znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 539/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TECHNOL s. r. o., Zvolenská cesta 35, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Štrbíkom, Advokátska kancelária, Námestie slobody 9/22, Prievidza, pre namietané porušenie jej základného práva podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25 CoKR/6/2014 z 1. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   TECHNOL   s.   r.   o. o d m i e t a   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Technol s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 CoKR/6/2014 z 1. júla 2014.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 K/44/2013 zo 7. mája 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok sťažovateľky. Krajský súd svojím   uznesením   sp.   zn.   25   CoKR/6/2014   z 1.   júla   2014   rozhodol   o zamietnutí   ňou podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. V ostatnom podala sťažovateľka na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľka voči postupu a uzneseniu krajského súdu sp. zn. 25 CoKR/6/2014 z 1. júla 2014 predovšetkým namietala: „Argumentácia súdu je nesprávna v tom bode, keď na jednej strane vychádza z toho, že právnickej osobe sa doručuje na adresu uvedenú v obchodnom registri a na druhej strane vychádza z toho, že adresát (ten komu sa doručuje, teda   právnická   osoba)   sa   na   adrese   uvedenej   v   obchodnom   registri   nezdržuje   (v   čase doručenia,   čo   nie   je   možné).   Súd   účelovo   a   nedôvodné   zamieňa   právnu   subjektivitu adresáta, a toho kto za adresáta koná, teda konateľa. Zásielka nebola uložená na pošte zákonom predpísaný počet dní, po tom ako nebola zásielka doručená do vlastných rúk v sídle spoločnosti.

Na   veci   nič   nemení   ustanovenie   §   48   odst.   2,   lebo   aj   po   tom   ako   sa   zásielka v odbernej lehote neprevezme na pošte vracia sa táto na súd, a je teda možné naplnenie tohto ustanovenia aj pre prípad uloženia zásielky na pošte. Z ustanovenia § 49 odst. 2 nie je možné žiadnym legálnym výkladovým pravidlom vyvodiť, že zásielka ktorú sa nepodarilo doručiť   nie   je   potrebné   uložiť   na   pošte   predpísaným   spôsobom.   Za   hrubé   porušenie zákonnosti je treba považovať aj postup, ak z faktu, že poštovej doručovateľke nie je známi adresát,   sa   vyvodzuje,   že   tento   sa   na   adrese   nezdržuje,   čo   sú   dve   naprosto   odlišné skutočnosti.   Zákon (O.s.p.),   neviaže   a   nijak   neupravuje postup,   pre   prípad ak poštovej doručovateľke je adresát neznámi, a ani nemôže... Zastávam názor, že v takom prípade je o to dôvodnejšie uložiť zásielku po dobu zákonom predpísanú na miestne príslušnej pošte (a to bez ohľadu nato, či je alebo nie je doručovateľke osobne známi adresát zásielky, miestne príslušná pošta je známa a to z adresy na zásielke), aby sa vylúčil vplyv neznalosti doručovateľky (vymenená alebo ovplyvnená) na režim doručovania.

V   neposlednom   rade,   pokiaľ   súd   vidí   ako   právne   rozhodné,   že   sa   ako   konateľ nezdržujem na adrese uvedenej v obchodnom registri, má možnosť postupovať podľa § 49 odst. 3 a odst. 4 O.s.p., čo tiež nebolo dodržané.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné práva zaručené ústavou SR, subjektu TECHNOL s.r.o. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces   podľa   čl.   6   odst.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Krajského súdu Banská Bystrica rozhodnutím v konaní č. 25CoKR/6/2014... zo dňa 1. júla 2014 porušené bolo.

Rozhodnutie vydané Krajským súdom Banská Bystrica zo dňa 1.   júla 2014 č.   k. 25CoKR/6/2014 zrušuje a vec sa vracia na nové konanie.

Krajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ustanovenie § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť   podľa   § 49   a   nasl.   zákona   o   ústavnom   súde.   Ústavný   súd   výslovne zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   osobitne   platí v prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovaného zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   s   návrhom nedoručila   aj   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   25   CoKR/6/2014   z 1.   júla   2014,   proti ktorému   sťažnosť   smeruje,   a to   ani   v období   po   doručení   sťažnosti   ústavnému   súdu. Nedoručenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, v danom prípade uznesenia krajského súdu sp.   zn.   25   CoKR/6/2014   z 1.   júla   2014,   proti   ktorému   ústavná   sťažnosť   smeruje,   je nesplnením podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS   134/2010).   Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014