znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 533/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť L. P., H., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 7 CoP 711/2005 a sp. zn. 8 CoP 232/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. P. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. októbra 2012   doručená   sťažnosť   L.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 CoP 711/2005 a sp. zn. 8 CoP 232/2010.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   krajský   súd   naposledy   rozhodol   vo   veci 26. novembra 2010, ale 23. februára 2011 podal proti jeho rozhodnutiu opakovanú sťažnosť (IV.   ÚS   249/2011),   o ktorej   však   rozhodnuté   ešte   nebolo.   Preto   označenú   dobu   treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   pričítateľné   krajskému   súdu,   ktorý   nerešpektoval predchádzajúci nález ústavného súdu. Navrhol   vysloviť porušenie čl.   48 ods.   2 ústavy, zaviazať   krajský   súd   zaplatiť   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   € a náhradu trov konania.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

4.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy   v   predmetnej   veci   malo   dôjsť   postupom   a rozhodnutím   krajského   súdu,   ktorý nerešpektoval   predchádzajúci   nález   ústavného   súdu   a opätovne   vo   veci   protiústavne rozhodol 26. novembra 2010.

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.   Ústavný   súd   v   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny názor,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

7. Podľa zistenia ústavného súdu konanie pred krajským súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 8 CoP 232/2010   bolo   skončené   26.   novembra   2010.   Sťažnosť   sťažovateľa z 25. septembra 2012 bola ústavnému súdu doručená 7. októbra 2012. Z toho vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv domáhal zjavne až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2012