znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 53/2012-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   M.   D.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 14 ods. 2 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 42 C 161/2010 z 22. júna 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 386/2010 z 9. decembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. D. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2011 doručená sťažnosť Mgr. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   práv   podľa   čl.   32   ods.   4, čl.   36   ods.   1   a čl.   37   ods.   3   Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 14 ods. 2 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 42 C 161/2010 z 22. júna 2010   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 386/2010 z 9. decembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozsudky“).

2. Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).  

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   listom   z 29.   júla   2011   vyzval   sťažovateľa   na odstránenie zistených nedostatkov podania a zaslanie kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie v súlade s citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde s poučením, že ak tieto nebudú odstránené v určenej lehote, sťažnosť bude bez odôvodnenia odmietnutá. Sťažovateľ   prevzal   výzvu   ústavného   súdu   19.   augusta   2011,   na   ktorú   však   nereagoval a uvedené   nedostatky   neodstránil.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   opakovane   vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov výzvou - urgenciou z 26. októbra 2011.

Na základe opakovanej výzvy bolo ústavnému súdu doručené 15. novembra 2011 vyjadrenie sťažovateľa označené ako „Odstránenie nedostatkov podania – Rvp 993/2011-9 zo dňa 26. októbra 2011“. Uvedené obsahovo rozsiahle vyjadrenie však opätovne nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa   advokátom.   Túto   okolnosť   sťažovateľ   odôvodnil   tak,   že   sa   pred   ústavným súdom „...   obhájim   sám   a ušetrené finančné prostriedky radšej   venujem svojim deťom. Formálna a procedurálna stránka je síce potrebná, ale v tomto ľudsko-právnom prípade druhoradá. Dôležitá je obsahová stránka a merito veci.“.

Zároveň   sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   vôbec   nepredložil   kópie napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ iba uviedol, že „Dôkazný materiál je potrebné doplniť ďalším šetrením“.

3. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

4.   Sťažnosť   nemá   náležitosti   predpísané   zákonom,   sťažovateľ   napriek   výzve ústavného   súdu   nedostatky   návrhu   neodstránil,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť   podľa ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012