 12 ods. 1 a 4 ústavy, na ktorý sa pisateľ podnetuodvolával, sú všeobecnými ustanoveniami a sú uvedené v druhej

- 3 -hlave ústavy, ktorá upravuje základné práva a slobody, pričomujma, spočívajúca vo finančnom postihu nie je v priamej príčinnejsúvislosti s uplatnením základných práv a slobôd pisateľa, alevýsledkom neúspešného uplatnenia jeho návrhu na všeobecných sú-doch o určenie, že neprítomnosť v práci nie je neospravedlnenýmzameškaním práce z dôvodu, že dňa 6. mája 1992 čerpal zákonnúdovolenku. Z uvedených dôvodov rozhodol Ústavný súd Slovenskej republi- ky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnu- tia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať op- ravný prostriedok.

V Košiciach, 7. novembra 1994

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard Rapant predseda senátu