znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 53/09-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť R. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., B., ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/96, a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/96 p o r u š i l základné právo R. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. R. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   III   p o v i n n ý   vyplatiť jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. R. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 285,43 € (slovom dvestoosemdesiatpäť   eur   a štyridsaťtri   centov),   ktorú j e Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej   zástupkyne G. Z.,   B.,   do   jedného mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti R. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č.   k. I. ÚS 53/09-18   z   19.   februára   2009 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/96.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tomto opísanom skutkovom stave:

„Konanie   v   predmetnej   veci   sa   začalo   na   základe   žaloby   právneho   predchodcu sťažovateľky zo dňa 1. 10. 1996, podaného na súd v ten istý deň. Od podanej žaloby boli vo veci urobené procesné úkony súdu a účastníkov...

17. 6. 1998 - výzva súdu, ktorou súd vyzval právneho predchodcu sťažovateľky na odstránenie vád ním podanej žaloby a to v časti petitu...

23. 6. 1998 - predvolanie na súdne pojednávanie na deň 24. 9. 1998...

24. 9. 1998 - pojednávanie súdu, ktoré súd odročil na neurčito... 24. 6. 2003 - sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi súdu,

29. 9. 2003 - opakovaná sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní,

1. 4. 2004 - uznesenie súdu... č. k. 6 C 44/96-96, ktorým... vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podania zo dňa 13. 3. 2003...

30. 10. 2004 – súdne predvolanie účastníkov na pojednávanie súdu na deň 9. 12. 2004,

9. 12. 2004 - upovedomenie súdu o odvolaní pojednávaní... z dôvodu PN zákonného sudcu,

6. 10. 2005 - uznesenie súdu... č. k. 6 C 44/96-123, ktorým konajúci súd nepripustil do konania ďalších účastníkov... Súčasne súd... nepripustil zmenu návrhu v zmysle návrhu žalobcov zo dňa 13. 5. 2004,

25. 10. 2005 - odvolanie žalobcov proti uzneseniu súdu zo dňa 6. 10. 2005...

15. 11. 2005 - vyjadrenie žalobcov, ktorým doplňujú dôvody ich odvolania...

21. 12. 2005 - výzva súdu žalobcom o oznámenie aktuálnej adresy...,

5. 1. 2006 - odpoveď žalobcov na výzvu zo dňa 21. 12. 2005,

27. 4. 2006 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave... č. k. 10 Co 42/06-145, ktorým uznesenie   súdu   prvého   stupňa   v časti...   potvrdil   a   vo   zvyšku...   odvolanie   žalobcov... odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti...

31. 7. 2006 - návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia,

8. 8. 2006 - uznesenie súdu... č. k. 6 C 44/96-150, ktorý súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní odstránila vady... návrhu na nariadenie predbežného opatrenia...

24.   8.   2006   - podanie   žalobcov,   ktorým   títo   zobrali   späť   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia..., ďalej žiadali konanie prerušiť z dôvodu smrti žalovaného,

7. 9. 2006 - uznesenie súdu... č. k. 6C 44/96-59, ktorým súd podanie sťažovateľky..., ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia odmietol,

28. 9. 2006 - odvolanie žalobcov...

11. 4. 2007 - uznesenie súdu... č. k. 6 C 44/96-166, ktorým bolo predmetné konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania po neb. žalovanom A. H...

3. 5. 2007 - návrh žalobcov na pokračovanie v prerušenom konaní...

20. 6. 2007 - uznesenie súdu... č. k. 6 C 44/96-174, ktorým súd vyzval žalobcov... aby v lehote 10 dní upravili vady petiu žaloby...

9. 7. 2007 - žiadosť žalobcov o predĺženie lehoty na doplnenie petitu...

15. 11. 2007 - vyjadrenie žalobcov k výzve súdu na doplnenie petitu a pripustenie ďalších účastníkov do konania...

11. 6. 2008 - žiadosť žalobcov o určenie termínu súdneho pojednávania,

18.   11.   2008   - posledné uznesenie súdu...   č.   k.   6 C   44/96-204,   ktorým   odmietol podanie žalobcov zo dňa 15. 11. 2007...

15. 12. 2008 - odvolanie žalobcov voči uzneseniu súdu... Osobitne však zdôrazňujeme, že v prípade sťažovateľky ide o právnu vec začatú na súde ešte v roku 1996 - 1. 10. 1996 - t. j. pred dvanástimi rokmi aj cca štyrmi mesiacmi, pričom súd k dnešnému dňu v tejto veci konečné rozhodnutie v merite veci nevydal.“

3. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označeného článku   ústavy   žiadala,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 13 277,52 € a uložil okresnému   súdu   povinnosť   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   na   účet   jej   právnej zástupkyne.

Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   zadosťučinenia   odôvodnila   okrem   iného v „... prežitých stresov a nervov, pocitu nedôvery v spravodlivosť a jej sústavnej snahy domôcť   sa   svojich   práv   rôznymi   dokladovými   žiadosťami,   s   prihliadnutím   na   dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej, laxný prístup a ľahostajnosť orgánov, ktorých povinnosťou bolo a je konať... postup porušovateľa jej spôsobuje značnú majetkovú a citovú ujmu, ktorá sa   nedá   napraviť   iba   samotným   konštatovaním   porušenia   jej   ústavného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Postup porušiteľa je vážnym zásahom do práv sťažovateľky, keďže jej svojim prístupom zamedzuje konať pred súdom a neustále odmieta poskytnúť   sťažovateľke   spravodlivosť.   Konanie   súdu   v   tomto   konaní   vzbudzuje   vážne pochybnosti   o   nezávislom   rozhodovaní   na   základe   svedomia,   odbornosti,   skúsenosti a zákonnosti.“.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   práva   podľa označených článkov ústavy. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 44/96 zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľka (v postavení žalobcu) je účastníčkou súdneho konania vedeného pred okresným   súdom   o určenie   vlastníckeho   práva,   ktoré   začalo   na   návrh   jej   právneho predchodcu (V. P.) 1. októbra 1996 pod sp. zn. 6 C 44/96. Následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:

- 22. októbra 1996 sa žalovaný vyjadril k žalobnému návrhu,

- okresný   súd   listom   z   23.   apríla   1997   požiadal   Okresný   úrad   B.,   referát poľnohospodárstva, B., o zaujatie stanoviska k vydaným dokumentom vzťahujúcim sa na predmet sporu,

- 3. novembra 1997 okresný súd dostal vyjadrenie k veci od Krajského úradu v B., referát pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva B.,

- podaním okresnému súdu 17. marca 1998 právny predchodca sťažovateľky urgoval nariadenie termínu pojednávania,

- 17. júna 1998 okresný súd vyzval právneho predchodcu sťažovateľky, aby upravil petit   žalobného   návrhu,   rovnako   požiadal   Okresný   úrad   B.,   referát   pozemkový, poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva   o zaslanie   informácie   k veci,   odpoveď mu bola doručená 1. júla 1998,

- právny predchodca sťažovateľky podaním zo 17. septembra 1998 požiadal okresný súd, aby odročil nariadený termín pojednávania z dôvodu, že na tunajšom súde sa vedie dedičské konanie, ktoré môže mať prejudiciálny význam pre predmetný spor,

- 24. septembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci sporu, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. D 650/94,

- 29.   októbra   1998   bolo   úradným   záznamom   vyznačené   priloženie   právoplatného uznesenia z dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 650/94,

- právny   predchodca   sťažovateľky   sa   podaním   okresnému   súdu   25.   januára   1999 vyjadril k veci a upravil petit žalobného návrhu,

- 3. februára 1999 sudkyňa dala kancelárii pokyn, aby zaslala výzvu žalovanému na vyjadrenie k zmenenému žalobnému návrhu (výzva bola žalovanému doručená až

9. marca 1999),

- okresný súd výzvou z 25. mája urgoval žalovaného, aby sa vyjadril k zmenenému žalobnému petitu v lehote 10 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- žalovaný sa podaním okresnému súdu 9. júna 1999 vyjadril k veci,

- 25. augusta 1999 podpredseda okresného súdu odpovedal právnemu predchodcovi sťažovateľky   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   vyhodnotil   ako neodôvodnenú,

- právny predchodca sťažovateľky sa 11. decembra 2000 vyjadril k veci a žiadal skoré nariadenie termínu pojednávania aj vzhľadom na to, že má už vyše 90 rokov,

- sťažovateľka ako právny nástupca po žalobcovi (zomrel...) sa podaním okresnému súdu 13. marca 2003 vyjadrila k veci a navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu,

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-96 z 1. apríla 2004 vyzval sťažovateľku, aby odstránila nedostatky podania v lehote 10 dní – upresnila okruh účastníkov konania na strane žalobcov a označenie žalobcov i žalovaných,

- sťažovateľka podaním 29. apríla 2004 požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania z dôvodu, že traja vlastníci zomreli,

- sťažovateľka podaním 13. mája 2004 odstránila nedostatky podania a navrhla zmenu žalobného petitu,

- 20. októbra 2004 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 9. december 2004 a zaslanie výzvy žalovaným, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k vyjadreniu sťažovateľky z 13. mája 2004,

- 27.   októbra   2004   podpredseda   okresného   súdu   odpovedal   sťažovateľke   na   jej sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej priznal, že došlo k zdržaniu s poukazom na to, že sudkyňa pracuje v súdnom oddelení s takmer 550 nevybavenými vecami,

- 2.   decembra   2004   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na   zrušenie   termínu   súdneho pojednávania,

- 29.   apríla   2005   je   v spise   vyznačená zmena   zákonného   sudcu   (Mgr.   M.   T.)   bez vyznačenia dôvodu,

- 13. júna 2005 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby zaslal Správe katastra pre hlavné   mesto   Slovenskej   republiky   B.   oznámenie   na   vyznačenie   poznámky   do katastra o prebiehajúcom spore (uznesenie podpísala sudkyňa Mgr. J. W. B.),

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-123 zo 6. októbra 2005 rozhodol tak, že nepripustil na strane žalobcov a žalovaných ďalšieho účastníka konania a nepripustil zmenu návrhu,

- 25. októbra 2005 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 44/96-123 zo 6. októbra 2005,

- sťažovateľka   podaním   okresnému   súdu   15.   novembra   2005   doplnila   dôvody odvolania,

- 18. novembra 2005 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky B. a Sociálnu poisťovňu B. o zistenie pobytu žalovaného v 2. rade W. P.,

- 28. novembra 2005 Register obyvateľov Slovenskej republiky B. oznámil okresnému súdu adresu trvalého pobytu žalovaného v 2. rade W. P.,

- 21.   decembra   2005   okresný   súd   požiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľky o oznámenie adresy žalovaného v 2. rade W. P.,

- 9. januára 2006 právny zástupca žalobcov uviedol, že adresu žalovaného v 2. rade W. P. nepozná, a navrhol, aby mu súd ustanovil opatrovníka pre konanie na okresnom súde,

- sudkyňa   dala   6.   februára   2006   kancelárii   pokyn,   aby   ustanovila   opatrovníka žalovanému   v 2.   rade   W.   P.,   a predložila   spis   Krajskému   súdu   v Bratislave   na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   44/96-142   z   21.   februára   2006   ustanovil žalovanému v 2. rade opatrovníka,

- 13.   marca   2006   Krajský   súd   v Bratislave   prevzal   spis   sp.   zn.   6   C   44/96   na rozhodnutie o odvolaní,

- Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10 Co 42/06-145 z 27. apríla 2006 v časti nepripustenia   ďalších   účastníkov   do   konania   potvrdil   a vo   zvyšku   odvolanie odmietol, spis bol vrátený okresnému súdu 18. mája 2006,

- 2.   júna   2006   sudkyňa   dala   kancelárii   pokyn,   aby   doručila   účastníkom   konania uznesenie krajského súdu,

- sťažovateľka podaním okresnému súdu 4. augusta 2006 predložila návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-150 z 8. augusta 2006 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 11. augusta 2006 okresný súd požiadal notára JUDr. J. J., B., aby v lehote 10 dní oznámil okruh dedičov po nebohom žalovanom v 1. rade A. H.,

- sťažovateľka   podaním   okresnému   súdu   24.   augusta   2006   zobrala   svoj   návrh   na vydanie   predbežného   opatrenia   späť   a navrhla   konanie   prerušiť   z dôvodu,   že žalovaný v 1. rade zomrel,

- 28.   augusta   2006   notár   JUDr.   J.   J.   oznámil   okresnému   súdu   okruh   dedičov   po nebohom žalovanom v 1. rade A. H.,

- Okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   44/96-159   zo   7.   septembra   2006   odmietol sťažovateľkin   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   proti   tomuto   uzneseniu podala odvolanie sťažovateľka 28. septembra 2006 odvolanie,

- 9.   novembra   2006   Krajský   súd   v Bratislave   prevzal   spis   sp.   zn.   6   C   44/96   na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľky,

- Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k.   10   Co   42/06-165   z   28.   februára   2007 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, spis bol doručený okresnému súdu 10. apríla 2007,

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-167 z 11. apríla 2007 konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil,

- sťažovateľka   podaním   okresnému   súdu   3.   mája   2007   navrhla   pokračovať v prerušenom konaní, označila právneho nástupcu po zomrelom žalovanom v 1. rade a požiadala o nariadenie pojednávania súdu, lebo vo veci nebolo od roku 1996 ani jedno súdne pojednávanie,

- sťažovateľka   podaním   okresnému   súdu   14.   mája   2007   požiadala   o zabezpečenie rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 31 D 1040/06,

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-174 z 20. júna 2007 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní odstránila nedostatky žalobného návrhu,

- sťažovateľka podaním okresnému súdu 9. júla 2007 požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie   nedostatkov   žalobného   návrhu   z dôvodu   nutnosti   odstránenia rozdielnosti výmery pozemku, ktorý je predmetom sporu, s výmerou pozemku, ktorá bola stanovená v dedičskom konaní.

- okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   44/96-17   z   5.   novembra   2007   predĺžil sťažovateľke lehotu   na   odstránenie   nedostatkov   žalobného   návrhu   do   konca novembra,

- sťažovateľka   sa   podaním   okresnému   súdu   15.   novembra   2007   vyjadrila   k veci a navrhla zmenu žalobného petitu,

- 14. marca 2008 je vyznačená v spise zmena v osobe sudcu (Mgr. I. F.), ktorý mal vec prerokovať a rozhodnúť bez uvedenia dôvodu,

- 11. júna 2008 je vyznačená v spise zmena v osobe sudcu (Mgr. I. P.), ktorý mal vec prerokovať a rozhodnúť bez uvedenia dôvodu,

- sťažovateľka   podaním   okresnému   súdu   12.   júna   2008   požiadala   okresný   súd o nariadenie termínu pojednávania, pretože od podania žalobného návrhu 1. októbra 1996 nebolo nariadené ani jediné pojednávanie,

- okresný súd uznesením č. k. 6 C 44/96-204 z 18. novembra 2008 odmietol podanie sťažovateľky   (žalobcov)   z   15.   novembra   2007,   proti   tomuto   rozhodnutiu   podala sťažovateľka (žalobcovia) odvolanie,

- okresný   súd   19.   decembra   2008   vyhotovil   sprievodnú   správu   a odoslal   spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- Krajský súd v Bratislave prevzal spis s odvolaním 23. decembra 2008 a zaevidoval vec pod sp. zn. 8 Co 310/08, pričom do času konania a rozhodovania ústavného súdu vo veci odvolania nerozhodol.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Povinnosťou súdu podľa § 114 OSP je pripraviť   pojednávanie   tak,   aby   bolo   možné   rozhodnúť   o   veci   spravidla   na   jedinom pojednávaní.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   44/96   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   posudzované   konanie   sa   začalo 1. októbra 1996, teda pred viac ako trinástimi rokmi, a doteraz nie je právoplatne skončené. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

5. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

5.1 Pri kritériu zložitosť veci bral ústavný súd do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o určenie vlastníckeho práva, vychádzajúc z majetkových   podielov   vedených   pôvodne   v pozemkovej   knihe   a   vedených   na   liste vlastníctva,   dedičských   rozhodnutí   a okolnostiach   užívania   nehnuteľnosti,   ktorá   bola predmetom súdneho sporu, nehodnotil ako právne zložité konanie. Ústavný súd pripúšťa istú   skutkovú   náročnosť   vzhľadom   na   pobyt   účastníkov   konania   s trvalým   bydliskom v zahraničí a časovú   náročnosť súvisiacu s tým, že po smrti žalobcu a žalovaného bolo potrebné v inom konaní „riešiť“ právne nástupníctvo, ale žiadna z uvedených skutočností v danom   prípade   nemôže   ospravedlniť   doterajšiu   dĺžku   konania,   ktorá   bola   v   čase rozhodovania ústavného súdu viac ako 13 rokov. Zákonný sudca (ktorý sa viackrát menil, pozn.)   v prerokúvanej   veci prejavoval   váhavosť   a nerozhodnosť   a uspokojil   sa s formalizovaným   postupom   opakovaním   nariaďovania   pojednávaní,   ktoré   boli   aj   tak zrušené, ako aj s nesústredeným a nekoncentrovaným vykonávaním ďalšieho – na vec sa vzťahujúceho – dokazovania.

5.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   v zásade   nezistil   okolnosť,   ktorá   by   rozhodným spôsobom ovplyvnila zistené zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľka urgovala nariadenie pojednávaní a opakovane sa sťažovala na prieťahy v konaní. Napriek uvedenému nemohol ústavný súd pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia nezohľadniť procesné správanie sťažovateľky (napr. jej procesné návrhy, zmeny žalobného petitu a návrhy na pribratie   ďalších   účastníkov   do   konania,   o ktorých   musel   okresný   súd,   či   odvolací   súd rozhodovať),   ktoré malo určitý   vplyv na priebeh konania, avšak nebolo a nemohlo byť hlavným dôvodom jeho doterajšej dĺžky (pozri chronologický priebeh konania v II. časti odôvodnenia).

5.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Na základe uvedeného ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených) období zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   konania. V tomto ohľade nemožno považovať ani niektoré úkony súdu týkajúce sa zisťovania rozsahu nároku sťažovateľky za efektívne a zmysluplné, a teda nemožno nimi ani založiť plynulý priebeh súdneho konania. Na dokumentáciu uvedeného stačí poukázať na viaceré zmeny zákonných sudcov, formalistické nariaďovanie termínov pojednávaní, ktoré boli napokon zrušené, pričom nebol ani uskutočnený výsluch účastníkov konania a vo veci okresný súd právoplatne   meritórne   nerozhodol   za   celých   13   rokov   trvajúceho   konania.   Uvedené zvýrazňuje okolnosť, že súdne konanie pred okresným súdom bolo (doteraz neprávoplatne) skončené uznesením z 18. novembra 2008 o odmietnutí žaloby pre nedostatky podaného návrhu, ktoré procesné uznesenie vydal okresný súd po viac ako 13 rokoch.

Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok formálnosťou, neefektívnosťou a nesústredenosťou,   keď   okresný   súd   mechanicky   síce   nariaďoval   súdne   pojednávania, opakovane   zabezpečoval   listinné   dôkazy   a pojednávania   odročoval   a vec   meritórne neposudzoval, a to v období od 1. októbra 1996 až do 18. novembra 2008.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval v danej veci zbytočné prieťahy v konaní. Aj keď okresný súd konal vo veci, predsa   avšak   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu   odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   nachádza.   Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   hodnotiť jednotlivé   časové   úseky   nečinnosti   okresného   súdu,   pretože   už   samotný   fakt   trvania súdneho sporu viac ako 13 rokov bez toho, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté, ktoré súdne konanie okresný súd napokon z procesných dôvodov odmietol prerokovať v dôsledku prijatia uznesenia z 18. novembra 2008 (po viac ako 13 rokoch, pozn.), postačuje pre záver o porušení sťažovateľkou označeného základného práva.

6. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

7. Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bola vec pred okresným   súdom   skončená   (jej   odmietnutím)   a v dôsledku   podaného   odvolania   sa nachádzala na Krajskom (odvolacom) súde v Bratislave, ústavný súd nemohol vyhovieť tejto časti podanej sťažnosti.  

8. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 277,52 € z dôvodu „... nedôvery   v   spravodlivosť   a   jej   sústavnej   snahy   domôcť   sa   svojich   práv rôznymi dokladovými žiadosťami, s prihliadnutím na dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej, laxný prístup a ľahostajnosť orgánov, ktorých povinnosťou bolo a je konať“. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 5.1 až 5.3 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 3 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

9. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo s časti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť) z 31. decembra 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2008   patrí   advokátke   odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný paušál 190 Sk (6,30 €) + 21,22 € (advokátka je platcom DPH 19 %). Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 695,41 €, t. j. 115,90 €, a režijný paušál 6,95 € + 23,34 € a 19 % DPH. Celková odmena za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje   sumu   285,43   €,   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

10. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009