znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 53/00

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2002 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade všeobecne   záväzného   nariadenia   mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   č. 4/1993 z 25. novembra 1993 o chove zvierat hospodárskych a úžitkových   s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 67 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom a so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 písm. a) a § 5 ods.1 všeobecne záväzného nariadenia mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   č. 4/1993   z 25. novembra   1993   o chove   zvierat hospodárskych a úžitkových   n i e   s ú   v   s ú l a d e   s čl. 13 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami § 7 ods. 1, § 12 a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

2. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. júla 2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v znení   účinnom   do   30.   júla   2001   vo veci   vyslovenia   nesúladu   všeobecne   záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Jarovce č. 4/1993 z   25. novembra 1993 o chove zvierat hospodárskych a úžitkových (ďalej len „nariadenie“) s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 67 a s čl. 68   ústavy, so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), Občianskym zákonníkom a so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat (ďalej len „zákon o ochrane zvierat“).Navrhovateľ uviedol, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Jarovce vydalo napadnuté nariadenie podľa oprávnenia daného mu ustanovením § 15 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o Bratislave“)   a čl.   6   ods.   2 písm. n) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Keďže citovaný zákon o Bratislave proces prijímania všeobecne záväzných nariadení neupravuje, primerane sa naň aplikoval § 6 zákona o obecnom zriadení s použitím § 29 zákona o Bratislave.

Navrhovateľ namietal, že predmetné nariadenie rieši problematiku chovu úžitkových a hospodárskych   zvierat   tak,   že   súčasne   chovateľom   zvierat   –   právnickým   osobám a fyzickým   osobám   určuje   práva   a povinnosti   vo   vzťahu   k životnému   prostrediu, spoluobčanom, striktne určuje základné podmienky chovu, držania a ochrany úžitkových a hospodárskych zvierat v katastrálnom území mestskej časti Bratislava – Jarovce.Podľa navrhovateľa nariadenie je v zrejmom rozpore so zákonom, pretože subjekt územnej   samosprávy   pri   normotvornej   činnosti   dôsledne   nerešpektoval   ústavu,   zákony a ďalšie   všeobecne   záväzné   právne   predpisy.   Svojím   postupom   Miestne   zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Jarovce bez zákonného zmocnenia zasiahlo do výkonu úloh štátnej správy, čím prekročilo rozsah zákonom mu danej pôsobnosti.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto   rozhodol:   „Všeobecne   záväzné   nariadenie   vydané   v Mestskej   časti   Bratislava   - Jarovce z 25. novembra 1993 o chove úžitkových a hospodárskych zvierat na území tejto mestskej časti nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 67 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, s § 4 ods. 1, 3 písm. g, m, § 6 ods. 1, § 16 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a s § 29 zákona č. 115/1995 Z. z. o chove zvierat.“

Ústavný   súd   uznesením   z 8.   novembra   2000   sp.   zn.   I.   ÚS   53/00   prijal   návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.  

Ústavný súd požiadal odporcu, aby zaujal stanovisko k návrhu navrhovateľa a aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

Starostka mestskej časti Bratislava - Jarovce svojím listom z 18. septembra 2000 sp. zn. 876/2000 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci, k návrhu však nezaujala stanovisko.

Navrhovateľ   listom   z   20.   septembra   2000   sp.   zn.   VI   Gc   3199/00-29   oznámil ústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní vo veci netrvá.

II.

Návrh bol prerokovaný podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí senátu.

Ústavný súd z pripojených dokumentov zistil, že predmetné nariadenie bolo prijaté zákonným spôsobom, pričom účinnosť nadobudlo 1. januára 1994.

Text nariadenia o chove zvierat hospodárskych a úžitkových je nasledovný:„Miestne   zastupiteľstvo   mestskej   časti   Jarovce   podľa   ustanovenia   par.   6   odst.   1 Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov čl. 6 odst. 2 Štatútu hl. m. SR Bratislavy, ust. par. 15 odst. 2 a ust. par. 28 Zákona SNR č. 377/90 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy sa uznieslo na tomto Všeobecnom záväznom nariadení:

Paragraf 1

Úvodné ustanovenie

1. Účelom tohto nariadenia miestneho zastupiteľstva (MiZ) je upraviť chov zvierat, ich prinášanie, resp. prevádzanie na územie mestskej časti Jarovce.

2. Ustanovenia   nariadenia   MZ   sa   vzťahujú   na   chovateľov,   ktorí   sú   fyzickými a právnickými osobami.

3. Ustanovenia   nariadenia   MZ   sa   ďalej   nevzťahuje   na   chov   akvárijných   rýb a korytnačiek.

Paragraf 2

Všeobecné ustanovenia

1. Chovať psov, mačky, hospodárske a iné zvieratá (ďalej len „zvieratá“) na území mestskej   časti   (MČ)   je   možné,   ak   nespôsobujú   zdravotné   a hygienické   škody, neohrozujú   čistotu   a bezpečnosť   v domoch,   bytoch,   na   verejných   priestranstvách a nezapríčiňujú   porušovanie   zásad   spolužitia,   ak   v tomto   nariadení   MČ   nie   je stanovené inak.

2. Chovateľom   je   každý,   kto   z akýchkoľvek   dôvodov   chová   hoci   aj   prechodne   tieto zvieratá.

3. Chov   zvierat   na   území   MČ   Bratislava   –   Jarovce   podlieha   všeobecne   platným právnym predpisom z oblasti veterinárnej starostlivosti.

4. V bytoch   so   spoločnou   predsieňou   a spoločným   základným   príslušenstvom   je potrebný na chov zvierat súhlas všetkých užívateľov týchto bytov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na chov škrečkov, laboratórnych myší, morských prasiatok a pod.

Paragraf 3

Chov hospodárskych zvierat

1. Pod   pojmom   hospodárske   zvieratá   sa   rozumejú   hovädzí   dobytok,   ošípané,   ovce, kozy, hrabavá a vodná hydina, jednokopytníky, králiky, zajace, kožušinové zvieratá a včely nad počet uvedený v odseku 2.

2. Úžitkové zvieratá sú: hovädzí dobytok 2 ks, ošípané 5 ks, ovce 5 ks, kozy 2 ks, hrabavá   a vodná   hydina   50   ks   z jednotlivé   druhu,   jednokopytníky   2   ks,   králiky, zajace 50 ks, kožušinové zvieratá 10 ks a včely bez obmedzenia.

3. Chov hospodárskych zvierat v rodinných domoch, dvoroch a záhradách na území MČ Bratislava – Jarovce je možný len s povolením MÚ Bratislava – Jarovce vydaný v súlade s kladným stanoviskom obvodného hygienika a Mestskej veterinárnej správy (ďalej len „veterinárna správa“).

Paragraf 4

Práva a povinnosti chovateľa

1. Chovateľ má právo:

a/ na chov zvierat umožnený týmto VZN MČ b/ na náhradu škody,   ktorá bola spôsobená jeho zvieraťu,   a to podľa všeobecne platných právnych predpisov.

2. Chovateľ má povinnosť:

a/ dbať, aby zviera bezdôvodne nerušilo spoluobyvateľov v dome, b/ dbať na ochranu zdravia, riadnu výživu a čistotu chovaného zvieraťa, c/   chované   zviera   fyzicky   netýrať   a nedržať   ho   na   tých   miestach,   kde   nie   je zabezpečený stály dozor chovateľa (pivnice, povaly, záhrady, záhradkárskej osady, atď.), d/ bezodkladne odstrániť nečistotu spôsobenú zvieraťom, e/ nedovoliť bez dozoru voľný pohyb zvieraťu na miestach verejne prístupných, napr. komunikácia, f/ dostaviť sa v lehotách stanovených veterinárnou správou na pravidelné očkovanie proti nákazlivým a iným prenosným chorobám, ďalej pri zjavnom ochorení zvierat a v ostatných prípadoch umožniť veterinárnej správe ošetrenie zvieraťa, g/ dať zviera, ktoré poranilo človeka, bezodkladne prezrieť veterinárnym lekárom, vyžiadať si o tom potvrdenie a potvrdenie odovzdať poškodenému, h/   odstrániť   zviera,   ktoré   opakovane   pohrýzlo   alebo   inak   poranilo   človeka   pre agresivitu alebo neovládateľnosť, ch/ zabezpečiť vedenie psa iba osobou, ktorá je fyzicky schopná ovládať, opatriť psa náhubkom a na miestach s väčším sústredením občanov, v spoločných priestoroch obytných domov a v priestoroch mestskej hromadnej dopravy viesť ho na vodidle, i/ prihlásiť psa staršieho ako 6 mesiacov na Miestny úrad Jarovce, j/ opatriť psa evidenčnou známkou vydanou Miestnym úradom Jarovce, k/ dať zaevidovať v príslušnej základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov chov vtáctva, plazov a iných exotických zvierat, l/   dodržiavať   bezpečnostné,   hygienické   a iné   opatrenia   pri   chove   vtáctva,   plazov a iných exotických zvierat, m/ prihlásiť hospodárske zvieratá a to do 15 dní od ich získania na evidenciu na MÚ Bratislava – Jarovce, n/   ohlásiť   hospodárske   zvieratá   MÚ   Bratislava   –   Jarovce   všetky   zmeny   v chove evidovaných   zvierat   (presťahovanie,   uhynutie,   stratu,   stratu   evidenčnej   známky a pod.), o/ ohlásiť uhynutie zvieraťa veterinárnej správe a naložiť s ním podľa jej pokynov. Nie   je   dovolené   uhynuté   zvieratá   dávať   do   smetných   košov,   kontajnerov   alebo zakopávať v záhradách.

3. Za   škody   spôsobené   zvieraťom   zodpovedá   chovateľ   podľa   ustanovení   všeobecne platných právnych predpisov.

Paragraf 5

Obmedzenia chovu

1. Je zakázané chovať tri alebo viac zvierat rovnakého druhu alebo rôznych druhov v bytoch spravovaných bytovou organizáciou, resp. iným správcom obytných budov.

2. Je   zakázané   chovať   zvieratá   v školách   a spoločných   zariadeniach   pre   deti,   ktoré nemajú osobitný vchod a používajú spoločné priestory. Ďalej je zakázané chovať zvieratá   v závodoch   verejného   a spoločného   stravovania   a potravinárskej   výroby, v obchodoch s potravinami, v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnej starostlivosti, vo verejných a spoločných ubytovniach a v prevádzkach poskytujúcich osobné   služby.   Tento   zákaz   sa   vzťahuje   aj   na   byty,   ktoré   s týmito   zariadeniami súvisia a nemajú vlastný vchod.

3. Je zakázané prinášať alebo vodiť zvieratá do priestorov, kde je ich chov zakázaný, ďalej na detské ihriská, pieskoviská, športové zariadenia, kúpaliská, do priestorov kúpeľov, na cintoríny a na ďalšie miesta označené zákazom vodenia zvierat. Tento   zákaz   sa   nevzťahuje   na   psov   ozbrojených   zložiek   pri   výkone   služobných povinností a na psov vodiacich nevidiacich.

4. Je zakázané ukončiť chov zvierat, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto VZN MČ, ich vypustením v meste alebo do voľnej prírody.

Paragraf 6

Osobitné ustanovenia na úseku veterinárnej starostlivosti

1. Do pozorovacej stanice veterinárnej správy budú odovzdané zvieratá:

a/ nájdené alebo túlavé, ktorých chovateľ nie je známy a ktoré sa nachádzajú na verejnom priestranstve bez dozoru, b/ ktoré zostali po zomretých chovateľoch, c/ evakuované v prípade živelných pohrôm, d/ určené na pozorovanie pre pohryznutie alebo poranenie osôb, ak chovateľ nemôže zabezpečiť ich oddelené umiestnenie, e/ určené na likvidáciu.

2. Zvieratá pohybujúce sa na verejnom priestranstve bez dozoru chovateľa môžu byť zadržané a umiestnené v pozorovacej stanici veterinárnej správy.

Pri nemožnosti odchytu a pri ohrození osôb alebo iných zvierat budú túlavé zvieratá odstránené iným vhodným spôsobom.

3. Nájdené   alebo   túlavé   zvieratá,   ktorých   chovateľ   nie   je   známy,   budú   do   10   dní pozorované,   aby   sa   zabránilo   šíreniu   nákazlivých   chorôb,   najmä   besnoty.   Táto lehota môže byť predĺžená. Podľa okolností môže pozorovacia stanica na základe rozhodnutia veterinárneho lekára zviera zlikvidovať.

4. Ak sa chovateľ počas pozorovacej doby o zviera prihlási, bude mu zviera vydané, ak nie   je   podozrenie   z nebezpečenstva   prenosu   nákazy.   Pred   prevzatím   zvieraťa   je chovateľ   povinný   uhradiť   pozorovacej   stanici   výdavky   spojené   s umiestnením a liečením zvieraťa.

5. Likvidáciu psov a mačiek a iných zvierat vykonáva fy ASANA.

6. Náklady na prepravu a likvidáciu zvieraťa je povinný uhradiť jeho chovateľ.

7. V záujme   ochrany   pred   zavlečením   nákazy   zo   zahraničia   je   na   dovoz   zvierat   zo zahraničia potrebný súhlas Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky. Miesto na   karanténu   zvierat   je   potrebné   vopred   schváliť   veterinárnou   správou,   ktorá zabezpečí veterinárny dozor, príp. iné potrebné opatrenia.

Paragraf 7

Usporadúvanie kynologických a iných chovateľských podujatí

1. Verejné   kynologické   podujatia,   výstavy,   prehliadky   a súťaže   zvierat,   ako   aj   iné chovateľské   akcie   môžu   sa   konať   len   s povolením   MÚ   vydaným   po   súhlase veterinárnej správy a obvodného hygienika.

Podmienky miesta   konania a umiestnenia zvierat počas podujatia   určí príslušný obvodný hygienik a veterinárna správa.

Paragraf 8

Prechodné a záverečné ustanovenia

1. Ustanovenia tohto VZN MČ Bratislava – Jarovce sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na zvieratá chované pred jeho účinnosťou. Ak chov nespĺňa požiadavky tohto VZN MČ musí   sa   s ním   dať   do   súladu   najneskôr   do   1.   júna   1994,   po   prerokovaní s hygienikom.

2. Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto VZN vykonávajú pracovníci MÚ na príkaz starostky, mestská polícia, veterinárna správa a príslušný obvodný hygienik.

3. Porušenie   ustanovení   tohto   nariadenia MČ   sa rieši v blokovom   konaní alebo sa prejednáva v priestupkovom konaní, ak nejde o prečin alebo trestný čin.

4. Ak príslušný orgán zakáže chov zvierat a ak chovateľ v stanovenej lehote nevyhovie právoplatnému   rozhodnutiu,   zabezpečí   sa   výkon   rozhodnutia   prostredníctvom veterinárnej správy.

Paragraf 9

Účinnosť

Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť od 1. januára 1994.“

III.

Vzhľadom na návrh navrhovateľa predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdiť súlad napadnutého nariadenia s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 67 a s čl. 68 ústavy, so zákonom o obecnom zriadení,   Občianskym zákonníkom a so zákonom o ochrane zvierat.

Ústavný súd mal v danom prípade posúdiť aj to, či prijatie napadnutého nariadenia patrí   do   pôvodnej   (samosprávnej) právomoci   orgánu   územnej samosprávy   podľa   čl.   68 ústavy alebo do prenesenej pôsobnosti tohto orgánu podľa čl. 71 ods. 2 ústavy a či Miestne zastupiteľstvo   mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   prijatím tohto   nariadenia   neobmedzilo základné práva zaručené ústavou.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 ústavy, podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu   zo   zákona   môže   obec   a vyšší   územný   celok   vydávať   všeobecne   záväzné nariadenia, a v čl. 71 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší   územný   celok   vydávať   v rámci   svojej   územnej   pôsobnosti   na   základe splnomocnenia   v zákone   a v jeho   medziach   všeobecne   záväzné   nariadenia.   Tieto ustanovenia   však   neupravujú   normotvornú   právomoc   obce   nezávisle   od   ostatných ustanovení ústavy, preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len všeobecne záväzné nariadenia,   ktoré   sú   v zmysle   čl.   152   ods.   4   ústavy   v súlade   so   všetkými   súvisiacimi ustanoveniami ústavy.

Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia ústavy musí obec rešpektovať pri uplatňovaní normotvornej právomoci   v zmysle čl.   68 a čl. 71 ods.   2 prvej vety   ústavy, odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Zo   všeobecných   ustanovení,   ktorými   je   druhá   hlava   ústavy   upravujúca   základné práva a slobody uvádzaná, do úvahy prichádzajú ustanovenia čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, tak ako sa ich správne dovolával   navrhovateľ, ako aj čl. 13 ods. 2 ústavy.   Ak sa totiž v oblasti   základných   práv   a slobôd   ukladajú   povinnosti,   ústava   v uvedených   článkoch ustanovuje, že sa tak môže stať   zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, pritom medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Z hľadiska danej veci treba zohľadniť, ako to uvádza i navrhovateľ, aj čl. 2 ods. 3 ústavy, na základe ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Z uvádzajúcej   časti   napadnutého   nariadenia   vyplýva,   že   toto   nariadenie   bolo Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Jarovce prijaté v pôsobnosti územnej samosprávy, teda v samosprávnej pôsobnosti.

Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1, podľa ktorého obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce   a jej   majetku,   všetky   záležitosti,   ktoré   ako   jej   samosprávnu   pôsobnosť   upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Samospráva   obce   je   demonštratívnym   spôsobom   vymedzená   v   ustanovení   § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.  

V ustanovení   §   4   ods.   4   zákona   o obecnom   zriadení   je   zakotvené   negatívne vymedzenie   samosprávnej   pôsobnosti   tak,   že   ak   zákon   pri   úprave   pôsobnosti   obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Pokiaľ ide o vymedzenie samostatnej (samosprávnej) normotvornej pôsobnosti obcí, ústava v čl. 68 určuje rámec umožňujúci vydávanie všeobecne záväzných nariadení obciam (konkrétne   obecným   zastupiteľstvám)   aj   bez   zákonného   splnomocnenia,   pokiaľ   sú vydávané   vo   veciach   územnej   samosprávy   a na   zabezpečenie   úloh   vyplývajúcich   pre samosprávu zo zákona.

Pri posúdení obsahu predmetného nariadenia sa ústavný súd nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa   o tom,   že   nariadenie   „striktne   určuje   základné   podmienky   chovu,   držania a ochrany   úžitkových   a hospodárskych   zvierat   v katastrálnom   území   mestskej   časti Bratislava - Jarovce“, ale dospel k záveru, že napadnuté nariadenie reaguje predovšetkým iba na dôsledky chovu zvierat na miestne záležitosti verejného poriadku, upravuje dopad chovu   zvierat   na   zdravie   obyvateľov   miestnej   časti,   na   udržiavanie   čistoty   a   ochranu životného prostredia v miestnej časti, teda bolo vydané vo veciach územnej samosprávy v zmysle § 4 ods. 3 písm. e), f), g) a m) zákona o obecnom zriadení.

Nariadením sa zabezpečujú aj úlohy vyplývajúce pre samosprávu z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“),   podľa   ktorého   obce   povoľujú   usporiadanie   konania   výstav,   trhov, prehliadok alebo súťaží zvierat, alebo konanie zvodov zvierat na iné účely za podmienok určených   regionálnou   veterinárnou   správou, a zabezpečujú   sa   ním aj úlohy podľa   § 13 ods. 1   písm.   b)   citovaného   zákona,   na   základe   ktorého   obce   usmerňujú   a evidujú   chov hospodárskych zvierat a zvierat chovaných v domácnostiach. Napadnutým nariadením sa ďalej zabezpečujú napr. aj úlohy vyplývajúce z ustanovenia § 10 písm. a) zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 272/1994   Z.   z.   o ochrane   zdravia   ľudí   v znení   neskorších predpisov, v zmysle ktorého sú aj obce povinné utvárať predpoklady na zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života.

Ústavný súd podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy každé ustanovenie napadnutého nariadenia   preskúmal   osobitne,   či   spĺňa   ústavné   podmienky   pre   tvorbu   všeobecne záväzného nariadenia, a dospel k záveru, že Miestne zastupiteľstvo Bratislava - Jarovce pri vydaní predmetného nariadenia nepostupovalo pri tvorbe každého ustanovenia nariadenia ústavne predpísaným spôsobom a v § 3, § 4 ods. 1 písm. a) a v § 5 ods. 1 vybočilo z medzí samosprávnej pôsobnosti, resp. niektoré jeho ustanovenia sa dostali do rozporu s ústavou a so zákonmi, ktoré boli prijaté odstupom času a na ktoré Miestne zastupiteľstvo Bratislava – Jarovce nereagovalo novelou (zmenou) predmetného nariadenia, hoci reagovať malo a bude musieť aj v budúcnosti, napr. na zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.

Ustanovenia § 3 ods. 3 a § 5 ods. 1 nariadenia sa evidentne vymykajú normotvornej pôsobnosti obce, pretože upravujú medze základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy a taktiež § 123 Občianskeho zákonníka)   a   dostávajú sa tak do nesúladu s čl. 13 ods. 2 ústavy. Rozsah normotvornej činnosti obecných zastupiteľstiev je vždy obmedzený základnými právami a slobodami garantovanými ústavou.

Ústavný   súd   už   uviedol,   že   obec   je   právnickou   osobou,   ktorej   ústava nedovoľuje   obmedziť   základné   práva   a slobody   (I.   ÚS   54/00).   Ak   orgán   územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví podmienky obmedzujúce základné práva a slobody, koná tak   nad rámec čl. 68 ústavy a dostáva sa do rozporu aj s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu.  

Definície   pojmov   „hospodárske   a úžitkové   zvieratá“   zakotvené   v   §   3   ods.   1   a 2 nariadenia sú   v rozpore   s   §   12 a § 15 zákona o ochrane zvierat.   Všeobecne záväzným nariadením   totiž   ani   v samostatnej   pôsobnosti   obce   nemožno   upravovať   „miestne záležitosti“   v rozpore   s   existujúcou   zákonnou   úpravou.   Taktiež   §   4   ods.   1   písm.   a) nariadenia je v rozpore s § 7 ods. 1 zákona o ochrane zvierat.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že napadnuté nariadenie obsahuje povinnosti, hoci obec v danom prípade nie je zákonom splnomocnená ukladať povinnosti, a preto sa nariadenie ocitá v rozpore s čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy, ústavný súd k tomu dodáva, že obecné   zastupiteľstvá   v samostatnej   pôsobnosti   na vydávanie   všeobecne   záväzných nariadení   zákonné   splnomocnenie   zásadne   nepotrebujú,   lebo   ich   vydávajú   v medziach svojej pôsobnosti, ktorá je odvodená jednak priamo z ústavy a jednak zo zákona o obecnom zriadení, pričom čl. 2 ods. 3 ústavy v kontexte s čl. 13 ods. 1 ústavy v tej súvislosti, že „povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach“, treba systematicky interpretovať tak, že v danom prípade sa pod pojmom „na základe zákona, v jeho medziach“   rozumie ústavou a zákonmi vymedzená samosprávna pôsobnosť obcí.

V petite svojho návrhu sa navrhovateľ domáhal aj toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnuté nariadenie sa dostalo do nesúladu s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a s čl. 67 ústavy, s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. g) a m) a s § 16 zákona o obecnom zriadení a s § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. „o chove zvierat“   (správne   o ochrane   zvierat).   Ústavný   súd   však   v tejto   časti   návrhu   nevyhovel, pretože   nezistil   priamu   súvislosť   medzi   ostatnou   časťou   napadnutého   nariadenia a označenými   ustanoveniami   ústavy a   zákonov,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   v tejto súvislosti bez uvedenia konkrétnych dôvodov   namietal. Okrem toho všeobecne záväzné nariadenie obce podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za nesúladné s ústavou len na tom základe, že vo svojich ustanoveniach obsahuje aj bližšiu úpravu o povinnostiach vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám, ak tieto povinnosti majú inak oporu v zákone a neprekračujú   ústavný   ani   zákonný   rámec.   V tejto   súvislosti   sa   navrhovateľ   vo   svojej argumentácii obmedzil len na označené zákony a už nebral do úvahy iné zákony, ktoré podľa   názoru   ústavného   súdu,   pokiaľ   ide   o túto   časť   napadnutého   nariadenia,   sú dostatočným   základom   pre   bližšiu   úpravu   takých   povinností,   ktoré   upravuje   napadnuté nariadenie. Ako príklad ústavný súd poukazuje na Občiansky zákonník, najmä na § 415 a § 11   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a na   § 51 ods. 6 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do   šiestich   mesiacov   od   vyhlásenia   rozhodnutia   ústavného   súdu   uviesť   ich   do súladu   s ústavou,   s ústavnými   zákonmi   a s medzinárodnými   zmluvami   vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   ministerstiev   a ostatných   ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002