znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 53/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Správy katastra B. v konaní o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 17. januára 2007 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,   ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Správy   katastra   B.   („ďalej   len   katastrálny   úrad“)   v konaní   o zápis   vecného   bremena do katastra nehnuteľnosti pod č. k. V 2721/97.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   12.   júna   1997   bol   povolený   vklad do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z 2. júna 1997, ktorou darovala svoj podiel   k nehnuteľnostiam   a ktorou   bolo   súčasne zriadené v jej prospech   vecné   bremeno na darovaných nehnuteľnostiach.

Podľa tvrdení sťažovateľky:,,...právo z vecného bremena nebolo podľa § 41 kat. zák. vpísané do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra v poradí, v akom boli katastrálnemu úradu doručované návrhy, čím sa nestalo hodnoverným a záväzným údajom katastra a naopak záväznými sa podľa § 71 kat. zák. stali chybné údaje katastra, ktoré boli neúplné vpísané v rozpore s právnym stavom a so skutkových stavom do listu vlastníctva a niektoré poslúžili ako podklad na písomné vyhotovenie ďalších listín, čím sa tieto chyby následne do týchto listín prenášali.

Podľa § 43 písm. a) kat. zák., katastrálny úrad mal vykonať zápis v deň, ktorým rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci deň, t. j. 13. 6. 1997. (...) Nezapísaním môjho práva z vecného bremena v zákonom stanovenej lehote   vznikli   zbytočné   prieťahy   v horeoznačenom   konaní,   ktoré   k dnešnému   dňu   trvajú 3.494 dní.“

Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka toho názoru, že katastrálny úrad porušil   jej   ústavné   právo   zakotvené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a v   čl.   6   ods.   1   dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„Postupom Správy katastra B., v konaní vedenom pod číslom V 2721/97, bolo porušené základné   právo   M.   B.,   (...)   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd prikazuje Správe katastra B., (...) konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný   súd   ukladá   Správe   katastra   B.,   (...)   aby   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatila   M.   B.,   rodenej   Č.,   (...)   občianke Slovenskej republiky, primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej základného práva vo výške 349.400,- Sk.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich na účet (...) v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

Podľa právneho názoru ústavného súdu bežne uplatňovaného v jeho rozhodovacej praxi,,výkon základných práv uvedených v čl. 48 ods. 2 ústavy, predovšetkým predpokladá predošlé uplatnenie práva na súdnu ochranu a aj inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy s tým, že oprávnený subjekt sa zákonom ustanoveným postupom domáha svojho práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde,   príp.   na   inom   zákonom   ustanovenom   orgáne Slovenskej republiky“. (napr. I. ÚS 30/97)

Podstatou   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy je, že sa   ho   oprávnená   osoba   domáha   zákonom   ustanoveným   postupom   na   orgáne príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne od toho, kto sa jej domáha (napr. I. ÚS 49/99).

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Uplatnenie tohto základného práva možno pokladať   za   právne   významné   len   v takých   prípadoch   konania   pred   orgánmi   verejnej správy, kde zákon neustanovuje právne účinky nečinnosti správneho konania, v dôsledku čoho   nečinnosť   alebo   pomalá   činnosť   orgánu   verejnej   správy   marí   uplatnenie   práva oprávnenej osoby (napr. II. ÚS 62/99).

Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,   orgánov   územnej samosprávy,   ako   aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej   správy   vo   veci   konať   a rozhodnúť.   Návrh   nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorými   je   aj   katastrálny   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol.

Ústavný   súd   nemá právomoc   ukladať   orgánom   verejnej   správy   povinnosť   konať, ak sa   uloženie   tejto   povinnosti   nedomáhal   oprávnený   subjekt   podaním   návrhu na príslušnom   zákonom   určenom   orgáne, a to spôsobom   predpísaným   zákonom,   pričom v právomoci ústavného súdu nie je ani posudzovanie zákonnosti postupu (vrátane realizácie práva na konanie bez zbytočných prieťahov) orgánov verejnej správy.

Vzhľadom   na to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a rozhodnutie   o prikázaní   vo   veci konať   a o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením porušenia označených základných práv, ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľka   domáhala,   nezaoberal.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   ústavný   súd   nezaoberal ani žiadosťou o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007