znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 534/2024-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/799/2023 z 12. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. júla 2024 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu o zamietnutí ich sťažnosti, ktoré navrhujú zrušiť a žiadajú prikázať okresnému súdu konať o ich podaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň navrhujú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

2. Sťažovatelia sa návrhom doručeným okresnému súdu domáhali zmeny súdneho exekútora povereného na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 161EX 149/23 z dôvodov nesprávneho postupu. Uznesením sp. zn. 17Ek/799/2023 zo 16. januára 2024 okresný súd obsadený vyššou súdnou úradníčkou návrh sťažovateľov zamietol, keďže neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by v rámci predmetného exekučného konania odôvodňovali zmenu súdneho exekútora podľa § 34 ods. 1 Exekučného poriadku. Ústavná sťažnosť sťažovateľov smeruje proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky z dôvodu jej oneskoreného podania.

3. Sťažovatelia pred ústavným súdom namietajú, že okresný súd porušil ich práva, pretože s odkazom na oneskorené podanie sťažnosti sa s jej obsahom nijako nezaoberal ani sa nevysporiadal s relevantnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 34 a § 218d ods. 2), podľa ktorých je súd povinný konať ex offo. Sťažovatelia zastávajú názor, že súd mal ich sťažnosť zo 16. februára 2024 vyhodnotiť ako podnet na prešetrenie postupu súdneho exekútora a mal sa vecou zaoberať bez ohľadu na to, či bola podaná v lehote. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nevyplýva, či sa vecou bude ďalej zaoberať ako podnetom a či vyhodnotil konanie exekútora popísané v sťažnosti ako potenciálne disciplinárne previnenie, pre ktoré by súd inicioval kontrolu exekučnej činnosti (§ 218d ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne zmenu súdneho exekútora (§ 34 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa sťažovateľov súd porušil ich práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku porušenia svojich povinností (i) konať vo veci ex offo,   (ii) vyhodnotiť obsah podanej sťažnosti, (iii) informovať o spôsobe vyhodnotenia ich podnetu a o svojom ďalšom postupe vo veci.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti ako oneskorene podanej. Z obsahu sťažnostnej argumentácie možno vyvodiť, že ťažisková námietka smeruje k nesprávnemu postupu súdu, ktorý podľa sťažovateľov mal sťažnosť, hoci aj oneskorene podanú, náležite vybaviť.

5. Podstatná a rozhodujúca skutočnosť v konaní pred ústavným súdom je nespornosť oneskoreného podania sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Táto sťažovateľmi nerozporovaná skutočnosť dostatočne a zrozumiteľne vysvetlená v bode 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu viedla k zamietnutiu sťažnosti z dôvodu nenaplnenia objektívnej podmienky prípustnosti sťažnosti (podanie sťažnosti v zákonom stanovenej lehote). Ústavný súd preto konštatuje, že postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľov.  

6. Navyše, argumentácia sťažovateľov o takom extenzívnom nazeraní na inštitút sťažnosti podľa § 239 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktorá aj po oneskorenom podaní zakladá nárok na adekvátne vecné vybavenie zo strany súdu, nemôže obstáť. V tomto kontexte je nevyhnutné zdôrazniť, že v zmysle § 139 a nasl. CSP je sťažnosť osobitný prostriedok procesnej nápravy voči definovaným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktorý až po súčasnom splnení podmienok prípustnosti, oprávnenej osoby, včasnosti a náležitostí umožňuje vecné preskúmanie rozhodnutia vydaného zamestnancom súdu (súdnym úradníkom) sudcom súdu prvej inštancie. Požiadavka sťažovateľov vyhodnotiť sťažnosť podanú v režime podľa § 139 CSP ako podnet na prešetrenie postupu súdneho exekútora nielenže značne deformuje zmysel právnej úpravy inštitútu sťažnosti podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ale je i tendenčná. Ústavný súd konštatuje, že v právnom štáte nie je možné očakávať ničím neopodstatnené zvýhodnenie vo forme ďalšieho vybavenia sťažnosti podanej oneskorene. V opačnom prípade by v sťažnostnom konaní mohli vzniknúť neodôvodnené rozdiely v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k závažnému porušeniu princípu právnej istoty, rovnosti a spravodlivosti.

7. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že okresný súd napadnutým rozhodnutím nemohol zasiahnuť do základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a do ich práva spravodlivé súdne konanie, pretože toto rozhodnutie predstavovalo zákonom predpokladaný následok oneskorene podanej sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu nie je príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv a možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2024

Miloš Maďar

predseda senátu