znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 53/01

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla 1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a s § 42a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1.   Článok   5   všeobecne   záväzného   nariadenia   obce   Neverice   z 29.   apríla   1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice   n i e   j e   v   s ú l a d e   s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nesúladu čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla 1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice s § 42a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Svojím návrhom z 13. augusta 2001, ktorý Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústavný   súd“)   došiel   20.   augusta   2001,   sa   generálny   prokurátor   Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) domáha vyslovenia nesúladu čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice (ďalej aj „VZN“), na ktorom sa uznieslo Obecné zastupiteľstvo Neverice 24. apríla 1999 (správne má byť 29. apríla 1999), s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), s § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych poplatkoch) a s § 42a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách   a iných   podobných   hrách   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o lotériách“). Uvádza, že obec Neverice v čl. 5 VZN rozhodla o nepovolení umiestnenia mechanických   a elektronických   prístrojov   a automatov   na   zábavné   hry,   do   ktorých   sa vkladajú   mince,   bankovky   alebo   žetóny,   pričom   prístroj   nevydáva   peňažnú   výhru,   a to v priestoroch   pohostinstiev,   hoci   na   takéto   obmedzenie   obec   právomoc   nemala.   Toto ustanovenie   VZN   nie   je   podľa   názoru   navrhovateľa   v   súlade   s ustanoveniami   ústavy a ďalších zákonov, ktoré sú vyššie uvedené. Všetka činnosť obce je totiž viazaná platným právnym poriadkom a obec je i vo svojej normotvorbe povinná rešpektovať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Obec má právo prijímať všeobecne záväzné nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo v prípade, že to ustanovuje zákon. Navyše, vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydať všeobecne záväzné nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Náležitosti súvisiace   so   zavedením   miestnych   poplatkov,   ktoré   môže   obec   ustanoviť   všeobecne záväzným nariadením, upravuje zákon o miestnych poplatkoch. Podľa § 15 prvej vety tohto zákona   po zavedení   poplatkov   ustanoví   obec   všeobecne   záväzným   nariadením   druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú, ich sadzbu, podmienky, za ktorých sa môžu vyberať paušálnou sumou, sumu paušálneho poplatku, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku,   ohlasovaciu   povinnosť   o vzniku   a zániku   poplatkovej   povinnosti,   splatnosť a prípadné úľavy a oslobodenia od poplatkov, spôsob a lehotu na uplatnenie poplatkovej úľavy, spôsob, formu a miesto pre zaplatenie poplatku, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania   poplatkov.   Obec   Neverice   pochybila,   keď   všeobecne   záväzným   nariadením upravujúcim náležitosti miestnych poplatkov rozhodla o nepovolení umiestnenia zábavných hracích   prístrojov   v pohostinstvách   na svojom   území.   Totiž,   podmienky   živnostenského podnikania   a kontrolu   nad   ich   dodržiavaním   upravuje   zákon   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý však, rovnako ako ani iný právny predpis, nesplnomocňuje obec na to, aby všeobecne záväzným nariadením obmedzila slobodu podnikania spôsobom uvedeným v čl. 5 VZN. Ustanovenie § 15 zákona o miestnych poplatkoch určuje oblasti, ktoré tvoria predmet úpravy všeobecne záväzného nariadenia vydaného obcou po zavedení poplatkov.   Toto   ustanovenie neumožňuje obci   v prevádzkach   na jej území obmedzovať činnosti, ktoré môžu byť predmetom podnikania, resp. rozhodovať o ich povolení. Pritom ústavou   zaručené   právo   podnikať   a uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť   môže   byť obmedzené len zákonom (čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy). Obec bez splnomocnenia v zákone môže uplatniť svoju   normotvornú   právomoc   na   plnenie   úloh   samosprávy   obce,   nemôže   však pritom   obmedziť   základné   práva   a slobody   nad   rámec   zákonov,   a to   ani   realizáciou samosprávnych funkcií. Preto obec svojím konaním zasiahla do ústavou zaručeného práva podnikať bez toho, že by na to bola splnomocnená zákonom, a tým porušila čl. 2 ods. 3, čl. 13   ods.   2   a čl.   35   ods.   1   a 2   ústavy.   Povoľovanie   prevádzky   výherných   prístrojov nespadá do rámca územnej samosprávy, ale je preneseným výkonom štátnej správy. Keďže však   zákonom   o lotériách   neboli   obce   splnomocnené   na   tomto   úseku   svojej   činnosti vydávať nariadenia, odporuje čl. 5 VZN i čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy, ako aj § 42a ods. 3 zákona o lotériách.

Obec Neverice (ďalej len „odporca“) listom z 11. októbra 2001 č. j. 330/2001, ktorý ústavnému   súdu   došiel   16.   októbra   2001,   podala   vyjadrenie,   v ktorom   uvádza,   že   po podrobnom oboznámení sa s návrhom na začatie konania sa stotožnila s právnym názorom, podľa ktorého rozhodnutie o nepovolení umiestniť v priestoroch pohostinstiev mechanické a elektronické prístroje a automaty na zábavné hry, do ktorých sa vkladajú mince, bankovky alebo žetóny, pričom prístroj nevydáva peňažnú výhru, paušálne vopred v rámci všeobecne záväzného nariadenia nebolo v ich právomoci, lebo o povolení alebo nepovolení výherných prístrojov podľa § 2 písm. e) zákona o lotériách môže obec rozhodovať až na základe konkrétnej žiadosti v zmysle § 42a ods. 3 citovaného zákona. Dotknutý článok 5 VZN je odrazom   postoja   poslancov   voči   negatívnemu   vplyvu   výherných   prístrojov   najmä   na sociálne slabších občanov, ktorí sa stali závislí na týchto prístrojoch tak, že prehrávali celý zárobok, ale hlavne sociálne dávky na úkor svojich rodín žijúcich v hmotnej núdzi. Odporca zdôraznil,   že   nevýherné   prístroje   umiestnené   v pohostinstvách   negatívne   pôsobili   na využívanie   voľného   času   detí,   ktoré   sa   naučia   týmto   štýlom   žiť   a zachovajú   si   takúto orientáciu života aj v dospelosti. Napokon odporca súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Navrhovateľ   po   oboznámení   sa   s predmetným   stanoviskom   odporcu   listom z 26. októbra 2001 č. j. VI Gc 3249/01-33 ústavnému súdu oznámil, že zotrváva v plnom rozsahu   na   argumentácii   obsiahnutej   v návrhu.   Zároveň   oznámil,   že   súhlasí   s tým,   aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 53/01-10 zo 6. septembra 2001 bol návrh prijatý na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že tak navrhovateľ, ako aj odporca súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže podľa ich zhodného názoru nemožno od neho   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   (§   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), ústavný súd predmetnú vec prejednal na neverejnom zasadnutí senátu.

II.

Všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   Neverice   o určení   náležitostí   miestnych poplatkov v obci Neverice z 29. apríla 1999, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júna 1999, znie nasledovne:

„Podľa   §   11   ods.   3   písm.   d   zákona   SNR   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení neskorších predpisov a podľa § 15 zákona SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo v Nevericiach vydáva toto

v š e o b e c n e   z á v ä z n é   n a r i a d e n i e

o   určení náležitostí miestnych poplatkov v   obci NEVERICE

Čl. 1

Poplatok za užívanie verejného priestranstva

Sadzba poplatku je:a) 10,-- Sk na m2 a deň   (platí   FO a PO,   ktoré na verejnom   priestranstve   umiestnili   zariadenie slúžiace na poskytovanie služieb a predajné zariadenie)b) 150,-- Sk na deň pri umiestnení atrakcií (kolotočov)

Platí sa v hotovosti na obecnom úrade pred započatím akcie.Verejným priestranstvom v obci je:

- priestranstvo pred predajňou Jednoty a pohostinstvom Dita

- priestranstvo pri obecnom úrade

- priestranstvo pred kaštieľom (kde bývajú kolotoče)

- miestne komunikácie a priľahlé priestranstvá

Pred   započatím akcie predaja alebo   poskytovania služieb   je povinnosťou predávajúceho prihlásiť sa vopred na obecnom úrade.

Čl. 2

Poplatok za psa

Sadzba poplatku je:40,-- Sk za jedného psa60,-- Sk za druhého a každého ďalšieho psa

Poplatok sa platí za psa staršieho ako 6 mesiacov, platí ho FO alebo PO, ktorá psa vlastní. Termín zaplatenia poplatku je vždy do konca marca bežného roka.

Čl. 3

Poplatok zo vstupného

Sadzba poplatku je:

10 % zo vstupného

Poplatok platí fyzická alebo právnická osoba, ktorá usporadúva kultúrnu a zábavnú akciu, tanečnú zábavu, ľudovú veselicu, estrádu, koncert, burzu, športovú akciu a pod.

Poplatok sa neplatí v tých prípadoch v ktorých celý výťažok kultúrnej alebo športovej akcie sa použije na charitatívne a verejnoprospešné účely.

Usporiadateľ akcie je povinný vykonať registráciu vstupeniek na obecnom úrade.Od poplatku sú oslobodené spoločenské organizácie pôsobiace na území obce.

Čl. 4

Poplatok z   predaja alkoholických nápojov a   tabakových výrobkov

Sadzba poplatku je:4 % ročne z predajnej ceny týchto výrobkov.

Predajnou   cenou   je   cena,   ktorú   zaplatí   spotrebiteľ   fyzickej   alebo   právnickej   osobe   za tabakové výrobky alebo alkoholické nápoje.

Poplatok   z predaja   alkoholických   nápojov   a tabakových   výrobkov   sa   platí   z predaja výrobkov, ktoré majú charakter alkoholických nápojov a tabakových výrobkov.

Poplatok   platí   fyzická   alebo   právnická   osoba   vykonávajúca   reštauračné,   kaviarenské, ubytovacie   alebo   iné   pohostinské   služby,   v rámci   ktorých   predáva   výrobky   uvedené v predchádzajúcom odseku.

FO   a PO   vykonávajúca   činnosť   pohostinských   služieb   je   povinná   vždy   po   ukončení štvrťroka predložiť obecnému úradu kompletnú evidenciu príjmov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov.

Poplatok je povinný poplatník zaplatiť na základe platobného výmeru obecnému úradu do 15 dní po ukončení uplynulého štvrťroka.

Čl. 5

Poplatok za zábavné hracie prístroje

Umiestnenie   mechanických   a elektronických   prístrojov   a automatov   na   zábavné   hry,   do ktorých   sa   na   začatie   hry   ukladajú   mince,   bankovky   alebo   žetóny,   pričom   prístroj   nevydáva peňažnú výhru sa v priestoroch pohostinstiev nepovoľuje.

Čl. 6

Záverečné ustanovenia

Nesplnenie povinnosti zaplatenia poplatku bude mať za následok uloženia pokuty v zmysle zákona   SNR   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo výške 50 % nezaplatenej alebo neodvedenej sumy poplatku.

Pokiaľ v tomto všeobecne záväznom nariadení nie je podrobnejšia úprava, odkazuje sa na zákon SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňa 1. 6. 1999.Na tomto všeobecne záväznom nariadení sa uznieslo obecné zastupiteľstvo v Nevericiach na svojom 3. zasadnutí dňa 29. 4. 1999.

Nadobudnutím účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia sa ruší všeobecne záväzné nariadenie o miestnych poplatkoch zo dňa 24. 2. 1995.

V Nevericiach dňa 3. 5. 1999...“

III.

Predtým, ako ústavný súd zaujme stanovisko k namietaným nesúladom čl. 5 VZN, je potrebné uviesť, že hoci VZN je vydané s poukazom na § 11 ods. 3 písm. d) - správne má byť §   11   ods.   4   písm.   d)   -   zákona   o obecnom   zriadení   a na   §   15   zákona   o miestnych poplatkoch a hoci napadnutý čl. 5 VZN má nadpis „Poplatok za zábavné hracie prístroje“, v skutočnosti   obsahom   tohto   článku   je   zákaz   umiestniť   v pohostinstvách   mechanické a elektronické prístroje a automaty na zábavné hry, do ktorých sa na začatie hry ukladajú mince,   bankovky   alebo   žetóny,   pričom   prístroj   nevydáva   peňažnú   výhru.   Treba   teda konštatovať, že skutočný obsah čl. 5 VZN je úplne iný, než by to vyplývalo z označenia tohto článku, ako aj z právnych predpisov, na základe ktorých je VZN vydané.

K   námietke nesúladu ustanovenia čl. 5 VZN s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a   2, čl.   68 a   čl. 71 ods. 2 ústavy, s § 4 ods. 1 a   ods. 3 písm. c) a § 6 ods. 1 zákona o   obecnom zriadení, ako aj s § 15 zákona o   miestnych poplatkoch

Podľa názoru navrhovateľa odporca zasiahol do ústavou zaručeného práva podnikať bez toho, že by bol na to splnomocnený zákonom, čím porušil ustanovenie čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2 a čl. 35 ods. 2 ústavy. Obec totiž bez splnomocnenia v zákone môže uplatniť normotvornú právomoc na plnenie úloh samosprávy obce, ale nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec týchto zákonov, a to ani realizáciou samosprávnych funkcií. Právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je upravené v piatom oddiele druhej   hlavy   ústavy,   treba   považovať   za   jedno   zo   základných   práv.   Podmienky živnostenského podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním upravuje živnostenský zákon, pričom rovnako ako ani iný právny predpis nesplnomocňuje obec na to, aby všeobecne záväzným nariadením obmedzila slobodu podnikania spôsobom uvedeným v čl. 5 VZN. Naviac, § 15 zákona o miestnych poplatkoch určuje oblasti, ktoré tvoria predmet úpravy všeobecne záväzného nariadenia vydaného obcou po zavedení poplatkov. Obec má právo prijímať všeobecne záväzné nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo v prípade, že to ustanovuje zákon. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydať všeobecne záväzné nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Poukazuje tiež na § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej   osobe,   pričom   obec pri   výkone   samosprávnych   funkcií   vykonáva   najmä správu miestnych daní a poplatkov. Napokon, podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva všeobecne záväzné nariadenia, ktoré však nesmú odporovať ústave ani zákonu, a v prípadoch plnenia úloh   štátnej   správy   môže   byť   všeobecne   záväzné   nariadenie   vydané   iba   na   základe splnomocnenia   zákona   a v jeho   medziach,   pričom   nesmie   odporovať   inému   všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa   čl.   13   ods.   2   ústavy   medze   základných   práv   a slobôd   možno   upraviť   za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

Podľa   čl.   35   ods.   1   a   2   ústavy   každý   má   právo   na   slobodnú   voľbu   povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa   čl.   68   ústavy   v znení   účinnom   do   30.   júna   2001   vo   veciach   územnej samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Podľa čl. 68 ústavy v znení účinnom od 1. júla 2001 vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Podľa čl. 71 ods. 2 ústavy v znení účinnom do 30. júna 2001 pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa čl. 71 ods. 2 ústavy v znení účinnom od 1. júla 2001 pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa   §   4   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   obce   samostatne   rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a ich majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c) citovaného zákona obec pri výkone samosprávnych funkcií okrem iného vykonáva aj správu miestnych daní a poplatkov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak   to   ustanovuje   zákon,   obec   vydáva   pre   územie   obce   všeobecne   záväzné   nariadenia. Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému predpisu.

Podľa § 15 zákona o miestnych poplatkoch obec po zavedení poplatkov všeobecne záväzným nariadením ustanoví druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú, sadzbu poplatkov, podmienky, pri splnení ktorých sa poplatky môžu vyberať paušálnou sumou, a sumu   paušálneho   poplatku,   vznik   a zánik   povinnosti   platenia   poplatku   a ohlasovaciu povinnosť   o vzniku   a zániku   poplatkovej   povinnosti,   splatnosť   a prípadné   úľavy a oslobodenie   od   poplatkov,   spôsob   a lehotu   na   uplatnenie   poplatkovej   úľavy,   spôsob, formu   a miesto   pre   zaplatenie poplatku,   ako   aj   ďalšie   nevyhnutné náležitosti   vyberania poplatkov. Pri poplatku za užívanie verejného priestranstva určí miesta, ktoré sú v obci verejným priestranstvom.

Ústavný súd konštatoval, že čl. 5 VZN s vyššie citovanými ustanoveniami ústavy a zákonov nie je v súlade.

Normotvornú právomoc podľa čl. 68 ústavy môže obec uplatniť kedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone, samozrejme, pri rešpektovaní ostatných ustanovení ústavy.

Ústavný súd pri uplatňovaní ústavy opakovane vyslovil názor, že ustanovenia ústavy sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem (II. ÚS 31/97,   PL.   ÚS   13/97,   PL.   ÚS   15/98). Ústavou   ohraničená   právomoc   obce   vydávať všeobecne   záväzné   nariadenia   je   daná   predmetom   úpravy.   Predmet   úpravy   je konkretizovaný   na   veci   územnej   samosprávy.   Len   v hraniciach   a rozsahu   územnej samosprávy je možné hovoriť o všeobecne záväzných nariadeniach. Hranice rozhodovacej právomoci obcí,   ale aj právomoci   vydávať všeobecne záväzné nariadenia sú   dané tými ústavnými článkami, ktoré pre úpravu určitých vzťahov výslovne ustanovuje právny predpis vyššieho stupňa právnej sily – zákon. Právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Táto zásada platí predovšetkým pri výkonnej moci, ale aj pre obce, pokiaľ rozhodujú vo veciach samosprávy všeobecne záväzným nariadením (pozri II. ÚS 60/97).

Ak   obec   všeobecne   záväzným   nariadením   ustanoví   predpoklady   obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad rámec úpravy podľa čl. 68 ústavy, ale zároveň uplatňuje svoju   normotvornú   právomoc   spôsobom,   ktorý   nie   je   v súlade   s čl.   2   ods.   3 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Dochádza vlastne k tomu, že obec svojím všeobecne záväzným nariadením   upraví   otázky,   ktoré   ústava   dovoľuje   regulovať   jedine   zákonom   (pozri II. ÚS 59/97).

Súčasťou   normotvornej   právomoci   obce   nie   je   prijímanie   všeobecne   záväzného nariadenia obmedzujúceho právo podnikať. Právo podnikať sa podľa ústavy zaručuje so sprísnenou ochranou, lebo ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona upravila podmienky uplatnenia tohto práva (pozri II. ÚS 70/97).

Vychádzajúc z doterajšej   rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu   dospel   ústavný   súd k záveru, že matériu upravenú v čl. 5 VZN nemožno považovať za vec územnej samosprávy v zmysle čl. 68 ústavy, v rámci ktorej môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Aj keď výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v tomto ustanovení je iba príkladmý, nemožno z neho vyvodiť, že by bolo v právomoci obce v rámci výkonu jej samosprávnych funkcií   obmedzovať   právo   podnikať   vo   všeobecnosti,   a tým   menej   konkrétne   v oblasti prevádzkovania zábavných hracích prístrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť bez ďalšieho možno   dospieť   k   záveru,   že   čl.   5   VZN   nie   je   v súlade   s čl.   68   ústavy.   Odporca   totiž prekročil právomoc, ktorá mu z čl. 68 ústavy vyplýva, lebo konal nad rámec vecí územnej samosprávy.

Keďže napadnuté VZN sa vo svojej úvodnej časti dovoláva výslovne § 11 ods. 3 písm. d) - správne má zrejme ísť o § 11 ods. 4 písm. d) - zákona o obecnom zriadení a § 15 zákona o miestnych poplatkoch, treba uviesť, že v skutočnosti čl. 5 VZN nemá s miestnymi poplatkami   vôbec   nič   spoločné,   lebo   podľa   svojho   obsahu   vyslovuje   zákaz   umiestniť v pohostinstvách zábavné hracie prístroje.

Kvôli   úplnosti   prichodí   však   uviesť   aj   to,   že   aj   keby   danú   matériu   bolo   možné považovať za súčasť vecí územnej samosprávy, nie je možné považovať čl. 5 VZN za súladný s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že ani živnostenský zákon, ale ani žiaden iný zákon nesplnomocňuje obce obmedziť slobodu podnikania spôsobom uvedeným v čl. 5 VZN. Táto skutočnosť   zároveň   znamená,   že   odporca   zakazuje   podnikateľom   na   jeho   území umiestňovať zábavné hracie automaty v pohostinstvách, hoci každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Preto bolo treba vysloviť porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy.

Napadnutý článok VZN vo svojich dôsledkoch obmedzuje ústavné právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, a to bez toho, aby tieto obmedzenia boli ustanovené zákonom. Tým je daný jeho nesúlad s čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy. Zároveň je tým porušená aj zásada,   podľa   ktorej   medze   základných   práv   a slobôd   možno   upraviť   za   podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Tým je porušený čl. 13 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že matéria upravená v čl. 5 VZN ide nad rámec vecí územnej samosprávy podľa čl. 68 ústavy, ide zároveň aj nad rámec § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c), ako aj § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, lebo túto matériu nemožno považovať za plnenie úloh samosprávy obce. Preto čl. 5 VZN nie je v súlade ani s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a § 6 ods. 1 citovaného zákona.

Z uvedenej skutočnosti treba urobiť záver, že čl. 5 VZN nemá nijakú vecnú súvislosť so spoločenskými vzťahmi, ktoré upravuje zákon o miestnych poplatkoch vrátane § 15 tohto zákona, ktorý stanovuje, čo všetko má obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením po tom, čo sa rozhodne zaviesť miestne poplatky. Článok 5 VZN sa teda vôbec nedotýka matérie,   ktorú   tento   zákon   upravuje.   Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že odvolanie sa na § 15 citovaného zákona nie je v danom kontexte dôvodné, a preto vyslovil, že čl. 5 VZN nie je v súlade s ustanovením § 15 zákona o miestnych poplatkoch.

Právomoc   obce   vydať   všeobecne   záväzné   nariadenie   v zmysle   §   15   citovaného zákona   vyplýva z čl.   71   ods.   2   ústavy.   Preto   odvolanie   sa   na   §   15   citovaného   zákona znamená zároveň aj nesúlad čl. 5 VZN s čl. 71 ods. 2 ústavy.

K   námietke nesúladu   s   §   42a   ods.   3 zákona o   lotériách

Navrhovateľ je toho názoru, že na základe argumentov, ktoré uviedol v súvislosti s predtým pertraktovanými ustanoveniami ústavy a zákonov, čl. 5 VZN nie je v súlade ani s § 42a ods. 3 zákona o lotériách.

Podľa   §   1   ods.   1   zákona   o lotériách   pod   lotériou   alebo   inou   podobnou   hrou   sa rozumie   hra,   ktorej   sa   dobrovoľne   zúčastňuje   každá   fyzická   osoba,   ktorá   zaplatí   vklad (stávku), ktorého návratnosť sa nezaručuje. O výhre alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda alebo   dopredu   neznámy   výsledok   určitej   okolnosti   alebo   udalosti   uvedenej prevádzkovateľom v dopredu určených herných podmienkach, pričom nezáleží na tom, či sa hra   vykonáva   pomocou   mechanických,   elektromechanických,   elektronických   alebo podobných zariadení.

Podľa § 42a ods. 3 citovaného zákona tomboly podľa § 2 písm. g), vecné lotérie podľa § 2 písm. a) s hernou istinou do 200 000,-- Sk a výherné prístroje podľa § 2 písm. e) môže povoliť vo svojom územnom obvode obec.

Podľa § 2 písm. e) citovaného zákona za lotérie a iné podobné hry treba považovať aj stávkové   hry   prevádzkované   pomocou   elektronicky   alebo   elektromechanicky   riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení (výherných prístrojov).

Podľa názoru ústavného súdu z uvedených ustanovení je jednoznačné, že citovaný zákon   upravuje   rôzne   hry,   ktorých   zmyslom   z hľadiska   zúčastnenej   fyzickej   osoby   je dosiahnutie   materiálnej   výhry.   Jeden   zo   spôsobov   hry   je   aj   hra   za   pomoci   výherného prístroja. I tu ide o nádej zúčastnenej fyzickej osoby dosiahnuť materiálnu výhru, ktorá je v prípade týchto prístrojov spravidla peňažná.

Článok 5 VZN však nemá na mysli výherné prístroje, ale práve naopak výslovne také prístroje a automaty, ktoré peňažnú výhru nevydávajú. Ide teda o zábavné hracie prístroje. Pri   hre   na   týchto   prístrojoch   možno   hovoriť   o výhre   alebo   o prehre   nanajvýš v nemateriálnom, morálnom slova zmysle.

Vzhľadom na uvedené je namieste záver, že zákon o lotériách vrátane ustanovenia § 42a ods. 3 upravuje odlišné spoločenské vzťahy ako čl. 5 VZN. I tu teda jednoznačne chýba   vecná   súvislosť   medzi   právnymi   predpismi,   ktorých   súlad   navrhovateľ   žiadal skúmať. Ide tu o obdobnú situáciu ako v prípade skúmania jeho súladu s ustanovením § 15 zákona o miestnych poplatkoch s tým rozdielom, že v tomto prípade sa predmetné VZN naň výslovne neodvoláva. Preto nebolo možné vyhovieť námietke nesúladu čl. 5 VZN s § 42a ods. 3 zákona o lotériách.

V súlade s čl. 125 ods. 3 ústavy dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla 1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice účinnosť.

Ak   Obecné   zastupiteľstvo   obce   Neverice   neuvedie   čl.   5   všeobecne   záväzného nariadenia z 29. apríla 1999 do súladu s ústavou a s príslušnými ustanoveniami zákonov, stráca   po   šiestich   mesiacoch   od   vyhlásenia   tohto   nálezu   v Zbierke   zákonov   Slovenskej republiky platnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2001