SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 538/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 47/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 47/2015.
2. Zo sťažnosti vyplýva:
«... vzhľadom na to, že trestné konanie sťažovateľa pre prečin neoprávneného používania cudzieho... motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, 2, pís. c/ Trestného zákona trvá od vznesenia obvinenia dňa 20. 08. 2010 „iba“ 6... rokov a vynesenie prvostupňového rozsudku okresným súdom je stále v nedohľadne, pričom súdne konanie bolo vedené od podania obžaloby vo februári 2012 na miestne nepríslušnom Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši a od mája 2015, po odstúpení trestnej vecí na miestne príslušný Okresný súd Košice II, trvá súdne konanie bez prvostupňového rozhodnutia zatiaľ 4,5... roka, žiadam, aby ku konaniu o tejto druhej ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tej istej právnej veci, bol pripojený spis Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2016-34 o mojej predchádzajúcej ústavnej sťažnosti zo dňa 21. 06. 2015, ktorú ÚS SR, ako zjavne neopodstatnenú svojím uznesením zo dňa 03. februára 2016 odmietol....
Tri a pol roka trvalo súdne konanie od prvopočiatku na miestne nepríslušnom Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši... a to napriek tomu, že sťažovateľ ako obžalovaný, opakovane písomne namietal miestnu nepríslušnosť tohoto súdu....
Po smrti nebohej nezákonnej sudkyne JUDr. A. Švehlovej... z OS L. Mikuláš, bola vec pridelená 20. 10. 2014 sudcovi tohoto súdu Mgr. Jurajovi Lukáčovi, ktorý už čítal niekedy Trestný poriadok a svojím uznesením sp. zn. 2 T 32/2012 zo dňa 02. 03. 2015 trestnú vec konečne odstúpil na miestne príslušný Okresný súd Košice II. Trvalo ďalšie 2... mesiace, kým bol trestný spis doručený na OS Košice II (zrejme ho tam niekto osobne pešo niesol, aj s dlhými prestávkami na oddych).
Trestná vec bola konečne pridelená zákonnej trestnej sudkyni ⬛⬛⬛⬛, pod novou spisovou značkou 4 T 47/2015. Pani sudkyňa JUDr. Túryová vytýčila v „kauze desaťročia“ niekoľko pojednávaní, naposledy dňa 12. 05. 2016. V priebehu súdneho konania pred OS Košice II, sťažovateľ písomne oznámil, že súhlasí s tým, aby sa hlavné pojednávania konali bez jeho prítomnosti a požiadal o doručovanie zápisníc z týchto pojednávaní.
Ostatné hlavné pojednávanie dňa 12. 05. 2016, bolo odročené na termín 07. 09. 2016, teda bez piatich dní o 4 (štyri) mesiace....
Výpovede „relevantných“ svedkov v prípravnom konaní... boli celkovo v rozsahu 3,5 strany, obžaloba mala 1,5 strany, teda spolu 5 strán výpovedí. A trestné konanie trvá 6 rokov... Skutočne obdivuhodný výkon dvoch okresných súdov a rozsudok nikde...»
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„B./ Ústavný súd SR konštatuje, že Okresný súd Košice II... v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou 4 T 47/2015 proti sťažovateľovi ako obžalovanému – ⬛⬛⬛⬛... porušil jeho ústavné právo na prerokovanie jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
C./ Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné odškodnenie vo výške 300.000,. euro..., ktoré je porušovateľ povinný uhradiť k jeho rukám v zmysle zákona do dvoch mesiacov.“
II.
4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
10. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 47/2015.
11. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
13. Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad. Konanie v trestnej veci sťažovateľa začalo na okresnom súde v máji 2015, teda ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. augusta 2016) trvá iba 15 mesiacov. V okolnostiach danej veci doba konania na okresnom súde nie je neprimerane dlhá a v prípade sťažovateľa išlo len o ojedinelé prieťahy, ktoré samy osebe nedosahujú ústavne neprimeranú intenzitu. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú.
14. Ústavný súd zdôrazňuje, že v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania. V danej veci ústavný súd preto rozhodoval iba o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súvislosti s postupom okresného súdu, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení práv v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, považuje ústavný súd iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04).
15. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 ústavy).
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016