znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 536/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C 895/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2012   doručená   sťažnosť   Mgr.   Ing.   J.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   E.   K.,   P.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 895/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Konanie sa začalo podaním žalobného návrhu voči sťažovateľovi na Okresnom súde Bratislava III dňa 08. 01. 2007. Bola vedená pod č. k. 40 Ro 09/2007. Po vzniku Okresného   súdu   Pezinok   bola   vec   dňom   01.   01.   2008   odstúpená   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok...

podal sťažovateľ (odporca) dňa 18. 08. 2008 (úprava podaním dňa 02. 02. 2009) vzájomný návrh...

Až po podaní vzájomného návrhu sťažovateľom... doručil navrhovateľ... Okresnému súdu   Pezinok   dňa   27.   03.   2009   návrh   na   zámenu   účastníka   konania   na   strane navrhovateľa...

Listinné   dôkazy,   ktoré   navrhovateľ   pripojil   k   tomuto   návrhu...   porušovateľ   ani ku dnešnému dňu nedoručil sťažovateľovi...

Súd   nekonal   o   vzájomnom   návrhu   sťažovateľa   voči   navrhovateľovi...   uznesením č. k. 5C/895/08-147 zo dňa 03. 08. 2010 pripustil prednostne zmenu účastníka na strane navrhovateľa...

Porušovateľ však namiesto ústavne konformného konania po viac ako 3 a ¾ roka zjavnej   vlastnej   nečinnosti   o   vzájomnom   návrhu   od   18.   8.   2008   (úprava   2.   2.   2009)... rozhodol   dňa 24.   apríla 2012 uznesením   č.   k.   5C/895/08-196...   o   vylúčení   vzájomného návrhu odporcu (sťažovateľa) na samostatné konanie, ktoré t. č. vedie Okresný súd Pezinok pod č. k. 8C 101/2012.

Od 08. 01. 2007 nebol vo veci vykonaný súdom žiaden relevantný úkon, nebolo vytýčené ani len jedno pojednávanie či už Okresným súdom Bratislava III alebo Okresným súdom Pezinok...

Porušovateľ ku dňu podania sťažnosti aj napriek sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi súdu nevytýčil termín pojednávania:

1) o návrhu navrhovateľa zo dňa 05. 01. 2007, doručený súdu 8. 1. 2007 ani za viac ako 5 rokov a 8 mesiacov fatálnej nečinnosti

2) o vzájomnom návrhu odporcu (sťažovateľa) – ani za viac ako 4 roky fatálnej nečinnosti...

Vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov od 05. 01. 2007 ako aj v časti vzájomného návrhu odporcu podal sťažovateľ sťažnosti na prieťahy u predsedu Okresného súdu Pezinok listom zo dňa 24. 05. 2012, doručená súdu dňa 24. 05. 2012...

Sťažovateľ k prieťahom vo veci konania o návrhu navrhovateľa od 08. 01. 2007 (listom   zo   dňa   05.   01.   2007)   a   taktiež   vo   veci   vzájomného   návrhu   odporcu   neprispel. Okresným súdom Pezinok mu nebola poskytnutá rýchla a efektívna ochrana, súd ad hoc vykonával neefektívne úkony, ktoré za viac ako 5 rokov a 8 mesiacov nesmerovali k vydaniu rozhodnutia, ergo doposiaľ nerozhodol...

Vec   o   pôvodnom   návrhu   ako   aj   o   vzájomnom   návrhu...   má   pre   sťažovateľa mimoriadny   význam,   pričom   súd...   pochybil   svojvoľným   vylúčením   vzájomného   návrhu na samostatné konanie...

Obe veci spolu súvisiace sú jednoduché, právne a skutkovo nezložité. Sťažovateľ   k   prieťahom   vinou   nečinnosti   a   porušenia   zásady   rýchlosti   súdneho konania zo strany porušovateľa neprispel.

Stav neistoty o výsledok konania trvá viac ako 5 rokov a 8 mesiacov. Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   veta   prvá   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok č. k. 5 C 895/2008 porušené bolo

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod č. k. 5 C 895/2008 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. Okresnému súdu Pezinok sa vo veci vzájomného návrhu sťažovateľa zo dňa 18. 08. 2008 vedeného pod č. k. 8C/101/2012 (predtým č. k. 5 C 895/2008) sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

4. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5. 666,66 €..., ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. “

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 895/2008.

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhoval ústavnému súdu, aby prikázal okresnému súdu konať aj vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 101/2012 bez zbytočných prieťahov   (ide   o   konanie   o   vzájomnom   návrhu   sťažovateľa   právoplatne   vylúčenom na samostatné konanie) bez toho, aby sa súčasne v petite sťažnosti domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Ústavný   súd zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   osobitne   platí v prípadoch,   v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich   základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   preto   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľa   len   vo   vzťahu   ku   konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 5 C 895/2008 (prirodzene, v rámci tohto konania aj postup súdu a jeho procesné úkony súvisiace so vzájomným návrhom sťažovateľa do času, keď   bol   tento   právoplatne   vylúčený   na   samostatné   konanie)   a   neskúmal   postup súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 101/2012, keďže porušenie svojich práv sťažovateľ v tomto konaní nenavrhoval vysloviť v petite sťažnosti.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 8. januára 2007, keď bol navrhovateľom JUDr. M. K. doručený návrh na začatie konania Okresnému súdu   Bratislava   III   proti   sťažovateľovi   ako   odporcovi   o   zaplatenie   sumy   638 428 Sk   s príslušenstvom. Okresným súdom Bratislava III bolo konanie vedené pod sp. zn. 40 Ro 9/2007. Okresný súd Bratislava III dňa 26. januára 2007 vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 40 Ro 9/2007, proti ktorému sťažovateľ 12. februára 2007 podal odpor.

Od 1. januára 2008 vo veci konal novozriadený vecne a miestne príslušný okresný súd, ktorý viedol konanie pod sp. zn. 5 C 895/2008.

Okresný   súd   v   júni   2008   zaslal   výzvu   navrhovateľovi   na   predloženie   dokladov a podanie sťažovateľa doručené 18. marca 2008 na vyjadrenie.

Dňa   10.   novembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   895/2008-96   priznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor.

Sťažovateľ 2. februára 2009 doručil okresnému súdu vzájomný návrh, ktorým si uplatnil voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 10 000 000 Sk.

Navrhovateľ 7. apríla 2009 doručil okresnému súdu návrh na pripustenie zámeny účastníkov na strane navrhovateľa v dôsledku postúpenia pohľadávky voči sťažovateľovi, ktorá je predmetom konania.

Okresný   súd   30.   apríla   2010   vyzval   spoločnosť,   ktorá   mala   vstúpiť   do   konania na miesto pôvodného navrhovateľa, či súhlasí so svojím vstupom do konania, a 21. mája 2010 bol súdu doručený súhlas tejto spoločnosti s jej vstupom do konania.

Uznesením č. k. 5 C 895/2008-147 z 3. augusta 2010 okresný súd pripustil zámenu účastníkov   na   strane   navrhovateľa,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   odvolanie   a   ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 53/2010-163 z 28. októbra 2010 potvrdil. Spis sa nachádzal na krajskom súde od 29. septembra 2010 do 29. novembra 2010. Po vrátení spisu okresný súd 2. decembra 2010 doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom, resp. ich zástupcom.

Dňa 18. augusta 2011 okresný súd vyžiadal z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave znalecký posudok súvisiaci s predmetom posudzovaného konania, ktorý bol doručený 2. septembra 2011.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 895/2008-196 z 24. apríla 2012 vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa (podaný súdu 2. februára 2009) na samostatné konanie z dôvodu, že tento sa týkal pôvodného navrhovateľa, ktorý už nie je účastníkom konania, keďže na jeho mieste sa stal účastníkom iný subjekt. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. mája 2012 a   v   ďalšom   bolo   konanie   o   tomto   vzájomnom   návrhu   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 8 C 101/2012.

Sťažovateľ podal 24. mája 2012 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,   ktorá   bola   vybavená   prípisom   sp.   zn.   Spr.   2070/2012   z   19.   júna   2012 ako nedôvodná.   Na   žiadosť   sťažovateľa   prešetril   vybavenie   jeho   sťažnosti   na   prieťahy v konaní   predsedom   okresného   súdu   podpredseda   krajského   súdu,   ktorý   prípisom sp. zn. Spr. 2196/2012 z 8. augusta 2012 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako čiastočne dôvodnú a okrem iného uviedol:

„Po   preštudovaní   obsahu   príslušného   spisového   materiálu   v   reakcii   na   Vašu námietku   týkajúcu   sa   prieťahov   v   konaní   sp.   zn.   5C   895/2008   musím   konštatovať,   že v časovom období od pokynov zákonného sudcu zo dňa 09. 01. 2009... do vydania pokynu na   vypracovanie   uznesenia   o   zámene   účastníkov   konania   dňa   23.   12.   2009   a   rovnako v období   od   doručovania   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   dňa   02.   12.   2010   do   ďalšieho úkonu okresného súdu zo dňa 15. 08. 2011, došlo na okresnom súde k neprimeranému predlžovaniu konania sp. zn. 5C 895/2008.

Z   hľadiska   časového   obdobia   rozhodovania   o   Vašom   protinávrhu   bolo z predmetného spisového materiálu taktiež zistené, že...

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   musím   konštatovať,   že   od   zaslania rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania dňa 02. 12. 2010 došlo na okresnom súde   aj   k   neprimeranému   predlžovaniu   konania   ohľadom   rozhodnutia   o   vylúčení protinávrhu odporcu smerujúceho ešte voči pôvodnému navrhovateľovi... na samostatné konanie, keď o tomto bolo rozhodnuté až uznesením okresného súdu č. k. 5C 895/2008-196 zo dňa 24. 04. 2012.

V   nadväznosti   na   uvedené   mám   za   to,   že   tieto   skutočnosti   zakladajú   čiastočnú dôvodnosť Vašej sťažnosti...“

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Iným   právnym   prostriedkom,   ktorý   poskytuje ochranu   sťažovateľom   označenému základnému právu, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o   súdoch“).   Z   obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   využil   túto   zákonnú možnosť ochrany svojho základného práva a sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu podal (jej vybavenie žiadal tiež prešetriť krajským súdom podaním z 13. júla 2012, pozn.), ale urobil tak len formálne v krátkom čase (24. mája 2012) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (24. septembra 2012), preto jej nemožno pripísať účinky, ktoré by taká sťažnosť   mala   mať,   ak   by   okresný   súd   dostal   primeranú   (rozumnú)   lehotu   na   prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. I. ÚS 432/2012).

Ústavný súd opakovane rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   nielenže   využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, ale aj ak uplynie primeraná (rozumná) doba, aby súd sám odstránil tento nesporne protiprávny stav.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd ani v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo,   podal   v   tej   istej   veci   opätovne   sťažnosť   ústavnému   súdu,   ale   riadne ústavnoprávne odôvodnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2012