SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 529/2014-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom „Okresného úradu, pozemkovým a lesným odborom Liptovský Mikuláš“ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. D. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 4. júna 2014 doručená sťažnosť V. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom „Okresného úradu, pozemkovým a lesným odborom Liptovský Mikuláš“.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka nie je spokojná s postupom Okresného pozemkového úradu Liptovský Mikuláš (ďalej len „pozemkový úrad“), ktorého rozhodnutie sp. zn. ObPÚ 858-2013/00024 GK-6 z 20. marca 2013 (o tom, že sťažovateľka nespĺňa zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam) zrušil Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 222 Sp/27/2013 z 26. júla 2013 a vec vrátil pozemkovému úradu na ďalšie konanie.
3. Keďže sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ju listom zo 16. júna 2014 poučil o náležitostiach návrhu na začatie konania a najmä na možnosť požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie jej právneho zástupcu [zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“)] vrátane postupu, ako sa takejto právnej pomoci dožadovať. Ústavný súd sťažovateľku vyzval, aby v lehote 14 dní preukázala, že Centru právnej pomoci podala písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, a následne aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložila písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na jej zastupovanie. Súčasne bola upozornená na možnosť (ak nesplní podmienky uvedené vo výzve v ustanovenej lehote) odmietnutia jeho žiadosti pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
4. Sťažovateľka výzvou požadované písomností ústavnému súdu nepredložila, iba doručila ústavnému súdu kópiu podania adresovaného Centru právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši (ďalej len „centrum“) označené ako „žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“ z 27. júna 2014. Podaním z 25. júla 2014 doručeným ústavnému súdu 31. júla 2014 ďalej ústavnému súdu oznámila, že jej centrum rozhodnutím sp. zn. 7399/2014-KaLM z 22. júla 2014 nepriznalo „nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že po príjmovej stránke sme spolu s manželom prekročili zákonom určenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima o 244,45 Eur“, pričom uviedla, že sa „odvolávať nebude“. Okrem toho opätovne požiadala ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom zo zdravotných dôvodov. Dňa 25. augusta 2014 doručila ústavnému súdu ďalšie podanie, súčasťou ktorého bolo „splnomocnenie“ na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
5. Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť sťažovateľky v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže nie je k nej pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka aj napriek výslovnému upozorneniu ústavného súdu, že v prípade nevykonania výzvou požadovaného môže byť jej sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, opakovane ústavnému súdu oznámila, že ho žiada o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, pričom vo výzve bola riadne poučená, že prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a ústavný súd nemá právomoc ustanoviť advokáta na konanie pred ústavným súdom v inej ako trestnej veci.
8. Ústavný súd preto aj so zreteľom na nečinnosť sťažovateľky, ktorá dosiaľ zreteľne nevykonala relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí jej sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu.
9. Navyše, ústavný súd uvádza, že podľa jeho zistenia o sťažovateľkinej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci centrum rozhodlo 22. júla 2014 rozhodnutím sp. zn. 7399/2014 tak, že jej nárok nebol priznaný, pretože sťažovateľka nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2014 bez toho, aby sťažovateľka využila opravný prostriedok podľa poučenia uvedeného v závere rozhodnutia.
10. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že odmietnutie podania pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom zostáva sťažovateľke zachovaná možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva novým kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014