znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 529/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 25. novembra 2015 predbežne prerokoval   sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 9. novembra 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013.

2. V sťažnosti je okrem iného uvedené: „Dňa   13.   08.   2013   som   podal   na   Okresný   súd   Nitra   žalobu   o   zaplatenie 251.698,09 EUR s príslušenstvom...

Súd bol vo veci nečinný, a preto sme ho podaním zo dňa 26. 05. 2014 požiadali vo veci konať a rozhodnúť.

Následne nám dňa 16. 06. 2014 bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku v sume 15.101,50 EUR, pričom podaním zo dňa 23. 06. 2014 som požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Opätovne   som   žiadal súd o   oslobodenie   od súdnych   poplatkov podaním   zo   dňa 23. 09. 2014 a 09. 01.2015.

Súd však uznesením zo dňa 15. 12. 2014, doručené 15. 01.2015 (1 mesiac!) zamietol môj   návrh   na   oslobodenie   súdnych   poplatkov,   pričom   proti   tomuto   uzneseniu   som v zákonnej dobe podal odvolanie.

Súd mi vyrubil súdny poplatok po uplynutí šiestich mesiacov od podania návrhu a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol 6 mesiacov od podania tejto žiadosti.

Mám za to, že Okresný súd... porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... nakoľko súdne konanie sa vedie už viac ako 2 roky a za tento čas súd neurobil ani jeden úkon vo veci samej. Dva úkony procesného charakteru ohľadom súdnych poplatkov za dva roky je prejavom mimoriadnej neefektívnosti súdneho konania...

Požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €... Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa - sťažovateľa vzhľadom na hodnotu sporu viac ako 250.000 €, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti, vzhľadom na môj vysoký vek (82 rokov!) a vzhľadom na moju súčasnú ekonomickú situáciu (som dôchodca)...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 23. 01. 2015 som podal sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Nitre.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy, v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013 porušené bolo a prikázal okresnému súdu, aby v predmetnom konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Súčasne   sa   domáha   aj   priznania   finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho označených práv (pozri bod 1) z dôvodu, že „súdne konanie sa vedie už viac ako 2 roky a za tento čas súd neurobil ani jeden úkon vo veci samej“ (pozri bližšie bod 2).

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánom   štátu   (súdu)   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   ktorej   reálnosť   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

8.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   (čl.   38   ods.   2   listiny),   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s   namietanými   prieťahmi   v   konaní   okresného   súdu vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013 poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy“ (I.   ÚS 42/01, III.   ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).

10.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnosti a pripojených   listín   zistil,   že   v súčasnosti   sa   vec   viac   ako   päť   mesiacov   nachádza na odvolacom súde, ktorému bol spis zaslaný 4. júna 2015 v dôsledku podaného odvolania sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov z 15.   decembra   2014,   ktorému   mu   bolo   doručené   15.   januára   2015.   Okresný   súd v posudzovanej   veci   prvú   výzvu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   v sume   15 101,50   € vyhotovoval naozaj dlhší čas a doručil ju sťažovateľovi 16. júna 2014 (až po 10 mesiacoch od podania návrhu, pozn.), a potom sa ešte pol roka zaoberal zadovážením príslušných dokladov na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa (december 2014) o oslobodenie od súdnych poplatkov.   Uvedené   skutočnosti   samy   osebe   neboli   ešte   dôvodom   na prípadné   prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   napriek   možnosti   efektívnejšieho   a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu, keďže nezakladajú reálnu možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. V okolnostiach danej veci ústavný súd konštatuje, že celková doba konania na okresnom súde (od podania návrhu uplynulo zatiaľ dva roky a 2 mesiacov) nie je ešte neprimerane dlhá, resp. nedosiahla takú úroveň, ktorá by mohla   znamenať   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). Navyše predseda okresného súdu ubezpečil sťažovateľa vo svojej odpovedi sp. zn. Spr. 1908/15 z 30. januára 2015 na jeho sťažnosť, že po doručení odvolania bude súd ďalej konať. V súčasnosti sa vec nachádza niekoľko mesiacov na odvolacom súde, ktorého postup a rozhodnutie nevie okresný súd ovplyvniť.

11. Ústavný súd preto uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru,   že   by   doteraz   zistené   ojedinelé   prieťahy   v konaní   vedenom   na okresnom   súde vo veci sp. zn. 28 Rob 144/2013 vo väzbe na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne   relevantnú   intenzitu.   Až   prípadná   pokračujúca   nečinnosť   a nekonanie   vec posudzujúcich všeobecných súdov by eventuálne mohla spôsobiť aj porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období ešte nemôže posúdiť. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne I. ÚS 630/2013, I. ÚS 200/2014).

12. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že splnomocnenie na zastupovanie advokátom   pred   ústavným   súdom   podpísané   sťažovateľom   vykazuje   vady;   je   neurčité a nedostatočné,   pretože   nie   je   jednak   konkretizované   konanie,   ktorého   sa   má   týkať a ani nie je jednoznačne označený advokát, ktorý má sťažovateľa zastupovať (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Konkrétne podpísaný sťažovateľ uviedol, že splnomocňuje„JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o. so sídlom 010 01 Žilina..., zapísaná v Obchodnom   registri   Okresného   súdu   Žilina,   Oddiel   Sro,   vl.   č.   19635/L   email: poliacikova@za-pravnik.sk...

v mene ktorej konajú konatelia (ktorých taktiež splnomocňujem): JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, zapísaná v zozname advokátov SAK pod č. 1266, 010 01 Žilina, Národná 17, JUDr. Ing. Jozef Lalinský, advokát zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 5023, 010 01 Žilina, Národná 17, aby nás zastupovala v konaní pred Ústavným súdom SR... obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony“.

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom aj naďalej i po odmietnutí tejto sťažnosti, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015