znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 537/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   J.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 8 C 161/2011 z 9. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2014 doručená sťažnosť P. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „porušovateľ“) sp. zn. 8 C 161/2011 z 9. júna 2014.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením podľa § 141a   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „OSP“) uložil sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania v sume 22 877,07 eur   predstavujúci   rozdiel   medzi   sumou   preddavku,   ktorá   mu   vyplýva   v súvislosti s rozšírením jeho žaloby pripusteným uznesením sp. zn. 8 C 161/2011 zo 16. apríla 2014 (41 644,27 eur) a sumou už zaplateného preddavku na trovy konania (18 767,20 eur), čo je podľa   sťažovateľa   prejavom   formalistického   prístupu   k interpretácii   ustanovenia   §   141a OSP, ktorý má za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľa   sa   okresný   súd ... vôbec   nevysporiadal,   resp. nezohľadnil a napokon fakticky ani vôbec neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľa k 09.06.2014, majúce podstatný vplyv na jemu uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené iba na jeho dohadoch, resp. odkazoch na minulé, v čase rozhodovania neaktuálne majetkové pomery žalobcu (v zmysle daňového priznania z roku 2011), ktoré sú založené na už nereálnych skutkových zisteniach.

Ďalším porušením práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je postup porušovateľa v tom, že nedal sťažovateľovi procesnú príležitosť vyjadriť sa k možnej aplikácii ust. §141a O.s.p., a to ani k prípadným dôkazom, ktorými mohla byť preukázaná neodôvodnenosť aplikácie tohto ustanovenia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2012 z 28.11.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 216/2012)....

Rozhodnutie porušovateľa je založené iba na jeho dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových   pomeroch   sťažovateľa,   bez   akéhokoľvek   reálneho   skutkového   zistenia, poukazujúc na predošlé, neaktuálne majetkové pomery sťažovateľa na základe daňového priznania   sťažovateľa   spred   dvoch   rokov   -   tzn.   za   rok   2011.   Porušovateľ   sa   zákonne vysporiadal len s druhou podmienkou na vyhotovenie návrhu podľa § 141a ods. 1 O.s.p., a to   s   výškou   žalovanej   sumy.   Čo   sa   týka   druhej   podmienky   spočívajúcej   v   danosti predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov u sťažovateľa (ku dňu rozhodovania porušovateľa o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania), sa v odôvodnení uznesenia neuvádza vôbec nič....

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   je   uznesenie   Okresného   súdu   Prešov   sp.   zn.   8   C 161/2011 z 09.06.2014 arbitrárne a zjavne neodôvodnené, a tým aj z ústavného hľadiska kladúceho   požiadavku   na   presvedčivé   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   neudržateľné, hrubo zasahujúce do práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Sťažnosti sa vyhovuje. 2. Základné právo... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 8 C 161/2011 z 09.06.2014, porušené bolo. 3. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 8 C 161/2011 z 09.06.2014, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Prešov je povinný nahradiť... trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 EUR za dva právne úkony po 134,- EUR (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na ústavný súd), plus 2 x režijný paušál 2014 po 8,04 EUR a 20 % DPH vo výške 56,82 EUR zo základu dane 284,08 EUR, na účet advokáta JUDr. Michala Feciľaka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa tvrdenia sťažovateľa napadnutým postupom a uznesením okresného súdu došlo k porušeniu svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

10.   Podľa   čl.   36   ods.   1   listiny   sa   každý   môže   domáhať ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12.   Podstatou   námietok   sťažovateľa   sú   právne   závery   okresného   súdu   pri posudzovaní   poskytnutia   súdnej   ochrany   v konaní   podľa   §   141a   ods.   1   OSP,   s ktorým sťažovateľ nesúhlasí (pozri bod 3).

13. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v   súčasnosti   a   nebude   môcť   ani   v   budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práv   poskytuje.   Zmyslom   a   účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   135/05).   Zásada   subsidiarity reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu   do právomoci všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní   o sťažnosti   preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

14. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny   opravný   prostriedok,   vyjmúc   návrh   na   obnovu   konania   a   iný   právny prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

15.   V   danom   prípade   je   potrebné   sťažnosť   považovať   za   predčasnú,   a   teda neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu   procesnej povahy, ktoré nemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemu porušeniu   sťažovateľom   označených   práv   v   materiálnom slova   zmysle   na   základe   jeho nosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by okresný súd na základe nezloženia stanoveného preddavku na trovy konania zastavil konanie (§ 141a ods. 1 in fine OSP) a následne   by   prebehlo   pre   sťažovateľa   neúspešné   opravné   konanie   pred   všeobecnými súdmi, v rámci ktorého by namietal nosnými dôvodmi tejto sťažnosti.   Konanie vo veci samej   bude pokračovať na okresnom   súde.   Až   po   jeho ukončení   a vydaní rozhodnutia okresným   súdom,   resp.   krajským   súdom   vo   veci   samej   (ako aj   po   prípadnom   využití možnosti podať mimoriadne opravné prostriedky), bude mať sťažovateľ možnosť uplatniť ochranu   svojich   práv   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (m.   m.   I.   ÚS   440/2012, I. ÚS 59/2013).

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods.   2 zákona o   ústavnom   súde,   pretože v   danom   štádiu   súdneho   prejednania veci   nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014