znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 530/2014-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka   a zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť M. K. a S. K., zastúpených advokátom JUDr. Jánom   Segečom,   Skuteckého 26,   Banská   Bystrica,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/278/1995 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. a S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C/278/1995 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/278/1995 konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Banská Bystrica   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Banská Bystrica   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Banská Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť S. K. a M. K. trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovom dvesto osemdesiatštyri eur a osem centov) na   účet   ich   právneho   zástupcu advokáta   JUDr. Jána   Segeča,   Skuteckého 26,   Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 10. septembra 2004 č. k. I. ÚS 530/2014-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť M. K. a S. K. (ďalej len „sťažovateľky“, resp. „sťažovateľka v 1. rade “ a „sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/278/1995.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka M. K. ako zákonná zástupkyňa vtedy ešte maloletej S. K. podala 12. októbra 1995 na okresnom súde návrh „o určenie otcovstva... a úpravu práv a povinností k mal. dcére“.

Uvedené konanie nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené, hoci trvá 19 rokov, a sťažovateľka v 2. rade S. K. má v súčasnosti už 21 rokov. Sťažovateľky podrobne opisujú priebeh   tohto   konania   na   okresnom   súde,   považujú   ho   za   neprimerané,   zdĺhavé a neefektívne. V októbri 2013 podali predsedovi okresného súdu aj sťažnosti na prieťahy v konaní,   ktorý   síce   potvrdil,   že   konanie   trvá   neprimerane   dlho,   avšak   uviedol,   že   ich sťažnosti   sú   nedôvodné,   pretože „nejde   o subjektívne   dôvody   na   strane   súdu   ale o medzinárodný   prvok   v konaní,   keď   súd   je   nútený   konať   dožiadaním   príslušného   súdu v Republike Čierna Hora prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby vo veci vydal tento nález:

„Základné   právo   M.   K.   a S.   K.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/278/1995 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14C/278/1995 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

M. K.j priznáva... finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR a S. K. priznáva... finančné   zadosťučinenie   v   sume   30.000,-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica povinný vyplatiť do rúk M. K. a S. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Banská   Bystrica   je   povinný   uhradiť   M.   K.   a S.   K.   do   15   dní   od právoplatnosti   tohto   nálezu   trovy   konania   vo   výške   520,99,-   EUR   na   účet   právneho zástupcu sťažovateliek.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom podaní (sp. zn. Spr. 4007/2014 zo 14. októbra 2014), v ktorom súčasťou je „Chronologický prehľad   úkonov   v   spise   Okresného   súdu   Banská   Bystrica“ a   tiež vyjadrenie   zákonnej sudkyne. Z podania okrem iného vyplýva: „Súhlasím s tvrdením sťažovateľky, že dané konanie   trvá   neprimerane   dlho.   Avšak   dĺžka   konania   nie   je   spôsobená   subjektívnymi dôvodmi   na   strane   tunajšieho   súdu,   pričom   subjektívnu   nečinnosť   na   strane   súdu   som nezistil.   Odporca   je   občanom   cudzieho   štátu,   konania   na   tunajšom   súde   sa   osobne nezúčastňuje a má problémy s vycestovaním na Slovensko, pričom aj samotný odporca svojim prístupom prispieva k predlžovaniu tohto konania tak. ako to vyplýva z vyjadrenia sudkyne.   Tunajší   súd   s   odporcom   koná   len   prostredníctvom   dožiadaného   súdu   v.... Republika Čierna Hora, ale nútený znalecké dokazovanie vykonať prostredníctvom tohto súdu. Týmto je sťažený celý postup tunajšieho súdu tak, ako to vyplýva z postupu uvedeného vo   vyjadrení   sudkyne.   Tunajší   súd   s   dožiadaným   súdom   komunikuje   prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR a dožiadaný súd pri vybavení dožiadaní tunajšieho súdu nepostupuje dôsledne. Pritom tunajší súd je povinný zabezpečiť vykonanie dôkazu skúškou DNA tak,   ako túto povinnosť konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 15. 01. 2008. ktorým zrušil pôvodný rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 07. 09. 2006. Tunajší súd využíva všetky možné procesné prostriedky a postupy podľa svojho   práva   na   zabezpečenie   vykonania   dokazovania.   Za   účelom   čo   najrýchlejšieho postupu dožiadaného súdu v... Republika Čierna Hora tunajší súd prekladá všetky listiny ustanoveným tlmočníkom do jazyka srbochorvátskeho, a rovnako aj listiny, ktoré predloží dožiadaný súd, je potrebné predložiť do jazyka slovenského. Napriek viacerým dožiadaniam a urgenciám tunajšieho súdu dožiadaný súd v... neoznámil, či vykonal žiadané znalecké dokazovanie,   alebo   inak   zabezpečil   splnenie   požiadavky   tunajšieho   súdu.   Doposiaľ tunajšiemu   súdu   ani   neoznámil   výšku   trov   vzniknutých   vybavením   dožiadania   (čl. 12 vyhlášky   ministra   zahraničných   vecí   o   Zmluve   medzi   Československou   socialistickou republikou   a   Socialistickou   federatívnou   republikou   Juhosláviou   o   úprave   právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach), ani zúčtovacie údaje na úhradu trov vzniknutých   vybavením   dožiadania.   Dožiadanie   tunajšieho   súdu   o   vykonanie   dôkazu   - odobratie biologického materiálu odporcu - nebolo doposiaľ príslušným súdom odporcu v Republike Čierna Hora vybavené.

Nestotožňujem   sa   s   tvrdením   sťažovateliek   o   nekoordinovanom   a   neefektívnom postupe Okresného súdu Banská Bystrica, ale naopak tunajší súd využíva všetky možné procesné   postupy   za   účelom   rozhodnutia   vo   veci,   pričom   je   v   tomto   prípade   viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. ktorý uložil vykonať dokazovanie spôsobom, ktorý je jednou   z   príčin   doterajšieho   nevybavenia   veci.   Ako   vyplýva   z   vyjadrenia   sudkýň a chronológie   úkonov,   zdĺhavý   postup   v   konaní   je   zapríčinený   hlavne   postupom   a správaním sa odporcu a zdĺhavým a nedôsledným spôsobom vybavenia dožiadaní cudzími justičnými orgánmi. V súlade so zaužívanou judikatúrou Ústavného súdu SR navrhujem zohľadniť všetky okolnosti spôsobujúce dĺžku predmetného konania,   a to hlavne otázku existencie cudzieho prvku v konaní, správanie sa odporcu, zdĺhavé a nedôsledné vybavenia dožiadaní cudzím justičným orgánom ako aj spôsob dokazovania uložený odvolacím súdom. Vo   vzťahu   k   požadovanej   výške   finančného   zadosťučinenia,   považujem   jej   výšku vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za neprimeranú...“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko zákonnej sudkyne:„Vec napadla na súd 12. 10. 1995. Termín vytýčený na 07. 11. 1995. Vypočutá matka   dieťaťa,   pojednávanie   odročené,   za   účelom   výsluchu   odporcu   cez   príslušný   súd Republiky Čierna Hora. Prípisom 12. 01. 1996 bolo dožiadanie zasielané cez Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 25. 06. 1996. Na pojednávaní zistené, že sa nevrátilo dožiadanie od cudzozemského súdu. Nevrátil sa ani do ďalšieho pojednávania 03. 09. 1996. Prípisom 08. 10. 1996 požiadané Ministerstvo spravodlivosti   SR   o   urgovanie   vybavenia   nášho   dožiadania.   Prípisom   28.   05.   1997 urgované MS SR o vybavenie dožiadania. Znova urgované 19. 12. 1997, pretože doposiaľ dožiadanie   vybavené   nebolo,   ako   o   tom   informovalo   MS   SR.   Dňa   20.   07.   1998   znova požiadané MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania, rovnako 14. 01. 1999. MS SR 11. 03. 1999 odpovedá, že treba zaslať nové predvolanie na pojednávanie, preto bolo vytýčené na deň 23. 11. 1999. Dňa 26. 04. 1999 listiny zaslané MS SR. Dňa 08. 11. 1999 MS SR odpovedá, že bude urgovať prípisom 09. 06. 2000 odpovedá, že bude urgovať. Dňa 15. 01. 2001 súd znova žiada MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania, rovnako prípisom 08. 06. 2001.   Dňa   15.   08.   2001   došlo   čiastočne   vybavené   dožiadanie   nášho   súdu,   ale   bez sprievodného listu MS Čiernej Hory. MS SR dňa 31. 01. 2002 odporúča vypracovať nové dožiadanie   o   výsluch   odporcu.   Termín   pojednávania   vytýčený   na   12.   03.   2002.   Súd oboznámil   prítomných   so   stavom   vo   veci   a   08.   2002   vypracoval   nové   dožiadanie   pre príslušný súd Republiky Čierna Hora. MS SR zaslané 25. 04. 2002. Termín pojednávania vytýčený   na   05.   09.   2002,   konštatované   že   od   cudzozemského,   súdu   neprišla   žiadna odpoveď. Náhradný termín pojednávania bol určený na 11. 2002, na ňom konštatované, že Republika Čierna Hora doposiaľ na dožiadanie nereagovala. Dňa 11. 11. 2002 požiadané MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania. Dňa 04. 12. 2002 MS SR odpovedá, že zaslalo dožiadanie. Na to MS SR požiadalo o určenie zmeny v dátume termínu pojednávania. Súd vytýčil pojednávanie na 08. 06. 2004 a náhradný termín 31. 08. 2004. Dňa 28. 11. 2003 došlo   vybavené   dožiadanie   od   Republiky   Čierna   Hora,   kde   bol   vypočutý   odporca.   Na pojednávaní 08. 06. 2004 súd odročil pojednávanie s tým, že vypracuje nové dožiadanie, kde   požiada   Republiku   Čierna   Hora,   aby   dôsledne   vybavili   dožiadanie   nášho   súdu. Prípisom   20.   10.   2004   súd   znova   žiada   MS   SR   o   zaslanie   nášho   dožiadania   spolu s návrhom, uznesením o kolíznom opatrovníkovi a predvolaním na pojednávanie, aby tieto boli doručené odporcovi do vlastných rúk. Na pojednávaní 14. 12. 2004 súd konštatoval, že doposiaľ nedošla žiadna odpoveď z Republiky Čierna Hora, preto pojednávanie odročené na   náhradný   termín   01.   02.   2005.   MS   SR   29.   12.   2004   oznamuje,   že   zahraničný   súd čiastočne   vybavil   naše   dožiadanie,   ale   zápisnica   o   výsluchu   odporcu   nebola   súčasťou príloh. Preto pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom sexuológom na spravdepodobnenie termínu počatia dieťaťa. Dňa 03. 02. 2005 ustanovený znalec, ktorý podal posudok, súdu došiel 03. 05. 2005.

Dňa 20. 12. 2005 súd robí dotaz na MS SR, aby uviedli či naše dožiadanie o výsluch odporcu   bolo   zahraničným   súdom   uskutočnené.   Dňa   09.   01.   2006   MS   odpovedá,   že zápisnicu o výsluchu odporcu doposiaľ nedostali, vec bola urgovaná. Rovnako odpovedá aj prípisom zo 07.   06.   2006.   Vo   veci   vytýčený termín   pojednávania   na   07.   09.   2006.   Na pojednávaní bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom 14C/278/95-230 zo dňa 07. 09. 2006 tak, že odporca bol určený za prirodzeného otca, maloleté dieťa zverené do výchovy matky, odporca   zaviazaný   platením   výživného   a   uložená   povinnosť   splácania   zameškaného výživného a rozhodnuté o náhrade trov konania s odôvodnením, že súd vo veci rozhodol na základe výpovede matky dieťaťa, znaleckého dokazovania. Keďže ďalšie dôkazy, ktoré by viac   spravdepodobnili   otcovstvo   k   dieťaťu   neboli   predložené,   súd   vychádzal   zo   záveru znalca sexuológa na určenie termínu najpravdepodobnejšieho počatia dieťaťa.

Odporca proti rozsudku podal odvolanie, spis bol predložený odvolaciemu súdu 20. 12.2007.

Odvolací   súd   uznesením   15Co/246/2007-283   zo   dňa   15.   01.   2008   zrušil prvostupňový   rozsudok,   vec   vrátil   na   nové   prejednanie   a   rozhodnutie.   V   odôvodnení konštatuje, že aj keď sa jedná o konanie, ktoré prebieha viac rokov, má odvolateľ legitímne právo na to, aby mohol v súlade s vedeckým dôkazom zaprieť svoje otcovstvo a aj dieťa má právo poznať identitu svojho biologického otca. Vnútroštátne súdy by mali interpretovať svoje   právo   vo   svetle   vedeckého   pokroku   a   následných   spoločenských   dôsledkov.   Bude povinnosťou OS nariadiť dôkaz skúškou DNA. Ak sa odporca nezúčastní odberu vzorky na území SR, treba aby sa podrobil takémuto odberu vo svojom domovskom štáte.

Uznesením   11.   02.   2008   vo   veci   nariadené   znalecké   dokazovanie,   ustanovený slovenský znalec... za účelom vykonania analýzy DNA, odobratím krvi maloletému dieťaťu, jeho matke a odporcovi. Znalec 18. 02. 2008 uviedol, že potrebuje biologický materiál odporcu odobratím dvoch - troch kvapiek z prsta na biely filtračný papier alebo výterom ústnej sliznice.

Súd 11. 03. 2008 vypracoval dožiadanie pre príslušný súd... Republika Čierna Hora, v ktorom žiada, aby bol vypočutý odporca na položené otázky, aby odporcovi bola doručená žiadosť znalca o vykonanie znaleckého úkonu a aby príslušný súd ustanovil znalca, ktorý odoberie   biologický   materiál   odporcovi   a   podľa   pokynov   slovenského   znalca   mu   tento odovzdá. Listiny boli predložené MS SR prípisom 18. 04. 2008. MS SR 03. 11. 2008 zaslalo zápisnicu o výpovedi odporcu, ale z nej je zrejmé, že odporca odpovedal na otázky položené tunajším súdom, ale príslušný súd nijako neodpovedal na požiadavku odobrať biologický materiál odporcovi. Prípisom 11. 11. 2008 súd robí dotaz na slovenského znalca..., aby uviedol,   či   mu   bol   doručený   biologický   materiál   odporcu.   Dňa   21.   11.   2008   znalec odpovedá, že vzorka mu zatiaľ predložená nebola. Súd vypracoval 10. 12. nové dožiadanie, kde   vyslovene   žiada,   aby   zahraničný   súd   zabezpečil   odobratie   biologického   materiálu odporcovi a zaslanie vzorky slovenskému znalcovi. Listiny 29. 01. predložené MS SR. Dňa 16.   02.   2009   MS   SR   odpovedá,   že   dožiadanie   neobdržali.   Slovenský   znalec   05.   06. odpovedá, že doposiaľ neobdržal vzorku materiálu.

MS SR 18. 06. 2009 odpovedá, že doposiaľ neobdržalo vybavenie dožiadania, bude ho urgovať. Dňa 31. 08. 2009 odpovedá, že neobdržalo vybavenie dožiadania, požiada o súčinnosť   zastupiteľský   úrad   SR   v   Belehrade.   Prípisom   02.   02.   2010   odpovedá,   že neobdržalo   vybavenie   dožiadania   od   príslušných   justičných   orgánov   Republiky   Čiernej Hory,   rovnako   aj   prípisom   26.   05.   2010,   s   tým,   že   znova   požiada   o   spoluprácu Veľvyslanectva SR v Belehrade. Prípisom 20. 12. 2010 MS SR oznamuje, že neobdržalo odpoveď   príslušných   úradov,   prípisom   16.   03.   2011   oznamuje,   že   zasiela   zápisnicu o výsluchu odporcu a čiastočnom vybavení dožiadania, že výkon dôkazu odobratím vzorky krvi   odporcovi   bude   uskutočnený   po   úhrade   nákladov   za   znalecký   úkon.   Súd   prípisom 12. 05. 2011 žiada MS SR, aby zistilo či dožiadaná strana zabezpečila odobratie vzorky krvi odporcovi. Ak je potrebné aby slovenská strana zaslala dožiadanému súdu úhradu nákladov za znalecký úkon, zatiaľ tak nemôže urobiť, pretože nemá údaje o peňažnom ústave a čísle účtu. Pri urgencii úplného vybavenia dožiadania nech sú tieto údaje dožiadaným súdom uvedené (č. 1. 381, 382).

MS   SR   prípisom   04.   08.   2011   oznamuje,   že   nebola   zaslaná   odpoveď,   vec   vedie v evidencii, o výsledku bude informovať. Prípisom 21. 12. 2011 oznamuje, že požiadalo MS Čiernej Hory v... o vybavení dožiadania. Po jeho vybavení bude tunajší súdu informovať. Prípisom 15. 03. 2012 tunajší súdu žiada o odpoveď, ako bolo naše dožiadanie vybavené. MS   SR   04.   04.   2012   oznamuje,   že   neobdržalo   vybavenie   dožiadania   od príslušných justičných orgánov. Prípisom 24. 05. 2012 oznamuje, že zasiela list MS Čiernej Hory v... so zápisnicou OS... z 23. 04. 2012. Po zabezpečení prekladu predložených listín je zrejmé, že odporca   sa   vyjadril,   že   sa   podrobil   operácii   srdca   v   roku   2010,   pokúša   sa   získať prostredníctvom   Veľvyslanectva   v   Belehradu   vízum   na   vycestovanie   do   Slovenskej republiky,   aby   mohol   znalec   vykonať   požadovaný   znalecký   posudok.   Ale   matka navrhovateľky mu nezabezpečila pozvanie, ktoré bolo potrebné na získanie víza na cestu na Slovensko.   Súd   vytýčil   termín   pojednávania   na   25.   09.   2012,   na   ktorom   informoval   o priebehu doterajšieho konania UPSVaR... matku... aj..., ktorá v tom čase už bola plnoletá. Pojednávanie odročené s tým, že... sa vyjadrí, či bude vystupovať na strane navrhovateľa ako navrhovateľka a bude žiadať pokračovať v konaní. Podaním, ktoré došlo 08. 11. 2012 oznámila, že žiada o pokračovanie v konaní a zvolila si právneho zástupcu AK JUDr. Eva Segečová s.r.o...

Prípisom   23.   04.   2013   súd   žiada   MS   SR,   aby   oznámili,   či   došla   odpoveď   na dožiadanie tunajšieho súdu z 08. 01. 2013 adresované príslušnému súdu Mesta... MS SR 13. 05. 2013 oznamuje, že dožiadanie vybavené nebolo, vybavenie dožiadaní v cudzine urguje u zahraničného partnera   v časovom rámci   5-6   mesiacov   od odoslania   pôvodnej   žiadosti. Prípisom   15.   08.   2013   MS   SR   zaslalo   zápisnicu   o   doručení   písomností   a   vybavenie dožiadania tunajšieho súdu. Zo zápisnice z 19. 07. 2013 súd konštatuje, že odporca sa vyjadril, že sa pokúšal vycestovať na Slovensko v roku 2007, ale navrhovateľka ani jej matka mu nezaslala pozvanie, na základe ktorého by vo svojom domovskom štáte dostal vízum.   Viackrát   žiadal   o   zaslanie   pozvania,   ale   zákonná   zástupkyňa   navrhovateľky   to neurobila.   Vo   vzťahu   k   požiadavke   slovenského   súdu,   aby   poskytol   genetický   materiál, uvádza, že je ochotný ho poskytnúť, ale nemôže znášať náklady na cestu do..., kde je možno vykonať tento úkon, lebo jeho zdravie je narušené a má malý dôchodok (č. 1. 449). Súd   prípisom   09.   09.   2013   zaslal   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky   pripojenú zápisnicu a oznamuje mu, že opätovne žiadal príslušné orgány Čiernej Hory, aby ustanovili svojho znalca na odobratie biologického materiálu odporcovi.

Právny zástupca navrhovateľky podaním, ktoré došlo 02. 10. 2013, oznamuje súdu, že súdne konanie neprimerane dlho trvá, žiada aby súd odporcovi podľa § 53 OSP uložil poriadkovú   pokutu   za   marenie   uplatnenia   zákonného   práva   navrhovateľky,   navrhuje zabezpečiť vynútenie splnenia povinnosti dostaviť sa pred znalca a strpieť odber vzorky DNA podľa § 52 OSP prostredníctvom dožiadania základného súdu v..., Republika Čierna Hora...

Jedná   sa   o   konanie   s   medzinárodným   prvkom   (odporca   je   občanom   Republiky Čierna Hora). Odporca sa pojednávaní osobne nezúčastňuje, je vypočúvaný dožiadaným súdom,   pričom   dožiadanie   sa   do   Republiky   Čierna   Hora   zasiela   prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava, rovnako aj odpovede sa vracajú prostredníctvom neho. Za tým účelom, aby druhá zmluvná strana rýchlejšie vybavila dožiadanie slovenského súdu   súd   všetky   predkladané   listiny   najskôr   prekladá   do   jazyka   srbochorvátskeho (slovenským súdom ustanoveným tlmočníkom), rovnako aj listiny, ktoré sa vrátia sú len v srbochorvátskom jazyku, preto je potrebné ich preložiť.

Procesný   postup,   o   ktorý   žiada   dožadujúci   súd   (slovenský   súd)   príslušný   súd Republiky Čierna Hora, si volí tento súd podľa svojich procesných postupov.

Dožadujúci súd vo svojom dožiadaní uvedie, o aké úkony žiada (výsluch odporcu, doručenie mu listín, uloženie povinnosti odporcovi a podobne). Je na dožiadanom súde, ako zabezpečí vybavenie dožiadania.

Vyššie uvádzanými dožiadaniami slovenský súd žiadal jednak o výpoveď odporcu (odpoveď na položené otázky), jednak o potvrdenie o prevzatí doručovaných listín a žiadal aj, aby dožiadaný súd ustanovil svojho znalca za účelom odberu biologického materiálu odporcovi. Túto požiadavku slovenský súd urgoval. Napriek tomu z odpovedí dožiadaného súdu nevyplynulo, či tento zabezpečil splnenie tejto požiadavky, buď týmže uložil povinnosť priamo odporcovi alebo ustanovil svojho znalca na vykonanie tohto úkonu. Dožiadaný súd len konštatuje, že za účelom vykonania znaleckého úkonu je potrebné uhradiť trovy tohto znaleckého úkonu, ale neuvádza v akej výške sú tieto trovy, názov peňažného ústavu a číslo účtu,   na   ktorý   by   mohol   slovenský   súd   zložiť   peňažné   prostriedky   na   trovy   znaleckého dôkazu. Dožiadaný súd tak neurobil ani napriek tomu, že bol výslovne požiadaný o uvedenie týchto údajov.

Odporca   je   občanom   Republiky   Čierna   Hora,   a   preto   priamo   procesný   súd (slovenský) mu nemôže ukladať povinnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Ako vyplýva zo zápisníc a sprievodných listov dožiadaného súdu,   tento dôsledne nereaguje na vybavenie všetkých požiadaviek uvedených v dožiadaní slovenského súdu. Slovenský   súd   má   možnosť   len   prostredníctvom   Ministerstva   spravodlivosti   SR urgovať, aby jeho dožiadanie bolo druhou zmluvnou stranou dôsledne vybavené.

Toto sú dôvody, pre ktoré zatiaľ vo veci prvostupňovým súdom nebolo rozhodnuté (po   zrušení   prvostupňového   rozsudku   odvolacím   súdom),   pretože   je   potrebné   vykonať dôkazy tak, ako boli odvolacím súdom nariadené. Procesný súd žiada o vykonanie týchto dôkazov   druhú   zmluvnú   stranu   (jedná   sa   o   úkon   odovzdania   biologického   materiálu odporcom, ktorý je ochotný to urobiť, preto ani nie je dôvod ho postihovať pre nesplnenie povinností, ale príslušný súd druhej zmluvnej strany nezabezpečil vykonanie tohto úkonu). Súd môže len znova žiadať druhú zmluvnú stranu, aby ustanovila znalca na odber biologického materiálu odporcovi, oznámila výšku nákladov znaleckých s tým spojených, oznámila názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré je možné náklady zložiť.“

5. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 20. októbra 2014.

6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateliek nezaujal stanovisko.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o určenie   otcovstva   a úpravu   práv   a povinností   k   pôvodne   maloletému dieťaťu došlo k porušeniu práv sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola... v primeranej   lehote   prejednaná...   súdom...,   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach alebo záväzkoch...“.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliada pritom   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1   V rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   zistil,   že   predmetom   posudzovaného konania   pred   okresným   súdom   je   konanie   „o   určenie   otcovstva   a   o úhradu   osobných potrieb“,   ktoré   je   vedené   na   základe   návrhu   podaného   Obvodným   úradom,   oddelenia sociálnych vecí v Banskej Bystrici už od roku 1995. Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci. Keďže za otca dieťaťa bol označený štátny občan iného štátu „Republiky Čierna Hora“ (predtým Juhoslávie), právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci je v porovnaní s prípadmi   určovania   otcovstva   muža,   ktorý   trvale   žije   na   území   Slovenskej   republiky, o niečo   komplikovanejšia.   Zákon   č.   97/1963   Zb.   o medzinárodnom   práve   súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov pri jeho aplikácii na okolnosti daného prípadu jednoznačne odkazuje na použitie slovenského právneho poriadku ako vo veci určovania otcovstva,   tak   aj   vo   veci   úpravy   práv   a povinností   rodičov   k deťom.   Cudzí,   resp. medzinárodný prvok v konaní (účastník konania, ktorý je občanom iného štátu) môže mať však za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť   s orgánmi   cudzieho   štátu,   preklady   listín   do   cudzieho   jazyka   a nariaďovanie pojednávaní   s dostatočným   predstihom.   Ústavný   súd   na   túto   skutočnosť,   ako   aj   na nekonanie súdnych orgánov v zahraničí, ktorá ovplyvnila preukazovanie skutkového stavu veci,   prihliadol   pri   svojom   rozhodovaní.   Pri   hodnotení   okolností   tohto   prípadu a predovšetkým posudzovaní dĺžky konania ústavný súd zhodne s ESĽP (napr. H. v. United Kingdom z 8. júla 1987) prihliadol aj na povahu sporu dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa   a jeho neistého osobného statusu, ktoré   si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02). Povaha tohto sporu   preto   podmieňovala   kvalifikovanie   zbytočných   prieťahov   v prísnejšom   meradle a podľa názoru ústavného súdu sa mala prejaviť aj v starostlivejšom a dôraznejšom prístupe okresného   súdu.   V týchto   konaniach   je   prvoradou   úlohou   súdov   chrániť   tento   záujem dieťaťa a všeobecné súdy majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie.

11.2 Pri hodnotení správania sťažovateliek ako druhého kritéria na posudzovanie možných   dôvodov   zbytočných   prieťahov   v konaní   ústavný   súd   nezistil   žiadne   také skutočnosti,   ktoré   by   mohli   byť   pri   jeho   rozhodovaní   zohľadnené   iba   na   ich   ťarchu a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní. Sťažovateľka v 1. vystupovala v konaní ako vedľajšia účastníčka od 7. novembra 1995.

11.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu.   Sťažovateľky v sťažnosti nekonkretizovali obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom   konaní,   ani   obdobia nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti,   ale poukázali najmä na význam konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti k deťom, ktorým je potrebné venovať osobitnú starostlivosť, a tiež celkovú dĺžku konania v trvaní 19 rokov, ktorá je podľa nich neospravedlniteľná. Ústavný súd zo spisu považoval za preukázané, že okresný   súd   nepochybne   porušil   svoje   zákonné   povinnosti   dané   mu   predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Predmetné konanie sa začalo 12. októbra 1995 (k spisu okresného   súdu   je   pripojený   ešte   spis   15   Nc   1067/93,   z ktorého   vyplýva,   že   matka sťažovateľky   požiadala   okresný   súd   už   5.   októbra   1993,   aby   splnomocnil   opatrovníka maloletej na podanie návrhu „na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov“). Okresný   súd   po   podaní   návrhu   opatrovníkom   v roku   1995   nedokázal   svoj   postup organizovať tak, aby právoplatne rozhodol o tom, kto je biologickým otcom maloletého dieťaťa, a následne tiež určiť práva a povinnosti rodičov k nemu, ktoré sú na základe zákona s takýmto   zistením   spojené.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   doterajšiu   celkovú   dĺžku posudzovaného konania –   viac než devätnásť rokov   – nemožno   vzhľadom   na osobitný význam veci pre sťažovateľky, ako aj na okolnosti danej veci vrátane jej zložitosti (pozri predchádzajúci bod) považovať za „primeranú“ v zmysle citovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nemal za potrebu špecifikovať jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu (najmä v rokoch 1997 až 2001), keď iba urgoval vybavenie jeho dožiadaní   prostredníctvom   ministerstva,   pretože   žiadosti   o   pomoc   v tejto   veci prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade neboli vybavené vôbec z dôvodu,   že   v krajinách   bývalej   Juhoslávie   prebiehala   vojna   a dokumentácia   sa pravdepodobne stratila, a ani neskôr potom orgány Ministerstva spravodlivosti Republiky Čierna   Hora   na   dožiadania   našich   orgánov   vôbec   alebo   adekvátne   nereagovali.   Podľa názoru   ústavného   súdu   určitý   podiel   na   celkovej   dĺžke   konania   možno   pripísať   okrem okresného   súdu   aj   iným   orgánom,   napr.   Centru   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   detí a mládeže Bratislava, ktorého zástupca sa nezúčastňoval pojednávaní, ale aj Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“),   ktoré   formálne   síce realizovalo výzvy a písalo urgencie, ale nedokázalo byť dostatočne efektívnym v súčinnosti so   súdnymi a inými orgánmi   v Republike   Čierna   Hora,   a to v súvislosti   s vykonávaním dôkazu skúškou DNA u pravdepodobného otca dieťaťa, ktoré mal okresný súd realizovať po zrušení jeho rozsudku zo 7. septembra 2006, na základe právneho názoru Krajského súdu v Banskej   Bystrici   vysloveného   v rozsudku   sp.   zn.   15   Co/246/2007   z 15. januára   2008. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil názor, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 19 rokov od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 752/2013).

12.   Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   postupom okresného   súdu   (aj   keď   objektívne   nemohol   za   to   len   okresný   súd)   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konať vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného   súdu.   Sťažovateľky   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie „z   dôvodu,   že porušenie   ich   základného   práva   už   nie   je   možné   napraviť.   Stav   právnej   neistoty u sťažovateľky...   trvá   takmer   polovicu   jej   života   a   u sťažovateľky...   trvá   celý   jej   život. Prežíva   doslova   traumatizujúce   stavy,   keď   otcovstvo   k   nej   nebolo   ani   počas   19   rokov trvajúceho   súdneho   konania   právoplatne   určené.   V   konaní   ide   o otázku   jej   osobného statusu, o časť jej osobnej identity. Sťažovateľka... si za porušenie svojich práv uplatňuje primerané zadosťučinenie vo výške 20.000,- EUR a sťažovateľka... si za porušenie svojich práv uplatňuje primerané zadosťučinenie vo výške 30.000,- EUR, keďže v konaní ide o otázku jej   osobného statusu.   Požadované sumy   považujú   sťažovateľky za   primerané na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu a neprimeranou dĺžkou súdneho konania.“.

15. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateliek spravodlivo žiadať, aby čakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozri bod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá je z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, považoval ústavný   súd   priznanie sumy   15   000   €   sťažovateľke   v 2.   rade,   resp.   8 000 € sťažovateľke v 1. rade za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

16. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľky   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 30 000 € alebo 20 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľkám, ktoré boli vo   veci   namietaných   porušení   ich   práv   úspešné,   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   ich právneho zastúpenia advokátom.

18. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) tak, že každej zo sťažovateliek priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €) a podľa § 13 ods. 2 vyhlášky spolu predstavuje sumu 268 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každej z dvoch sťažovateliek v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3   výroku   tohto   nálezu).   Uplatnená   suma   434,16   €   nebola   vypočítaná   v súlade   s touto vyhláškou (obdobne m. m. I. ÚS 158/2014 a IV. ÚS 289/2014).

19. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014