znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 532/2025-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o možných dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2117/2025 a takto

r o z h o d o l :

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2117/2025.

2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 17 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) výrokom 1 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/6/2024 z 28. mája 2025. Predmetná vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2117/2025 bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, členovi IV. senátu ústavného súdu, ktorého členom je aj sudca ústavného súdu Libor Duľa.

2. Sudca ústavného súdu Libor Duľa podaním z 21. augusta 2025 v súlade s § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2117/2025 sú dané okolnosti, ktoré by mohli znamenať jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti pre možný pomer k sťažovateľovi ako účastníkovi konania. Uviedol, že sťažovateľ sudca ⬛⬛⬛⬛ je sudcom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorého bol predsedom pred vymenovaním za sudcu ústavného súdu, pričom ich v období ukončenia jeho pôsobenia v skoršej funkcii v roku 2019 spájali kolegiálno-priateľské vzťahy. Z uvedených personálnych súvislostí je podľa sudcu ústavného súdu Libora Duľu kontextuálne zrejmé, že vonkajší nestranný pozorovateľ môže mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

3. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 26. augusta 2025 bolo oznámenie pridelené do senátu I. ÚS (ďalej len „námietkový senát“) na ďalší postup podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 (ďalej len „rozvrh práce“) v zmysle § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde.

II.

Relevantná právna úprava a jej východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

7. Ústavný súd vo svojej dnes už stabilnej judikatúre opakovane dáva do pozornosti, že z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Ako je už aj naznačené v bode 8, nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, bod 51).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

8. Sudca ústavného súdu Libor Duľa vo svojom oznámení z 21. augusta 2025 poukazuje na priateľsko–kolegiálne vzťahy so sťažovateľom počas svojho pôsobenia ako predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu do roku 2019, ktoré vo vonkajšom nestrannom pozorovateľovi môžu vyvolať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

9. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde treba zdôrazniť, že predpokladom vylúčenia sudcu ústavného súdu je „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom“, ktorý v prípade oznámenia sudcu ústavného súdu Libora Duľu v danej veci preukázaný nie je. Dotknutý sudca ústavného súdu, ako vyplýva z jeho oznámenia, nemá pomer k veci, nie je v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom ani nie je jeho blízkou osobou, ani ich kolegiálny vzťah neprekročil obvyklé kolegiálne priateľstvo, ani nie je v žiadnom vzťahu s jeho právnym zástupcom pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

10. Z oznámenia sudcu ústavného súdu Libora Duľu nevyplýva, že by jeho bývalé kontakty so sťažovateľom presiahli takú úroveň, že by bolo možné považovať ich za spôsobilé narušiť jeho nestrannosť ako sudcu ústavného súdu, a to aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP, v zmysle ktorej môže k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania vo veci dôjsť iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „ sine ira et studio “, teda nezávisle a nestranne. Len na okraj námietkový súd poznamenáva, že pre deklarované „kolegiálno-priateľské vzťahy“ do roku 2019 sudcu ústavného súdu Libora Duľu a sudcu najvyššieho súdu ⬛⬛⬛⬛ ústavný súd už dvakrát rozhodol o nevylúčení sudcu ústavného súdu uzneseniami vo veciach sp. zn. I. ÚS 53/2025 a sp. zn. I. ÚS 54/2025, na ktorých odôvodnenie tiež zároveň poukazuje.

11. Vychádzajúc z už uvedeného, námietkový senát po prerokovaní dôvodov uvedených v oznámení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2117/2025 dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde tieto nenapĺňajú predpoklady na vylúčenie sudcu ústavného súdu, a preto rozhodol o jeho nevylúčení z konania a rozhodovania v danej veci (bod 1 výroku tohto uznesenia).

IV.

K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

13. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2025

J ana Baricová

predsedníčka senátu