znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 536/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2014   predbežne prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2014 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/2008. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 21. júla 2008 na okresnom súde návrh žaloby „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva a vydanie družstevných podielových listov“. Od podania návrhu uplynulo 6 rokov a vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.

3.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   nerešpektuje   nález   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 50/2012 z 25. októbra 2012, ktorý mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 171/2008   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   keďže   určil   termín   pojednávania   až na 24. september 2014.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný   súd   v   konaní   pod   sp.   zn.   12   C/171/2008   porušil   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných súdnych prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru postupom okresného súdu a súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

7.   Predovšetkým   je   potrebné   uviesť,   že   v konaní   pred   ústavným   súdom   bol sťažovateľ   viackrát   poučený   o náležitostiach   podaní   adresovaných   ústavnému   súdu predpísaných   zákonom   o ústavnom   súde   (najmä   povinnosti   byť   zastúpený   advokátom vyplývajúcej z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo v danej veci nesplnil, a následkoch   prípadnej možnosti   odmietnutia   jeho   sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde)   a   tiež   bol   naposledy   opakovane   upozornený   (napr. II. ÚS 50/2012, III. ÚS 44/2014,   Rvp   22317/2013   a Rvp   5290/2014)   aj   na   to,   že   od 1. januára 2012 v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) vytvorila Slovenská republika nový inštitucionálny a funkčný systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktorým rozšíril zákonodarca pôsobnosť centra aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy [§ 3 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.]. V týchto prípadoch neskôr sám predložil splnomocnenia na   jeho   zastupovanie   v konaniach   pred   ústavným   súdom   naposledy   pre   advokátku Mgr. Romanu   Paliderovú,   Jégého   19,   Bratislava   (II.   ÚS   50/2012,   III.   ÚS   199/2013 a III. ÚS 44/2014).

8.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   znovu   vyzvať sťažovateľa na odstránenie zisteného nedostatku a upozorňovať ho na možnosť priznania právnej pomoci centrom (sťažovateľ celkovo podal na ústavnom súde už 73 návrhov, resp. sťažností,   v rámci   ktorých   bol   opakovane   kvalifikovaným   spôsobom   oboznámený o zákonných náležitostiach návrhov podávaných ústavnému súdu).

9.   Tieto   skutočnosti   viedli   ústavný   súd   k tomu,   že   sa   ústavný   súd   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal (pozri obdobne uznesenie sp. zn. I. ÚS 382/2014 z 9. júla 2014) a jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od splnenia procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom (obdobne napr. I. ÚS 164/2014).

10.   Odmietnutie   sťažnosti   nevylučuje,   aby   sa   sťažovateľ   opätovne   uchádzal o ochranu svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak odstráni už uvedené nedostatky podaného návrhu a okresný súd bude v ďalšom období bez ospravedlniteľného   dôvodu   v   napadnutom   konaní   nečinný,   alebo   by   bola   jeho   ďalšia činnosť neefektívna.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014