znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 535/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 42 C 129/2012 (predtým vedenom pod sp. zn. 28 Ro 821/2007) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra 2012   doručená   sťažnosť   Mgr.   Ing.   J.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   E.   K.,   P.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 129/2012 (predtým pod sp. zn. 28 Ro 821/2007).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«V   predmetnej   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   V   má   sťažovateľ postavenie odporcu.

Konanie sa začalo dňa 8. 2. 2007 vadným podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľom na miestne a vecne nepríslušnom súde – Okresný súd Bratislava II v Bratislave... Konanie bolo vedené pod č. k. 32 Ro 689/07. Navrhovateľ vadne označil odporcu a miesto doručovania písomností súdom. Okresný súd Bratislava II v Bratislave po zistení, že vo veci nie je príslušný konať a rozhodnúť bez zbytočného odkladu odstúpil spis na Okresný súd Bratislava V.

Porušovateľ dňa 28. 05. 2007 vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/821/2007..., ktorý ku dnešnému dňu nedoručil sťažovateľovi, nie vinou sťažovateľa...

Medzitým   navrhovateľ   špekulatívne   postúpil   žalovanú   pohľadávku...,   čo   oznámil odporcovi listom zn.   328/09/KM zo dňa 24.   03.   2009..., čím stratil aktívnu legitimáciu v spore.   Túto   skutočnosť   oznámil   aj   Okresnému   súdu   Bratislava   V...   podaním   návrhu na zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa dňa 27. 03. 2009...

O tomto návrhu porušovateľ ani ku dnešnému dňu – dňu podania ústavnej sťažnosti nezačal konanie. Nevydal uznesenie, ktorým by pripustil zámenu na strane navrhovateľa. Listinné   dôkazy,   ktoré   navrhovateľ   pripojil   k   návrhu   na   zámenu   účastníka   konania   na strane navrhovateľa podaním došlým súdu dňa 27. 03. 2009 porušovateľ zatajil odporcovi (sťažovateľovi), neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k ním ani ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde...

Dňa   25.   11.   2011   podal   navrhovateľ,   ktorý   už   nebol   a   ani   nie   je   aktívne legitimovaný, odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. 11. 2011. Porušovateľ vec predložil odvolaciemu súdu – Krajskému súdu v Bratislave dňa 5. 12. 2011... Spis bol doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 6. 12. 2011.

Na podklade sťažnosti sťažovateľa na prieťahy listom zo dňa 15. 07. 2012 doručenej porušovateľovi 18. 07. 2012... a tiež listom zo dňa 7. 08. 2012... podpredseda Okresného súdu Bratislava V... listom Spr. 2144/2012 zo dňa 13. 08. 2012, doručený 28. 08. 2012 dospel   k   záverom,   že   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   č.   k.   28Ro/821/2007 vedenom na Okresnom súde Bratislava V je opodstatnená...

Zároveň oznámil sťažovateľovi, že spis 38Ro/821/2007 bol prevedený dňa 07. 08. 2012 do odd. 42C/129/2012.

Ak by súd dôsledne konal v súlade s ust. §-u 6 O. s. p. v spojení s ust. §-u 173 ods. 2, ods. 3 O. s. p. tak bol zo zákona povinný už v r. 2007 vo vzťahu nedoručenia PR odporcovi do vlastných rúk (nie vinou odporcu – sťažovateľa) zabezpečiť zrušenie PR a prevedenie veci   do   odd.   „C“,   teda   nie   tento   úkon   vykonať   až   po   období   fatálnej   nečinnosti a neefektívneho konania až v r. 2012, teda po viac ako 5-ich rokoch prieťahoch zavinených práve porušovateľom.

Ku dnešnému dňu porušovateľ nedoručil sťažovateľovi uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 427/2011 zo dňa 29. 06. 2012, pričom dľa Oznámenia podpredsedu Krajského súdu v Bratislave listom Spr. 2194/2012 zo dňa 09. 08. 2012 bol spisový materiál odoslaný Okresnému súdu Bratislava V dňom 17. 07. 2012...

Porušovateľ bol fakticky nečinný, nekonal efektívne a účinne v súlade s ustanovením §-u   6   O.   s.   p.,   §   173   O.   s.   p.,   svojvoľne   porušoval   a   porušuje   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR a právo   priznané   sťažovateľovi   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, pričom sťažovateľovi ku dnešnému dňu nedoručil žalobu a ani návrh na   zámenu   účastníka   na   strane   navrhovateľa   včítane   listinných   dôkazov,   neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k žalobe a návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka na strane navrhovateľa,   ku   dnešnému   dňu   nebol vykonaný žiaden relevantný   úkon   vo veci samej smerujúci k odstráneniu neistoty navrhovateľa o výsledok konania, pričom sťažovateľ má vedomosť   o   tomto   konaní   ešte   z   obdobia,   kedy   sa   spis   nachádzal   na   Okresnom   súde Bratislava   II   (po   8.   2.   2007)   ako   aj   následne   z   Oznámenia   o   postúpení   žalovanej pohľadávky samotným navrhovateľom listom zo dňa 24. 03. 2009.

Za   procesnoprávne   pochybenia   porušovateľa   majúce   za   následok   neefektívne konanie a prieťahy vo veci samej sťažovateľ nezodpovedá...

Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti. Ku dnešnému dňu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Porušovateľ doposiaľ nevykonal žiaden relevantný úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci a rozhodnutiu vo veci samej minimálne na prvom stupni.

Konanie trvá už viac ako 5 a ½ roka. Stav osobnej, právnej a majetkovej neistoty u sťažovateľa stále trvá.

Konanie vo veci samej sa fakticky od r. 2007 ešte ani nezačalo... Jedná sa o vec, ktorá nie je po právnej a ani skutkovej stránke zložitá. Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam, pretože navrhovateľ si uplatňuje voči sťažovateľovi   nárok   za   „údajné   poskytnutie   vysokokvalifikovaných   služieb   právnej pomoci“, ktorú neposkytol, konal v rozpore s ust §-18 ZoA, bez znalosti konkurzného práva. Nárok na odmenu vo výške uplatnenej pohľadávky v súdnom konaní mu nevznikol. Sťažovateľ k prieťahom v danej veci neprispel... Z   ústavnoprávneho   hľadiska   konanie   porušovateľa   nie   je   ospravedlniteľné   a   je neakceptovateľné...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   veta   prvá   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava V v konaní č. k. 42 C/129/2012 (predtým č. k. 28Ro/821/07) porušené bolo

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   42   C   129/2012   (predtým   vedenom pod sp. zn. 28 Ro 821/2007).

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   42   C   129/2012   (predtým vedeného pod sp. zn. 28 Ro 821/2007), ktorý bol vyžiadaný ústavným súdom, vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 8.   februára 2007, keď bol navrhovateľom JUDr. M. K. doručený návrh na začatie konania Okresnému súdu Bratislava II proti sťažovateľovi ako odporcovi o zaplatenie sumy 30 028 Sk s príslušenstvom. Okresným súdom Bratislava II bolo konanie vedené pod sp. zn. 32 Ro 689/2007 a 14. februára 2007 bol spis postúpený okresnému súdu, ktorý počnúc od doručenia spisu 21. februára 2007 viedol konanie pod sp. zn. 28 Ro 821/2007.

Okresný súd 28. mája 2007 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 28 Ro 821/2007 (ďalej   len   „platobný   rozkaz“),   ktorý   zrušil   uznesením   č.   k.   28   Ro   821/2007-45 zo 4. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie o zrušení platobného rozkazu“) z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Okresný   súd   v   období   medzi   vydaním   platobného   rozkazu   a   jeho   zrušením opakovanými   úkonmi   zisťoval   adresu   odporcu,   na   ktorej   by   mu   bolo   možné   zásielku doručiť, a to dožiadaním živnostenského registra, obchodného registra, Sociálnej poisťovne, zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže,   policajných   orgánov,   zamestnávateľa   a   pokúšal   sa o opakované doručovanie zásielky odporcovi, avšak neúspešne.

Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zrušení platobného rozkazu, 8. decembra 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“),   ktorý   uznesením   č.   k.   14   Co   427/2011-51   z   29.   júna   2012   odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 18. júla 2012.

V priebehu augusta a septembra 2012 bol spis na okresnom súde prevedený z registra „Ro“ do registra „C“ a ďalej je vedený pod sp. zn. 42 C 129/2012.

Okresný   súd   2012   uznesením   č.   k.   42   C   129/2012-62   z   3.   októbra   (ďalej   len „uznesenie z 3. októbra“) pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil nový navrhovateľ v dôsledku postúpenia pohľadávky a na základe pôvodným navrhovateľom navrhnutej zmeny účastníkov (ešte jeho podaním doručeným okresnému súdu 27. marca 2009).

Následne   okresný   súd   doručoval   účastníkom   uznesenie   z   3.   októbra   2012 a sťažovateľovi aj poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania a návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 15. júla 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú podpredseda okresného súdu 13. august 2012 vyhodnotil ako dôvodnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Iným   právnym   prostriedkom,   ktorý   poskytuje ochranu   sťažovateľom   označenému základnému právu, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ síce využil túto zákonnú možnosť ochrany svojho základného práva a sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu   podal,   ale   urobil   tak   len   formálne v   krátkom   čase   (15.   júla   2012)   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu (3. septembra 2012), preto jej nemožno pripísať účinky, ktoré by taká sťažnosť mala mať, ak by okresný súd dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. I. ÚS 432/2012).

Ústavný súd opakovane rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   nielenže   využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, ale aj ak uplynie primeraná (rozumná) doba, aby súd sám odstránil tento nesporne protiprávny stav.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd ani v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo,   podal   v   tej   istej   veci   opätovne   sťažnosť   ústavnému   súdu,   ale   riadne ústavnoprávne odôvodnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2012