znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 539/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. F., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 215/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2012 doručená sťažnosť E. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 215/2008.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu 23. decembra 2008 sa sťažovateľ ako žalobca domáhal voči svojmu zamestnávateľovi ako žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 13. novembra 2008 a náhrady mzdy za obdobie od 13. novembra 2008 do 5. mája 2009 v sume 86 800 Sk s   príslušenstvom.   Okresným   súdom   bolo   konanie   o   žalobe   sťažovateľa   vedené pod sp. zn. 28 C 215/2008.

Po zaslaní žaloby na vyjadrenie odporcovi   v januári 2009 a doručení vyjadrenia odporcu 27. februára 2009 boli vo veci nariadené tri pojednávania na 5. máj 2009, 11. jún 2009 a 13. júl 2009.

Okresný súd vo veci rozhodol 13. júla 2009 rozsudkom č. k. 28 C 215/2008-71 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu a po vyjadrení odporcu k podanému   odvolaniu   okresný   súd   5.   októbra   2009   predložil   spis   Krajskému   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 372/2009 zo 16. decembra 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby   o   určenie   neplatnosti   rozviazania   pracovného   pomeru   tak,   že   určil   neplatnosť okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   z   13.   novembra   2008   a   zrušil   rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby o náhradu mzdy a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresnému súdu bol spis vrátený krajským súdom 8. februára 2010 a okresný súd následne   doručil   účastníkom   rozsudok   krajského   súdu   a   nariadil   vo   veci   pojednávanie na 19. apríl 2010.

Žalovaný   16.   marca   2010   doručil   okresnému   súdu   dovolanie   proti   rozsudku krajského   súdu,   v   dôsledku   čoho   bol   okresným   súdom   zrušený   nariadený   termín pojednávania a spis bol 30. apríla 2010 doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že sťažnosť na prieťahy v konaní podal predsedovi okresného súdu 6. apríla 2010 a opakovanú sťažnosť 25. januára 2011, ktorú predseda okresného súdu vyhodnotil vo svojej odpovedi ako nedôvodnú, pretože spis sa nachádza na najvyššom súde.

Najvyšší   súd uznesením   sp.   zn. 5 Cdo   99/2010 zo   16. februára 2011 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd vrátil spis krajskému súdu 21. marca 2011, ktorý následne uznesením č. k. 5 Co 92/2011-136 z 18. mája 2011 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) opätovne rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresnému súdu bol spis vrátený krajským súdom 24. júna 2011.

Okresný súd v ďalšom priebehu konania v júli 2011 doručil účastníkom uznesenie krajského súdu, v auguste 2011 zaslal výzvy na predloženie listín a oznámenie skutočností, na ktoré dostal odpovede v priebehu septembra a októbra 2011 a v decembri 2011. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 12. január 2012. Pojednávanie sa 12. januára 2012 uskutočnilo   a   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   nariadenia   znaleckého   dokazovania. Okresný súd uznesením z 3. apríla 2012 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Následne okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania. Sťažovateľovi bol doručený 20. augusta 2012.

Sťažovateľ sa už skoršou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. decembra 2011 domáhal   vyslovenia   porušenia   rovnakých   základných   a   iných   práv   ako   sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. októbra 2012. Ústavný súd skoršiu sťažnosť sťažovateľa síce uznesením č. k. III. ÚS 28/2012-7 zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie, potom však nálezom č. k. III. ÚS 28/2012-20 zo 14. februára 2012 vyslovil, že jeho označené základné a iné práva, ktorých porušenie namieta, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 215/2008 porušené neboli.

Sťažovateľ vidí   porušenie ním označených základných a iných práv v dlhodobej nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   vedenom pod sp.   zn.   28   C   215/2008.   Zároveň   poukazuje   na   neefektívnosť   úkonov   vykonaných okresným   súdom   v   období   roku   2011   a   2012   vrátane   neefektívneho   nariadenia   podľa sťažovateľa zbytočného znaleckého dokazovania.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd Košice II porušil základné právo sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 28C215/2009 aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa vec prerokovala v primeranej lehote, zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice II sa prikazuje konať v konaní bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500.-   Eur..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 269,58.- Eur., do rúk právnej zástupkyne JUDr. D. S..., do 30 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 215/2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 23. decembra 2008 a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Konanie   vedené   okresným   súdom   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu 3. októbra 2012 trvá tri roky a necelých desať mesiacov.

Pritom   z   celkovej   doterajšej   dĺžky   konania   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde v dôsledku   odvolacieho   konania   a   na   najvyššom   súde   v   dôsledku   dovolacieho   konania v podstate v období v trvaní jedného roka a necelých deviatich mesiacov (od 5. októbra 2009 do 24. júna 2011).

Napriek tomu, že v odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu krajským súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, dĺžku konania v čase, keď vo veci rozhodoval krajský   súd   a   najvyšší   súd,   nie   je   možné   hodnotiť   ako   dôsledok   neefektívnej   činnosti okresného   súdu   spočívajúcej   v   nesprávnom   rozhodnutí   vo   veci   samej,   keďže   trvanie konania pred krajským súdom a následne najvyšším súdom bolo vyvolané v podstatnej časti vadným rozhodnutím samotného krajského súdu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd mal k dispozícii predmetný spis a mal možnosť vo veci efektívne konať v podstate v období v trvaní dvoch rokov.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (tri roky a necelých desať mesiacov), ako aj vzhľadom na to, že okresný súd mal možnosť v posudzovanom konaní vykonávať efektívne úkony na prerokovanie a rozhodnutie veci v podstate len v období dvoch rokov, samotnú skutočnosť neefektívneho postupu okresného súdu v období prvého polroku jeho konania, (ktorá   sa   prejavila   v   zrušení   jeho   rozsudku   odvolacím   súdom)   v   spojení   s   prípadnou pomalšou činnosťou okresného súdu v období rokov 2011 a 2012 nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý by zadával možnosť porušenia označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2012