znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 527/2014-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej o sťažnosti M. M. a V. V., zastúpených advokátkou JUDr. Evou Petránovou, Advokátska   kancelária   s.   r.   o.,   Puškinova   16,   Prešov,   vo   veci   namietaného   porušenia základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   M.   M.   a V.   V.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy Slovenskej   republiky   a základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 527/2014-21 z 10. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. M. a V. V. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.   2 T 55/2007   po   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že okresný súd „v právnej veci vedenej pod sp. zn. 2 T 55/2007 do dnešného dňa nekonal a nerozhodol aj napriek skutočnosti, že mu Nálezom ústavného súdu SR sp. zn. II.   ÚS 68/2012 zo dňa 10. 07. 2012 bola uložená povinnosť konať bez zbytočných prieťahov...

...   obžalovaný...   žije   a pracuje   v Slovenskej   republike,   je   konateľom   a zároveň spoločníkom   v spoločnosti...   a zároveň   je   vedený   v evidencii   zamestnancov   Sociálnej poisťovne – Bratislava...

Súd nevyužil zákonné možnosti, aby konal a rozhodol bez prieťahov. Od podania obžaloby uplynie 7 rokov a od začatia trestného stíhania - dňa 11. 04. 2003 do dnešného dňa uplynulo viac ako 10 rokov.“.

3. Sťažovatelia odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia tým, že „zbytočné prieťahy   v konaní   spôsobili   na   ich   strane   reálnu   materiálnu   škodu,   ktorá   objektívne vyjadruje   zákonný   úrok   z omeškania,   pretože   sťažovatelia   nemohli   po   dobu   dlhšiu   ako 7 rokov zužitkovať finančné prostriedky, ktorých boli vlastníkmi, a ktoré od nich podvodom obžalovaný... vylákal“.

4.   Sťažovatelia   na   základe   uvedeného   navrhli,   aby   ústavný   súd   o   ich   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. M. M... postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 2 T 55/2007, bolo porušené.

... Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na prejednanie veci v primeranej lehote), upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... V.   V...   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp.   zn.   2 T 55/2007,   bolo porušené.

... M. M... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 352.322,11 €, ktoré mu je Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne sťažovateľa...

... V. V... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 162.418,85 €, ktoré mu je Okresný   súd   Bratislava   1   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne sťažovateľa...

...   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   trovy   konania   v   celkovej   výške 3.513,05 € na účet spoločnosti Eva Petránová Advokátska kancelária s. r. o...“

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3333/2014 doručeným ústavnému súdu 10. októbra 2014, ktorým sa stotožňuje so svojím stanoviskom k sťažnosti z 26. júna 2014. Vo vyjadrení sa uvádza:

«... Trestná vec vedená pod sp. zn. 2T 55/2007 doposiaľ nie je právoplatne skončená. Od septembra 2012 boli vykonané nasledovné úkony:

-   26.09.2012   vykonal   predseda   senátu   JUDr.   Roland   Kemény   dopyt   na obžalovaného... na doloženie lekárskych správ, oznámenie o zvolení si obhajcu na plnú moc a výslovný   súhlas   s   konaním   hlavného   pojednávania   v   jeho   neprítomnosti,   na   základe ktorého bola dňa 17.10.2012 doručená zdravotná dokumentácia obž...., ktorej súčasťou bola   okrem   iného   informácia,   že   menovaný   je   na   základe   posudku   zo   dňa   20.6.2012 považovaný   za   osobu   s   ťažkým   zdravotným   postihnutím,   s   mierou   funkčnej   poruchy stanovenou na 70 % a je odkázaný na opatrovanie. Súčasťou zdravotnej dokumentácie je aj potvrdenie ošetrujúceho lekára, že obžalovaný sa nemôže zúčastniť výsluchu bez ohrozenia života, alebo vážneho zhoršenia zdravotného stavu zo dňa 10.10.2012.

- 01.10.2012... vyššia súdna úradníčka (ďalej v texte ako „VSÚ“) vydala opatrenie o priznaní znalečného... za vypracovanie znaleckého posudku.

-   15.11.2012   vykonal   predseda   senátu   JUDr.   Roland   Kemény   dopyt   na...,   či momentálne zdravotný stav obžalovaného umožňuje účasť na hlavnom pojednávaní, pričom dňa   27.2.2013   bola   súdu   doručená   ďalšia   zdravotná   dokumentácia   obžalovaného   za obdobie od 17.10.2012 do 21.2.2013.

-   02.05.2013   vykonal   predseda   senátu   JUDr.   Roland   Kemény   dopyt   na...,   či momentálne zdravotný stav obžalovaného umožňuje účasť na hlavnom pojednávaní, pričom dňa 10.5.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca, že prípadná účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zaťažená značnou mierou rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu   najmä   zo   strany   srdcovocievneho   systému,   ostatné   diagnózy   u obžalovaného   pri vhodnej liečbe a voľbe pomôcok by nemuseli predstavovať prekážku účasti na hlavnom pojednávaní. Avšak vzhľadom na povahu chronických ochorení sa zlepšenie zdravotného stavu nedá predpokladať.

-   14.05.2013...,   VSÚ,   vydala   opatrenie   o   priznaní   znalečného...   za   vypracovanie znaleckého posudku.

- 17.10.2013 vykonal predseda senátu JUDr. Roland Kemény dopyt na obžalovaného... na doloženie aktuálnych lekárskych správ o jeho zdravotnom stave, ktoré obžalovaný doručil   súdu   dňa   7.11.2013.   Súčasťou   zdravotnej   dokumentácie   sú   aj   potvrdenia ošetrujúcich   lekárov   zo   dňa   3.1.2013,   25.2.2013   a   13.6.2013,   že   sa   nemôže   zúčastniť pojednávania bez vážneho ohrozenia jeho zdravotného stavu a života.

- 02.12.2013 vykonal predseda senátu JUDr. Roland Kemény dopyt na Okresný súd Dunajská Streda, či odsúdený... nastúpil výkon trestu odňatia slobody v veci sp. zn. 3T 199/2008,   resp.   či   požiadal   o   odklad   výkonu   trestu,   pričom   tunajšiemu   súdu   bolo   dňa 11.12.2013   oznámené,   že menovaný má Krajským súdom   v   Bratislave   povolený   odklad výkonu trestu do 1.5.2014.

-   02.12.2013   vykonal   predseda   senátu   JUDr.   Roland   Kemény   dopyt   -   urgenciu na obžalovaného... na doloženie aktuálnych lekárskych správ o jeho zdravotnom stave, na ktorú obžalovaný reagoval podaním doručeným dňa 16.12.2013, súčasťou ktorej bolo aj potvrdenie o nemožnosti zúčastnenia sa výsluchu bez ohrozenia života zo dňa 11.11.2013 pre zhoršenie zdravotného stavu, ktorý bol hodnotený ako veľmi vážny s tým, že pacient je objednaný   na   implantáciu   bajpasu   na   27.12.2013,   na   punkciu   kostnej   drene,   ako   aj operáciu hrudných stavcov naplánovanú na deň 25.11.2013.

- 17.01.2014 predseda senátu JUDr. Roland Kemény požiadal znalca..., aby sa na základe priložených lekárskych správ vyjadril, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje účasť na hlavnom pojednávaní.

16.06.2014 vykonal predseda senátu JUDr. Roland Kemény dopyt - urgenciu, aby znalec...   v   čo   najkratšom   čase   zaslal   vyjadrenie   k   zaslaným   lekárskym   správam obžalovaného...

- 16.06.2014 vykonal predseda senátu JUDr. Roland Kemény dopyt na obžalovaného... na doloženie aktuálnych lekárskych správ o jeho zdravotnom stave.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   celý   priebeh   trestného   konania, pričom zároveň poukazujú na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.7.2012, sp. zn. II.. ÚS 68/2012, ktorým Ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava I konať bez zbytočných prieťahov.

Vo   vzťahu   k   porušeniu   základných   práv   sťažovateľov   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2T 55/2007 za obdobie do vydania nálezu sp. zn. II. ÚS 68/2012 Ústavný súd síce konštatoval porušenie ich práv, ktoré však, ako to vplýva jeho z odôvodnenia, spočívalo najmä v nedostatočnej aktivite súdu pri zisťovaní trvania prekážok, pre ktoré bolo trestné stíhanie prerušené.

V   následnom   období   súd   zo   zvýšenou   intenzitou   skúmal   zdravotný   stav   obž.  ..., pričom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie ako aj vyjadrení ošetrujúcich lekárov, ktoré boli   následne   znalecky   potvrdené.   Spisový   materiál   obsahuje   zdravotnú   dokumentáciu obžalovaného za celé namietané obdobie.

Na základe vyššie uvedeného som toho názoru, že napriek skutočnosti, že vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nejde o prieťahy spôsobené nečinnosťou súdu, ale o nemožnosť súdu ďalej postupovať vo veci zákonným spôsobom vzhľadom na zdravotný stav   obžalovaného,   ktorý   neumožňuje   jeho   postavenie   pred   súd,   ani   použitie   inštitútov trestného poriadku súvisiacich s obmedzením osobnej slobody obžalovaného, čoho dôkazom je aj doposiaľ nevykonaný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý bol obžalovanému právoplatne   uložený   rozsudkom   Okresného   súdu   Dunajská   streda.   Napriek   opakovanej snahe   súdu   sa   tiež   nepodarilo   splniť   zákonné   podmienky   na   konanie   v   neprítomnosti obžalovaného.

Preto sa nestotožňujem s tvrdením sťažovateľov, že Okresný súd Bratislava I konal v rozpore s nálezom Ústavného súdu... zo dňa 10.7.2012, sp. zn. II. ÚS 68/2012 a svojim konaním neporušil práva sťažovateľov tak, ako je to uvedené v ich sťažnosti. Prekážky v konaní sú charakteru, ktorý je akceptovaný ako Trestným poriadkom, tak rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu..., preto považujem námietky sťažovateľov za neopodstatnené. V prípade, že by Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie, v časti náhrady materiálnej škody zotrvávame na našom stanovisku zo dňa 28.5.2012 (podané v súvislosti skonaním   II.   ÚS   68/2012),   že   bez   ohľadu   na   to,   ako   Ústavný   súd   rozhodne   o   tom,   či a v akom rozsahu boli práva poškodených konaním Okresného súdu Bratislava I porušené, považujem   výšku   primeraného   zadosťučinenia,   ktorú   navrhli   sťažovatelia   za   zjavne neprimeranú a bez preukázania jej súvislosti s prípadným porušením základných práv. Výška   navrhovaného   primeraného   zadosťučinenia   je   totožná   so   sumou   náhrady škody,   ktorú   si   sťažovatelia   -   poškodení   uplatnili   v   rámci   trestného   konania.   Suma primeraného zadosťučinenia je odôvodnená tým, že vzhľadom na dĺžku konania a postup orgánov činných v trestnom konaní nebol dostatočné zaistený nárok sťažovateľov (zároveň poukazujem na skutočnosť, že ako poškodený mali možnosť využiť oprávnenie podľa § 50 ods.   4   Tr.   poriadku,   resp.   §   47   ods.   2   Tr,.   poriadku   č.   141/1961   Zb.   podať   návrh na zaistenie majetku obvineného, pričom súd žiadne takéto konanie neeviduje) a vzhľadom na správanie sa obžalovaného sa významne sťažila možnosť na náhradu škody v prípade právoplatného odsúdenia... v konaní 2T 55/2007.

Skutočnosti z ktorých táto požiadavka vychádza však majú byť predmetom ďalšieho dokazovania.   Obžalovaný   má   byť   nemajetný   minimálne   od   roku   2006.   Obžaloba   bola podaná v roku 2007 a vzhľadom na to, súd zrejme ani nemal reálnu možnosť zaistiť tento ich nárok do času právoplatného rozhodnutia postupom podľa § 50 Tr. poriadku (ktoré je návrhovým   konaním).   Mám   za   to,   že   predmetný   návrh   je   čiastočne   snahou   preniesť prípadnú   povinnosť   obžalovaného   na   Okresný   súd   prípadne   orgány   činné   v   trestnom konaní, aj preto považujeme ich návrh na výšku primeraného zadosťučinenia za zrejme neprimeraný bez ohľadu na to, ako Ústavný súd o tejto sťažnosti rozhodne.»

6. Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 2 T 55/2007 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto   ich   považoval za preukázané. Navyše,   ústavný súd zistil,   že   obžalovaný predložil okresnému   súdu   3.   júla   2014   svoju   zdravotnú   dokumentáciu   na   základe   jeho   žiadosti zo 16. júna 2014. Dňa 25. júla 2014 bol vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia   internej medicíny   (...),   v ktorom   znalec po opísaní zdravotného stavu   a   viacerých   ochorení   obžalovaného   konštatoval,   že „riziko   závažného   zhoršenia zdravotného   stavu   obžalovaného   počas   hlavného   pojednávania   je   prítomné a pravdepodobnosť   akútnych   komplikácií   pomerne   vysoká“.   Dňa   25.   septembra   2014 okresný   súd   spracoval   výzvu,   aby   obžalovaný   v čo   najkratšom   čase   doložil   do   spisu „aktuálne lekárske správy“ o jeho zdravotnom stave.

7. K vyjadreniu okresného súdu podali stanovisko samotní sťažovatelia a tiež právna zástupkyňa sťažovateľov v podaniach doručených ústavnému súdu 10. novembra 2014.

Sťažovateľ M. M. uviedol: „Ako   sťažovateľ   mám   vedomosť   o   tom,   že...   pracuje   a   obchoduje   a   od   mojich známych viem, že sa venuje obchodným aktivitám.

Z   okruhu   mojich   známych   som   sa   dozvedel,   že...   neustále   cestuje   a najmä   do zahraničia sám a taktiež sám šoféruje auto.

...   neustále   predkladá   Okresnému   súdu   Bratislava   I   lekárske   potvrdenia,   ktoré vydáva   stále   ten   istý   ošetrujúci   lekár.   Podľa   môjho   názoru   sa...   chce   vyhnúť   súdnemu konaniu.

Okresný súd Bratislava I uviedol, že... mal nastúpiť na výkon trestu dňa 01. 05. 2014, avšak viem, že na výkon trestu nenastúpil.

Informoval som sa, že... žije v obci... v nadštandardnom dome ohradenom vysokým oplotením - múrom s nepriehľadnou kovovou bránou a kamerovým systémom...“

Sťažovateľ V. V. uviedol:„Od   mojich   priateľov   a   známych   som   sa   dozvedel,   že...   pracuje   a venuje   sa obchodom a obchodným aktivitám. Taktiež som sa dozvedel o zahraničných cestách... a vedie motorové vozidlo, to všetko sám bez sprievodu.

Tiež   sa...   vyhýba   výkonu   trestu,   na   ktorý   mal   nastúpiť   dňa   01.   05.   2014,   avšak nenastúpil.

Z okruhu mojich známych som sa dozvedel o nadštandardnom bývaní..., ktorý žije v obci... v rodinnom dome, kde má vysoký múr a kamerový systém.

Z   vyjadrenia   Okresného   súdu   som   sa   dozvedel,   že...   doručuje   súdu   lekárske potvrdenia od toho istého lekára a preto súd nekoná. Mám za to, že sa... len vyhýba súdu a nechce niesť zodpovednosť za svoje konanie...“

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 12. novembra 2014 uviedla:

„Sťažovatelia v 1. a 2. rade osobne uvádzajú, že obžalovaný podľa ich informácií... pracuje,   obchoduje   a   slobodne   sa   pohybuje   v   Slovenskej   republike   i v zahraničí. Sťažovatelia v 1. a 2. rade majú informácie o jeho obchodných aktivitách aj mimo územia Slovenskej republiky, kde obžalovaný opakovane vycestoval. Poukazujeme, že obžalovaný... disponuje vodičským oprávnením, a vedie osobné motorové vozidlo, pričom sa pohybuje samostatne bez sprievodu a opatery.

Uvedené   potvrdzuje   aj   výpis   z   obchodného   registra   Okresného   súdu   Trnava, z ktorého   vyplýva,   že   obžalovaný...   je   spoločníkom   a   konateľom   spoločnosti...   Zároveň uvádzame, že obžalovaný... je evidovaný v Sociálnej poisťovni-Bratislava ako poistenec - zamestnanec. Dôkazy boli do spisu doložené.

Taktiež sťažovatelia v 1. a 2. rade poukazujú na skutočnosť, že obžalovaný... mal podľa vyjadrenia Okresného súdu Bratislava I. nastúpiť na výkon trestu dňa 01. 05. 2014, čo však do dnešného dňa neučinil.

Obžalovaný... resp.... na žiadosť predsedu senátu predkladá konajúcemu súdu - t. j. Okresnému   súdu   Bratislava   I   lekárske posudky   a potvrdenia.   Je potrebné   zdôrazniť,   že lekárske potvrdenia vydáva stále ten istý ošetrujúci lekár...,   pričom mu súd opakovane priznáva   za   tieto   úkony   znalečné.  ...   opakovane   uvádza,   že   údajne   zdravotný   stav obžalovaného   nedovoľuje   zúčastniť   sa   mu   na   súdnom   pojednávaní.   Podľa   názoru sťažovateľov v 1. a 2. rade obžalovaný... vykonáva činnosti smerujúce k zmareniu súdneho konania v záujme spôsobovať neustále prieťahy v súdnom konaní.

Sťažovatelia   poukazujú   na   skutočnosť,   že   v   predmetnej   právnej   veci   je   potrebné objektívne posúdenie, či je splnená podmienka daná ustanovením § 228 ods. 2 písm. b) Trestného   poriadku   a   preto   je   nevyhnutné   do   konania   pribrať   znalca   na   odborné   a nezávislé posúdenie zdravotného stavu obžalovaného a to nezávislého znalca z príslušného odboru, ktorý musí jednoznačne konštatovať, že obžalovaný trpí ťažkou chorobou, pre ktorú ho nemožno podstaviť pred súd. Túto nezávislosť v konaní možno preukázať len tým, že bude nezávislý znalec ustanovený súdom resp. že bude súdom ustanovený tím znalcov, resp. zdravotnícke zariadenie z iného kraja Slovenska. V danom konkrétnom prípade sa jedná o povinnosť konajúceho súdu, ktorý konať vo veci chce, chce konať bez prieťahov v súlade so zásadou spravodlivosti a viesť spravodlivý súdny proces.

Z vyjadrenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. 06. 2013, doručené súdu 27. 06.   2014,   označené   ako   stanovisko   k   priebehu   konania   vedeného   na   Okresnom   súde Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 jednoznačne vyplýva, že súd prostredníctvom konajúceho predsedu   senátu   nevykonal   za   celé   toto   obdobie   žiaden   úkon   okrem   opakovaného vyžiadania správy - aktuálnej lekárskej správy o zdravotnom stave - a to vždy od toho istého obžalovaného   a vždy   od   toho   istého   lekára...   Ďalším   úkonom,   ktorý   súd   vykonal   boli opakované úkony o priznaní znalečného. V tejto súvislosti nemožno akceptovať tvrdenie Okresného   súdu   Bratislava   I,   že   na   strane   súdu   ide   o   nemožnosť   postupovať   vo   veci zákonným spôsobom. Konajúci súd neuvádza, aké opatrenia vykonal, aby konal vo veci bez prieťahov a aby konal v neprítomnosti obžalovaného.

Okresný   súd   Bratislava   I   nevykonal   žiaden   úkon   k   zabezpečeniu   majetku obžalovaného... ani žiaden iný úkon, na základe ktorého by zisťoval jeho pobyt a aktivity. Zo   žiadnej   dokumentácie   totiž   nevyplýva,   že   by   bol   obžalovaný...   hospitalizovaný   v nemocničnom zariadení.

Ďalšou zarážajúcou skutočnosťou, ktorou sa Okresný súd Bratislava I bráni je, že obžalovaný... je údajne nemajetný od roku 2006 a obžaloba bola podaná v roku 2007. Toto tvrdenie možno vyhodnotiť len ako tvrdenie bez dôkazov a nemajúce žiaden vplyv na právo súdneho konania bez prieťahov. Práve prieťahy konajúceho súdu umožňujú obžalovanému uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti a občianskoprávnej zodpovednosti. Ak by bol súd po podaní obžaloby bez prieťahov rozhodol, mali by sťažovatelia v 1. a 2. rade zabezpečené postavenie poškodených účastníkov konania a bola by ich škoda nahradená v trestnom (adhéznom) konaní resp. po ukončení trestného konania by mali status účastníka konania žalobcu   v   občianskoprávnom   konaní.   Obžaloba   bola   podaná   v   roku   2007.   Zo   strany sťažovateľov nejde o prenášanie zodpovednosti a povinnosti obžalovaného na Okresný súd Bratislava I, ide o cenu ich práva na spravodlivý súdny proces a na rozhodnutie veci bez prieťahov, k čomu dodnes nedošlo a tým ich právo na náhradu spôsobenej škody nie je možné   reálne   uplatniť.   Z   uvedeného   dôvodu   je   ich   nárok   na   primerané   finančné zadosťučinenie   týmto   spôsobom   odôvodnené   a   vzhľadom   k   tomu,   že   konajúci   súd   bez prieťahov nerozhodol, reálne im znemožnil vykonať a uplatniť svoje právo, ktorého hodnotu vyčíslili spôsobom uvedeným v sťažnosti a premietli do návrhu na priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia,   pričom   rozhodnutie   o   jeho   výške   je   v zákonnej   kompetencii Ústavného súdu SR.

Z vyššie uvedeného je teda nesporné nezákonné konanie Okresného súdu Bratislava I,   ktoré   nevychádza   zo   spoľahlivo   zisteného   stavu   veci,   v   tomto   prípade   nedostatočné preskúmanie zdravotnej spôsobilosti obžalovaného.

Ďalej   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   obžalovaný   má   dostatok   iných   právnych možností ako zabezpečiť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v súdnom konaní aj bez toho, aby bránil prejednaniu veci. Procesné oprávnenia (právo na súdnu ochranu, spravodlivý   proces   a   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov)   majú   v   predmetnom konaní aj poškodení - sťažovatelia v 1. a 2. rade.

Sťažovatelia   poukazujú   na   skutočnosť,   že   ospravedlnenie   neúčasti   na   súdnom pojednávaní   nemožno   považovať   za   významné,   hoc   aj   doložené   lekárskym   potvrdením, ktorým nie je dostatočne jednoznačne preukázané, že zdravotný stav osoby, ktorá sa mala zúčastniť úkonu nariadeného súdom jej nedovoľuje nielen samotnú účasť na tomto úkone, ale to čomu sa má táto osoba podrobiť alebo pri úkone vykonať.

Taktiež poukazujeme na zásadu rovnosti strán, z ktorej vyplýva, že tak prokurátor ako   aj   obžalovaný,   ako   dve   nosné   strany   trestného   procesu,   majú   prístup   k   dôkazom a argumentom protistrany a majú možnosť ich spochybniť pričom rovnosť strán je chápaná ako   rovnosť   v   procesných   právach   a   nie   v   povinnostiach,   nakoľko   je   v   zásade   len povinnosťou prokurátora, aby dokazoval vinu obžalovaného, samotný obžalovaný môže byť pasívny a nemusí nič spochybňovať a ani dokazovať. Obžalovaný sa dokonca môže vzdať aj prejednania veci v jeho prítomnosti. Z uvedenej zásady vyplýva aj právo obžalovaného byť prítomný   pri   prejednaní   veci,   ide   však   o   právo   a   nie   povinnosť   obžalovaného   preto rozhodnutia   Okresného   súdu   Bratislava   I,   ktorým   opakovane   a   vyslovene   konštatovali nemožnosť   konania   súdneho   pojednávania   v   neprítomnosti   obžalovaného   vyvolávajú oprávnené pochybnosti.“

8.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   § 30   ods. 2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T   55/07   (už   po   náleze   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného (obžalovaného) prerokovaná, je pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne ustanovená doba,   ktorej   prekročenie   by   bolo   automaticky   kvalifikované   ako   doba   neprimeraná. Primeranosť   doby   konania   sa   posudzuje   podľa   konkrétnych   okolností   prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. júna 1978).

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

12. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je trestné konanie, v ktorom   sťažovatelia   vystupujú   v postavení   poškodených),   ústavný   súd   toto   kritérium hodnotil už v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012, preto sa touto otázkou už bližšie nezaoberal.

13.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania od právoplatnosti citovaného nálezu podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov.

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci. Námietky sťažovateľov v sťažnosti smerovali iba k tomu, že okresný súd „nevyužil zákonné možnosti, aby konal a rozhodol bez prieťahov“, a konanie nie je právoplatne skončené ani po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012, t. j. po 10. septembri 2012, hoci začalo ešte 21. mája 2007, preto sa opätovne domáhajú vyslovenia porušenia svojich práv.

15. Ústavný súd zistil, že okresný súd vykonal viaceré procesné úkony pre účely zistenia   aktuálneho   zdravotného   stavu   obžalovaného,   aby   mohol   určiť   termín   hlavného pojednávania,   ako   to   vyplýva   z predloženého   prehľadu   a súdneho   spisu,   a   ústavný   súd nezistil väčšie obdobie jeho nečinnosti alebo zbytočné prieťahy od právoplatnosti nálezu sp. zn.   II.   ÚS   68/2012   z 10.   júla   2012,   ktorým   ústavný   súd   rozhodol   aj   o porušení sťažovateľových   práv,   t.   j.   od   10.   septembra   2012   až   do   podania   ich   sťažnosti,   t.   j. do 28. apríla 2014 (odvtedy uplynulo len 19 mesiacov). Po preskúmaní úkonov okresného súdu a námietok sťažovateľov, ktorí v sťažnosti ani nekonkretizovali jednotlivé obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom, resp. nečinnosti v napadnutom konaní, je ústavný súd tohto názoru, že v postupe okresného súdu v trestnej veci nezistil také závažné nedostatky,   ktoré   vo   svojom   súhrne   dosahujú   ústavnú   relevanciu.   Pozornosti   ústavného súdu neušla ani skutočnosť, že obžalovaný podľa znaleckých posudkov a lekárskych správ nebol schopný zúčastniť sa hlavného pojednávania bez závažnej ujmy na svojom zdraví a okresný súd vykonal primerané znalecké šetrenie o jeho zdravotnom stave zameranej na zisťovanie skutočností relevantných na riadne uskutočnenie hlavného pojednávania. Takisto sa napriek snahe okresného súdu tiež nepodarilo splniť zákonné podmienky na konanie v neprítomnosti obžalovaného. Navyše, je tu potrebné uviesť, že sťažovatelia v sťažnosti ani konkrétnejšie   neuviedli,   aké   iné   zákonné   možnosti   mal   okresný   súd,   aby   mohol   konať v tejto   veci   inak,   ako   konal.   Hoci   neskôr   sťažovatelia   v   ich   vyjadreniach   k stanovisku okresného   súdu   svojimi   návrhmi   bližšie   naznačili   smer,   ktorým   by   sa   mohol   prípadne okresný súd uberať pri skúmaní zdravotného stavu a podnikateľských aktivít obžalovaného (tieto nepredniesli do podania sťažnosti v konaní pred okresným súdom), ústavný súd preto ich argumenty (navyše bez konkrétnych dôkazov) nemohol zobrať do úvahy, pretože sa pri hodnotení   postupu   okresného   súdu   opieral   len   o skutočnosti   zistené   v súdnom   spise a v podanej sťažnosti.

16. Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 2 T 55/2007 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012, nebolo porušené   základné   právo   sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ani ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa   ktorého   sa   každý   môže   domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej   republiky,   a tiež   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

17. Keďže priznanie finančného zadosťučinenia a úhrada trov konania sú viazané iba na výrok ústavného súdu o namietanom porušení označených práv (ktoré však v predmetnej veci   vyslovené   nebolo,   a sťažovatelia   opätovne   svoju   žiadosť   o priznanie   finančného zadosťučinenia riadne ani neodôvodnili (opätovne nerešpektujú názor vyslovený v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 10. júla 2012, pozn.), ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľov už nezaoberal.

18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014