znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 529/2014-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom „Okresného   úradu,   pozemkovým   a lesným   odborom   Liptovský Mikuláš“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. D.   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 4. júna 2014 doručená sťažnosť V. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom „Okresného   úradu, pozemkovým a lesným odborom Liptovský Mikuláš“.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   nie   je   spokojná s postupom   Okresného   pozemkového   úradu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „pozemkový úrad“), ktorého rozhodnutie sp. zn. ObPÚ 858-2013/00024 GK-6 z 20. marca 2013 (o tom, že sťažovateľka nespĺňa zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam) zrušil Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 222 Sp/27/2013 z 26. júla 2013 a vec vrátil pozemkovému úradu na ďalšie konanie.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   ju   listom   zo 16.   júna   2014   poučil o náležitostiach návrhu na začatie konania a najmä na možnosť požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie jej právneho zástupcu [zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci   osobám   v   materiálnej   núdzi a o   zmene   a doplnení   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“)] vrátane postupu, ako sa takejto právnej   pomoci   dožadovať.   Ústavný   súd   sťažovateľku   vyzval,   aby   v lehote   14   dní preukázala,   že   Centru   právnej   pomoci   podala   písomnú   žiadosť   o poskytnutie   právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, a následne aby v lehote 14   dní   odo   dňa   právoplatnosti   rozhodnutia   o jej   žiadosti   o poskytnutie   právnej   pomoci predložila písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na jej zastupovanie. Súčasne   bola   upozornená   na   možnosť   (ak   nesplní   podmienky   uvedené   vo   výzve v ustanovenej   lehote)   odmietnutia   jeho   žiadosti   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Sťažovateľka výzvou požadované písomností ústavnému súdu nepredložila, iba doručila ústavnému súdu kópiu podania adresovaného Centru právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši   (ďalej   len   „centrum“)   označené   ako „žiadosť   o poskytnutie   právnej   pomoci“ z 27. júna 2014. Podaním z 25. júla 2014 doručeným ústavnému súdu 31. júla 2014 ďalej ústavnému súdu oznámila, že jej centrum rozhodnutím sp. zn. 7399/2014-KaLM z 22. júla 2014 nepriznalo „nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že po príjmovej stránke sme spolu s manželom prekročili zákonom určenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima o 244,45 Eur“, pričom uviedla, že sa „odvolávať nebude“. Okrem toho opätovne požiadala ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom zo zdravotných dôvodov. Dňa 25. augusta 2014 doručila ústavnému súdu ďalšie podanie, súčasťou   ktorého   bolo „splnomocnenie“ na   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným súdom.

5. Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť sťažovateľky   v   predloženom   znení   nespĺňa   všetky   náležitosti   predpísané   zákonom o ústavnom súde, keďže nie je k nej pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka aj napriek   výslovnému   upozorneniu   ústavného   súdu,   že   v prípade   nevykonania   výzvou požadovaného môže byť jej sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,   opakovane   ústavnému   súdu   oznámila,   že   ho   žiada   o ustanovenie   advokáta v konaní pred ústavným súdom, pričom vo výzve bola riadne poučená, že prijatím zákona č. 327/2005   Z. z.   sa   systém   sprístupňovania   právnej   pomoci   osobám   v hmotnej   núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a ústavný súd nemá právomoc ustanoviť advokáta na konanie pred ústavným súdom v inej ako trestnej veci.

8. Ústavný súd preto aj so zreteľom na nečinnosť sťažovateľky, ktorá dosiaľ zreteľne nevykonala   relevantné   úkony   smerujúce   k zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí jej sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonom predpísaných náležitostí návrhu.

9. Navyše, ústavný súd uvádza, že podľa jeho zistenia o sťažovateľkinej žiadosti o poskytnutie   právnej   pomoci   centrum   rozhodlo   22.   júla   2014   rozhodnutím sp. zn. 7399/2014 tak, že jej nárok nebol priznaný, pretože sťažovateľka nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. Rozhodnutie nadobudlo   právoplatnosť   9.   augusta   2014   bez   toho,   aby   sťažovateľka   využila   opravný prostriedok podľa poučenia uvedeného v závere rozhodnutia.

10.   Nad rámec uvedeného   ústavný   súd poukazuje na to,   že odmietnutie   podania pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   neznamená   prekážku   rozhodnutej   veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia   všetkých   náležitostí   predpísaných   zákonom   zostáva   sťažovateľke   zachovaná možnosť   domáhať   sa   ochrany   označeného   základného   práva   novým   kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014