SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 54/2016-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2016 v senátezloženom z predsedu Milan Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčoveja sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť
, v zastúpení advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, Štúrova 10/20, Košice,vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 109/2007 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Kežmarokv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 109/2007 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.2 Cb 109/2007 k o n a l bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovomštyritisícpäťsto eur), ktoré j e jej p o v i n n ý zaplatiť Okresný súd Kežmarok do dvochmesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Petrovského do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) na prieťahyv označenom konaní pred Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) začatom9. apríla 2007, ktoré ešte nie je skončené. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie v záhlavíoznačených práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jejfinančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a trovy konania.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, ktorá v liste z 19. apríla 2016 urobila prehľad procesných úkonov súduod 19. apríla 2007 (keď bola doručená žaloba) do 14. apríla 2016, keď sudca odročilpojednávanie na 20. jún 2016 s tým, že ešte zváži nariadenie kontrolného znaleckéhodokazovania. Konštatovala, že na zistených prieťahoch sa sťažovateľka nepodieľala, tietoboli spôsobené nečinnosťou súdu v rôznych obdobiach, jeho neefektívnou činnosťoua nečinnosťou povereného znalca na vypracovanie posudku; súhlasila s upustenímod ústneho pojednávania, keď posúdenie veci nechala na ústavný súd.
Aj sťažovateľka súhlasila s neverejným pojednávaním ústavného súdu.
3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajúporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
4. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov...
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. I. ÚS 32/2016).
6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, spravidla na jedinom pojednávaní (§ 114ods. 1 OSP).
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OPS povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
7. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej ne/primeranosti sa opakovanepripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívnecharakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania,konanie a procesnú aktivitu sťažovateľa a ostatných účastníkov konania, ako i správaniepríslušných orgánov verejnej moci (príslušného súdu); do úvahy treba vziať aj to, čo jepre sťažovateľa v konaní jeho predmetom.
8. Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťousudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby organizovalsvoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva, zakotvené v ústave i v Dohovore o ochraneľudských práv a základných slobôd boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smerenemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich právv primeranej dobe.
9. Vzhľadom na extrémnu dĺžku konania (viac ako 9 rokov) ústavný súd vôbecnepovažoval za významné podrobne skúmať uvedené kritériá, pretože ani právne čiskutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a platí, žeoneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou (porov. rozhod. Európskeho súdupre ľudské práva vo veci Medvedskyi v. Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75).
10. Preto ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo (dochádza)k prieťahom, a teda že je ním zasiahnuté do ústavou zaručeného práva sťažovateľkyna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Tento stav jezapríčinený nečinnosťou okresného súdu, jeho neefektívnou (resp. nesústredenou)činnosťou a nerozhodnosťou pri komunikácii so znalcom a pod.
11. Ústavný súd preto zároveň prikázal okresnému súdu konať v ďalšom obdobíbez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)].
12. Keďže tento preventívny prostriedok nie je spôsobilý priniesť nápravu uvedenéhostavu, ústavný súd pristúpil aj k použitiu kompenzačného prostriedku nápravy, ktorým jepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 500 €, pričom sumu zaplatíokresný súd sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (čl. 127 ods. 3ústavy a § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
13. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátom pred ústavným súdom v sume 296,44 €,a ktoré jej zaplatí okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu (§ 36ods. 2, § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP); ide o odmenu za dva úkonyvykonanej právnej služby podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2016