znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 533/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   V.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Gabrielou Čechovou,   Advokátska   kancelária,   Štúrova   7,   Košice,   pre   namietané   porušenie   jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23 Tpo 32/2014 z 2. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. V.   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014 doručená sťažnosť R. V. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Tpo 32/2014 z 2. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   uznesením   Okresného   súdu Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   0   Tp   89/2013   zo 17. októbra   2013   v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 52/2013 z 11. novembra 2013 vzatý do väzby z dôvodov   podľa   § 71   ods.   1   písm.   b)   a c)   zákona   č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“).   V   ďalšom   okresný   súd uznesením sp. zn. 0 Tp 107/2013 zo 6. decembra 2013 v spojení s uznesením krajského súdu   sp. zn. 23 Tpo   56/2013   z 13.   decembra   2013   rozhodol   o zamietnutí   žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Tpo 56/2013 z 13. decembra 2013 podal sťažovateľ sťažnosť na ústavnom súde, ktorý svojím uznesením sp. zn. III. ÚS 207/2014 z 13. mája 2014 vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 23 Tpo 56/2013 z 13. decembra 2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V ďalšom postupe krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodol svojím uznesením sp. zn. 23 Tpo 32/2014 z 2. júna 2014 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 107/2013 zo 6.   decembra   2013,   ktorým   bola   zamietnutá   jeho   žiadosť   o prepustenie   z väzby. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Tpo 32/2014 z 2. júna 2014 predovšetkým namietal, že „... je porušením zásady zákonnosti, jeho skutkové a právne závery sú v extrémnom rozpore s princípmi zákonnosti, interpretácia a aplikácia zákonných pojmov   je   v   inom   než   zákonom   ustanoveným   a   právnickým   myslením   konsenzuálne akceptovanom význame a je tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo má za následok porušenie základného práva a slobody“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Tpo /32/2014-100 zo dňa 02.06.2014 porušil základné práva... v čl. 17 ods. 2,5 Ústavy SR a právo zaručené v čl.5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trenčíne,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23Tpo/32/2014 zo dňa 02.06.2014 sa zrušuje a zrušujú sa aj uznesenia KS Trenčín, sp. zn. 23Tpo/19/2014-49 zo dňa 25.04.2014,   uznesenie KS Trenčín,   sp.   zn.   23Tpo/18/2014-78 zo dňa 25.04.2014 ako rozhodnutia naväzujúce na zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne,   sp.   zn.   23Tpo   56/2013   zo   dňa   13.12.2013   Ústavným   súdom   SR,   sp.   zn. III. ÚS 207/2014-46 zo dňa 13.05.2014 a majúce v týchto svoj podklad a Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby... prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

Krajský súd Trenčín je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 284,08 €...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania,   ako   aj   zákonom   výslovne požadovanými ďalšími náležitosťami návrhu osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú zastúpené   advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,   uplatnenie ktorých   je viazané na splnenie   viacerých   formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 23 Tpo 32/2014 z 2. júna 2014, proti ktorému sťažnosť smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu. Nedoručenie rozhodnutia orgánu   verejnej   moci,   v danom   prípade   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu,   proti ktorému   ústavná   sťažnosť   smeruje,   je   nesplnením   explicitne   ustanovenej   podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS   134/2010).   Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014