znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 533/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   8270/2015,   sp.   zn.   Rvp   8271/2015,   sp.   zn. Rvp 9010/2015 a sp. zn. Rvp 9011/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 CoE 187/2012 zo 16. augusta 2013 (Rvp 8270/2015), sp. zn. 23 CoE 362/2013 z 27.   novembra   2013   (Rvp   8271/2015),   sp.   zn.   21   CoE   56/2012   z 29.   júna   2012 (Rvp 9010/2015) a sp. zn. 11 CoE 108/2013 z 26. júna 2013 (Rvp 9011/2015) v spojení s postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Oboer 17/2014 zo 16.   februára   2015   (Rvp   8270/2015),   sp.   zn.   7   ECdo   165/2014   z 26.   februára   2015 (Rvp 8271/2015), sp. zn. 2 ECdo 88/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 9010/2015) a sp. zn. 2 ECdo 310/2013 z 30. septembra 2014 (Rvp 9011/2015) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 8270/2015, sp. zn. Rvp 8271/2015, sp. zn. Rvp 9010/2015 a sp. zn. Rvp 9011/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8270/2015.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 8. júna 2015 do 19. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom   a   uzneseniami   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 23 CoE 187/2012   zo 16.   augusta   2013   (Rvp   8270/2015),   sp.   zn.   23   CoE   362/2013 z 27. novembra   2013   (Rvp   8271/2015),   sp. zn.   21   CoE   56/2012   z 29.   júna   2012 (Rvp 9010/2015) a sp. zn. 11 CoE 108/2013 z 26. júna 2013 (Rvp 9011/2015) (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   5   Oboer   17/2014 zo 16. februára   2015   (Rvp   8270/2015),   sp.   zn.   7 ECdo   165/2014   z 26.   februára   2015 (Rvp 8271/2015), sp. zn. 2 ECdo 88/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 9010/2015) a sp. zn. 2 ECdo 310/2013 z 30. septembra 2014 (Rvp 9011/2015) (ďalej len „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   sa opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v exekučnom   konaní,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdenia relevantných   hmotnoprávnych   a   procesnoprávnych   ustanovení   príslušných   právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, ktorým   vysloví   porušenie   jej   označených   základných   práv   postupom   a   napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konaní.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 8270/2015, sp. zn. Rvp 8271/2015, sp. zn. Rvp 9010/2015 a sp. zn. Rvp 9011/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovaného zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti   podané   ústavnému   súdu,   s návrhmi nedoručila aj napadnuté rozhodnutia krajského súdu, ako ani najvyššieho súdu.

Predloženie rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010, III.   ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2 zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   vo   vzťahu   k nedostatkom   zákonom predpísaných   náležitostí   zdôrazňuje,   že   v prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní sťažovateľky   je   neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovaným právnym   zástupcom,   nerešpektovala   zákon   o ústavnom   súde   a predkladala   naďalej   také sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na túto   skutočnosť   viackrát   upozornená   (napr.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015