znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 527/2013-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   októbra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   sudcov   Marianny   Mochnáčovej   a   Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. K. Š., S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Z., s. r. o., konajúcou advokátkou Mgr. Z. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I   v konaní vedenom pod   sp.   zn. 15 C 73/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 94/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo RNDr. K. Š., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a jej právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 73/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 94/2012 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 94/2012 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. K. Š., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), z ktorej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave 1 000 € (slovom tisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. RNDr. K. Š., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov),   ktorú s ú   Okresný   súd   Bratislava   I a Krajský   súd   v   Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne   na   účet Advokátskej kancelárie Z. P., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS   527/2013-22   zo   7.   augusta   2013   bola   na   ďalšie   konanie   prijatá   sťažnosť RNDr. K.   Š.   (ďalej   len  ,,sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len  ,,okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C 73/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 94/2012.

2.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   od   roku   2006   vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   aj  ,,BSM“).   Sťažovateľka   podala 20. januára 2006 na okresnom súde návrh, ktorým žiadala, aby súd (i) zrušil účastníkom konania (jej ako navrhovateľke a RNDr.   J. P. ako odporcovi)   právo spoločného nájmu k bytu   a   aby   určil,   že   jediným   nájomcom   je   odporca,   ktorý   sa   stáva   jediným   členom v Stavebnom   bytovom   družstve   B.,   aby   odporcovi   bola   uložená   povinnosť   zabezpečiť pre navrhovateľku   a   ich   dcéru   náhradný   byt   do   60   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia a aby (ii) súd vyporiadal BSM. Uznesením okresného súdu z 23. augusta 2006 bolo konanie v   časti   vyporiadania   BSM   vylúčené   na   samostatné   konanie,   ktoré   však   doteraz   nie   je právoplatne skončené, a to aj napriek sťažnostiam adresovaným predsedovi okresného súdu, ako aj krajského súdu. K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka uviedla:

,,Dňa 17. 10. 2006 bola sťažovateľke doručená výzva okresného súdu zo dňa 12. 10. 2006, ktorou ju vyzval na úhradu súdneho poplatku za návrh na vyporiadanie BSM. Listom zo   dňa   19.   10.   2006   oznámila   sťažovateľka   úhradu   súdneho   poplatku,   pričom   list   bol doručený 23. 10. 2006.

Až dňa 27. 06. 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podania, t. j.   aby   špecifikovala   petit   tak,   aby   bol   jasný,   určitý,   zrozumiteľný   a   vykonateľný. Dňa 11. 07. 2008 sťažovateľka vadu návrhu na vyporiadanie BSM odstránila...

Súd už pri odstraňovaní prvej procesnej prekážky, ktorou bolo neuhradenie súdneho poplatku,   mohol   a   mal   zistiť   aj   vadu   v   petite   návrhu   na   vyporiadame   BSM,   najmä, keď sa už pri prvej výzve musel so spisom oboznámiť, aj s tým, či sú splnené podmienky konania. Okresný súd tak mohol v jednom kroku vyzvať sťažovateľku nielen na úhradu súdneho poplatku,   ale aj na úpravu petitu,   čím   by sa   dal   jeho   postup charakterizovať ako rýchly a účinný...

V návrhu žiadala sťažovateľka vyporiadať BSM, a to členský podiel v Stavebnom bytovom družstve B. k dvojizbovému bytu..., nakoľko iný majetok počas trvania manželstva s odporcom nenadobudli, resp. bol spotrebovaný. K návrhu sa odporca písomne nevyjadril. Dňa 09. 07. 2009 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na prvé pojednávanie – na 22.   10.   2009,   t.   j.   tri   a   pol   roka   po   podaní   návrhu   na   vyporiadanie   BSM... Pred otvorením pojednávania vo veci samej sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne   na   pojednávaní   22.   10.   2009   do   zápisnice   špecifikovala   petit   návrhu čo do hodnoty členského podielu vo výške 185.886,- €, z ktorej žiadala titulom vyrovnania vyplatiť sumu 92.943,- €, čo súd podľa § 95 ods. 1 OSP pripustil...

Súd pojednávanie odročil z dôvodu doplnenia dokazovania pripojením spisu sp. zn... a   taktiež   z   dôvodu,   že   na   uvedenom   pojednávaní   si   odporca   vyhradil   právo   vyjadriť sa k celej veci písomne a predložiť aj dôkazy. Okresný súd mu určil lehotu na vyjadrenie a predloženie dôkazov, a to do 30 dní od pojednávania. Odporca sa však v danej lehote nevyjadril.

Dňa   14.   12.   2009   sťažovateľka   žiadala   súd,   aby   zabezpečil   vyjadrenie   odporcu k predmetnému   sporu,   nakoľko   sa   odporca   nevyjadril   prvý   krát   na   výzvu   súdu   zo   dňa 14. 11. 2008 (doručenej mu 01. 12. 2008) a ani na druhú výzvu súdu zaprotokolovanú v zápisnici z pojednávania zo dňa 22. 10. 2009.

Dňa 09. 02. 2010 sa konalo druhé pojednávanie vo veci. Na pojednávaní právny zástupca odporcu uviedol, že sa k veci na výzvu súdu zo dňa 22. 10. 2009 nevyjadril, nakoľko   dospel   k   názoru,   že   sa   nemá   k   čomu   vyjadriť.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito   vzhľadom   na   potrebu   znaleckého   dokazovania   a   zistenia   výšky   zostatkovej hodnoty   členského   podielu   ku   dňu   zániku   BSM.   Uznesením   zo   dňa   18.   02.   2010   bolo nariadené   znalecké   dokazovanie   a   vypracovaním   a   podaním   znaleckého   posudku bol poverený Ing. P. S.

Dňa   30.   06.   2010   bol   sťažovateľke   doručený   znalecký   posudok.   Listom   zo   dňa 15. 07. 2010 žiadala sťažovateľka o opravu znaleckého posudku, nakoľko výpočty súvisiace s vekom domu neboli podľa nej správne. Dňa 02. 09. 2010 bol sťažovateľke doručený doplnok č. 1 k znaleckému posudku.

Listom zo dňa 13. 10. 2010 žiadala sťažovateľka okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 04. 02. 2011 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na pojednávanie na deň 24. 02. 2011...

Sťažovateľka na pojednávaní dňa 24. 02. 2011 po vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom Ing. P. S. č. 4/2010 v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 21. 07. 2010 zobrala návrh v časti hodnoty členského podielu vo výške 73,886,- € a v časti výplaty podielu vo výške 36.943,- € späť, čím žiadala vyporiadať hodnotu členského podielu vo výške 112.000,- € a titulom vyrovnania žiadala vyplatiť 56.000,- €.

Na pojednávaní dňa 14. 04. 2011 odporca žiadal rozšíriť masu vyporiadania BSM o príjmy sťažovateľky a odporcu a o nehnuteľnosť, ktorú mala sťažovateľka podľa neho nadobudnúť   v   USA   za   trvania   manželstva...   Súd   zaviazal   aj   sťažovateľku,   aby   sa   táto, po tom, čo bude doručené vyjadrenie odporcu, vyjadrila k tejto špecifikácii masy BSM, k nadobudnutej   nehnuteľnosti   v   USA,   jej   predaju,   hodnote   jej   predaja   a   ako   naložila s prostriedkami   za   jej   predaj.   Nakoľko   sa   odporca   dlhodobo   nevyjadroval,   opätovne požiadala sťažovateľka o vytýčenie pojednávania.

Dňa 22. 09. 2011 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na pojednávanie na deň 03. 11. 2011. Spolu s predvolaním okresný súd doručil sťažovateľke vyjadrenie odporcu, na ktoré bol vyzvaný dňa 14. 04. 2011, pričom uvedené vyjadrenie odporcu je však zo dňa 30. 08. 2011 a okresnému súdu bolo doručené dňa 02. 09. 2011, t. j. viac ako 4 mesiace po uplynutí lehoty na vyjadrenie...

Dňa   07.   10.   2011   podala   sťažovateľka   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní sp. zn. 15 C 73/2006, ktorú predsedníčka okresného súdu vyhodnotila listom zo dňa 07. 11. 2011 ako odôvodnenú.

Dňa   03.   11.   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   odporca   stále nešpecifikoval masu BSM ohľadne nehnuteľnosti v USA a pod. Sťažovateľka opakovane poukázala na premlčanie a domnienku vysporiadania tejto časti BSM... Súd na pojednávaní 03.   11.   2011   vyniesol   rozsudok,   ktorým   do   vysporiadania   BSM   zaradil   členský   podiel v bytovom družstve...

Dňa 22. 12. 2011 sťažovateľka podala voči výrokom o trovách odvolanie a dňa 23. 12. 2011 podal odvolanie aj odporca, ale voči všetkým výrokom rozsudku.

Vec napadla na krajský súd dňa 01. 03. 2012 pod sp. zn. 14 Co 94/2012. Dňa 23. 08. 2012 doručila sťažovateľka krajskému súdu svoju sťažnosť na prieťahy, nakoľko do daného termínu krajský súd neurobil žiaden úkon. Podpredseda krajského súdu vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a uviedol, že tento stav je zapríčinený nepriaznivou personálnou situáciou na danom súde a množstvom agendy. Ani do dnešného dňa krajský súd nevykonal vo veci pod sp. zn. 14 Co 94/2012 žiaden úkon.

Ako   z   vyššie   uvedeného   vyplýva,   sťažovateľka   opakovane   žiadala   okresný   súd, aby zabezpečil   vyjadrenie   odporcu,   aj   aby   súd   vytyčoval   pojednávania.   Taktiež   podala aj sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   na   tomto   súde.   Sťažovateľka   taktiež   podala   sťažnosť na prieťahy aj na krajskom súde. Ku dňu podania tejto sťažnosti Ústavnému súdu SR nebolo konanie v právnej veci sťažovateľky (vo veci vyporiadania BSM) právoplatne skončené.“

3.   V   petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil, že postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu v predmetnom konaní bolo porušené jej základné právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej   žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal   krajskému   súdu   ďalej   konať   bez   zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania   v   sume   331,13   €.   Návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka tým, že:

,,...   stále   nevie   vyriešiť   svoju   bytovú   otázku;   sťažovateľka   na   začiatku   konania pôsobila   a   žila   v   USA   a   pokiaľ   sa   zúčastňovala   pojednávaní,   ubytovanie   v B. si zabezpečovala   u   známych   alebo   v   hoteloch.   Odkedy   sa   vrátila   na   Slovensko,   býva v prenajatých   nehnuteľnostiach,   pretože   aktuálne   pracovne   pôsobí   v K.,   prípadne   jej s bývaním   pomáhajú   známi   (dočasne   môže   užívať   dom   svojej   známej,   ktorý   však   musí opustiť, pokiaľ ho známa bude potrebovať pre seba). Je teda odkázaná na pomoc iných osôb... Finančná čiastka, ktorú by mala sťažovateľka obdržať (z titulu vyporiadania BSM, pozn.), nie   je   nezanedbateľná...   Preto   je   pre   sťažovateľku   doriešenie   tejto   veci   veľmi dôležité a potrebné a predlžovaním trvania sporu je z hľadiska financií a možnosti užívania majetku   sťažovateľka   značne   znevýhodňovaná   oproti   odporcovi.   Treba   tiež   uviesť, že navrhovateľka už stratila dôveru v súdnictvo, pretože aj samotné konanie o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu trvalo cca 7 rokov. Preto   navrhovateľka   nepodáva žiadne ďalšie návrhy/žaloby na   súd   na ochranu   svojich práv, ktoré by prípadne prichádzali do úvahy... Zbytočnými prieťahmi dochádza aj k zásahu do   jej   súkromia   a   súkromia   jej   rodiny,   nakoľko   si   vlastný   domov   nemôžu   zabezpečiť a nakoľko na ich životy má ešte stále, hoci nepriamo, dosah odporca. Žiadame ústavný súd, aby   zohľadnil   konkrétne   okolnosti   prípadu,   vrátane   pozície   sťažovateľky   sprevádzanej pocitom neistoty, utrpenia a krivdy, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a aby v zmysle vyššie uvedeného priznal sťažovateľke sumu vo výške 15.000 €.“

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu chronológiu procesných úkonov realizovaných   konajúcim   súdom   v   predmetnej   veci   od   roku   2006.   Okresný   súd   v   liste doručenom ústavnému súdu 27. septembra 2013 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní a predložil chronológiu procesných úkonov, ktoré boli v konaní realizované:

,,Dňa 23. 8. 2006 súd uznesením vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tomuto bola pridelená spisová značka 15 C/73/2006.

Dňa 12. 10. 2006 úprava súdnej tajomníčky na ďalší postup vo veci, navrhovateľka bola súdom vyzvaná na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 24. 10. 2006 na súd doručené podanie navrhovateľky, uhradený súdny poplatok za návrh.

Dňa 25. 10. 2006 úprava súdnej tajomníčky na predloženie súdneho spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom odstraňovania vád žalobného návrhu.

Dňa 20. 8. 2007 úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu odporcom. Dňa 21. 11. 2007 súd uznesením navrhovateľku vyzval na odstránenie vád žalobného návrhu. Z adresy právnej zástupkyne navrhovateľky sa súdu zásielka vrátila s doložkou adresát požiadal o doposielanie zásielok, v dôsledku čoho súd S. a. s. prípisom zo dňa 26. 5. 2008 žiadal o oznámenie predmetnej adresy na doposielanie. Dňa 20. 6. 2008 súdu doručená žiadaná odpoveď s novou adresou právnej zástupkyne navrhovateľky.

Dňa   11. 7. 2008   na   súd   doručené   podanie   navrhovateľky   –   upravený,   doplnený žalobný návrh.

Dna   16. 9. 2008   úradný   záznam   o   nahliadnutí   do   súdneho   spisu   právnou zástupkyňou navrhovateľky.

Dňa   19. 9. 2008   do   spisu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne   navrhovateľky   – informácia o založení novoudelenej plnej moci.

Dňa 14. 11. 2008 odporca zo strany súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu.

Dňa   12. 2. 2009   súdny   spis   predložený   zákonnej   sudkyni   na   stanovenie   ďalšieho postupu vo veci.

Dňa   6. 7. 2009   zákonná   sudkyňa   vo   veci   na   deň   22. 10. 2009   vytýčila   termín pojednávania.

Dňa   22. 10. 2009   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   deň 9. 2. 2010.

Dňa   9. 12. 2009   úradný   záznam   o   nahliadnutí   do   súdneho   spisu   právnou zástupkyňou navrhovateľky.

Dňa 16. 12. 2009 na súd doručené podanie navrhovateľky. Dňa   17. 12. 2009   úprava   zákonnej   sudkyne   na   ďalší   postup   vo   veci,   výzva   súdu adresovaná odporcovi.

Dňa 9. 2. 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo za účelom nariadenia znaleckého dokazovania odročené na neurčito.

Dňa 18. 2. 2010 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností.

Dňa 2. 3. 2010 na súd doručené podanie ustanoveného znalca, žiadosť o zaplatenie preddavku na znalečné.

Dňa   10. 3. 2010   súd   uznesením   znalcovi   určil   preddavok   na   znalečné   vo   výške 200, Eur.

Dňa   10. 5. 2010   ustanovený   znalec   doručil   súdu   vyhotovený   znalecký   posudok č. 4/2010.

Dňa 10. 6. 2010 znalecký posudok spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu zaslaný účastníkom konania.

Dňa 24. 6. 2010, 19. 7. 2010 na súd doručené podania PZ N – oznámenie o zmene adresy na doručovanie, vyjadrenie k znaleckému posudku od PZ N.

Dňa 21. 7. 2010 na súd doručený od súdneho znalca doplnok k znaleckému posudku. Dňa   25. 8. 2010   doplnok   k   znaleckému   posudku   expedovaný   spolu   s   výzvou na vyjadrenie sa k nemu účastníkom konania.

Dňa 9. 9. 2010 na súd doručené vyjadrenie PZO. Dňa   18. 10. 2010   na   súd   doručené   podanie   navrhovateľky   –   žiadosť   o   vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa   15. 11. 2010   súd   uznesením   priznal   ustanovenému   znalcovi   odmenu za vyhotovený znalecký posudok.

Dňa   27. 1. 2011   zákonná   sudkyňa   vo   veci   na   deň   24. 4. 2011   vytýčila   termín pojednávania.

Dňa 3. 2. 2011 na súd doručené podanie odporcu.

Dňa 24. 2. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo za účelom doplnenia dokazovania odročené na deň 14. 4. 2011.

Dňa 17. 3. 2011 úradný záznam o nahliadnutí do spisu PZ N. Dňa 14. 4. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Dňa 10. 6. 2011 výzva súdu adresovaná odporcovi na vyjadrenie sa, a to s poukazom na závery z pojednávania konaného dňa 14. 4. 2011.

Dňa   22.   6.   2011   na   súd   doručené   podanie   navrhovateľky   –   žiadosť   o   vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 8.   7.   2011 na súd doručené podanie právneho zástupcu odporcu – žiadosť o predĺženie súdom stanovenej lehoty na vyjadrenie sa o 10 prac. dni.

Dňa   8. 8. 2011   pokyn   zákonnej   sudkyne   na   opakovanú   výzvu   súdu   adresovanú odporcovi.

Dňa 2. 9. 2011 na súd doručené vyjadrenie sa odporcu. Dňa   5.   9.   2011   zákonná   sudkyňa   vo   veci   na   deň   3.   11.   2011   vytýčila   termín pojednávania.

Dňa 29. 9. 2011 na súd doručené podanie – vyjadrenie sa navrhovateľky. Dňa 3. 11. 2011   vo   veci   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok   vo   veci. Dňa 22. 12. 2011 na súd doručené podanie- odvolanie navrhovateľky, dňa 23. 12. 2011 doručené odvolanie odporcu.

Dňa 18. 1. 2012 odvolania účastníkov doručované protistranám spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa k nim.

Dňa 8. 2. 2012, 10. 2. 2012 na súd doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu.

Dňa   16.   2.   2012   bol   odporcovi   vyrubený   súdny   poplatok   za   podané   odvolanie, vyhotovená predkladacia správa na predloženie veci odvolaciemu súdu.

Dňa 1. 3. 2012 bol súdny spis predložený na rozhodnutie o podaných odvolaniach Krajskému súdu v Bratislave.“

5. Podpredsedníčka okresného súdu v doručenom vyjadrení ďalej uviedla, že hoci konanie bolo v jeho počiatočných fázach poznačené prieťahmi, okresný súd po vykonaní prvotných   úkonov   smerujúcich   k   príprave   pojednávania   vo   veci   konal   priebežne. Zvýraznila, že vzhľadom na vysoký počet nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonnej sudkyne   sa   jednotlivé   časové   úseky   medzi   prvotnými   úkonmi   predĺžili,   k   čomu   došlo z objektívnych dôvodov (nadmerná zaťaženosť sudcov civilného úseku). Poukázala aj na to, že dĺžku konania ovplyvnilo aj znalecké dokazovanie a správanie sťažovateľky, ktorú súd musel vyzývať na odstránenie vád návrhu.

6. Krajský súd v odpovedi na výzvu ústavného súdu doručenej 28. augusta 2013 taktiež uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci. K podstate veci uviedol, že spis mu bol predložený 1. marca 2012, pričom ,,... nebol zatiaľ vykonaný žiaden úkon, pretože vec bola   zaradená   do   bežného   poradia   na   vybavenie,   keďže   predmetom   konania   je vyporiadanie BSM, t. j. nejde o konania vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle Osobitných zásad pre všetky úseky krajského súdu, stanovených v rozvrhu práce na roky 2012, 2013, a tejto veci k dnešnému dňu predchádza len v oddelení referujúceho sudcu 36 vecí napadnutých do jeho oddelenia ešte pred touto vecou. Prejednanie tohto spisu odvolacím súdom sa dá reálne očakávať do konca roka 2013.“.

7.   Na   výzvu   ústavného   súdu   k   vhodnosti   ústneho   pojednávania   sťažovateľka v prípise   doručenom   6.   septembra   2013   uviedla,   že   súhlasí   s   upustením   od   ústneho pojednávania vo veci.

8.   Po   posúdení   sťažnosti,   vyjadrení   k   nej   a   chronológie   procesných   úkonov v predmetnom   konaní   dospel   ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   k   záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný   súd   vo   svojej   skoršej   judikatúre   tak,   že  ,,Účelom   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára právna istota.“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil,   že každé   namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada   pri   svojom   rozhodovaní,   patrí   aj   predmet   sporu   v   posudzovanom   konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom okresného súdu a krajského súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12.   Po   posúdení   priebehu   konania   z   hľadiska   základných   kritérií,   na   ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

12.1   Pokiaľ   ide   o   zložitosť   veci   (právnu   a   skutkovú),   ústavný   súd   konštatuje, že predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá však za určitých okolností môže vykazovať   zvýšenú   náročnosť   najmä   po   skutkovej   stránke   (zisťovanie   rozsahu   BSM, zisťovanie hodnoty vecí a iných majetkových hodnôt tvoriacich BSM). V tejto súvislosti vyvstala v konaní objektívna potreba ustanovenia znalca, čo však zásadne neovplyvnilo dĺžku konania, keďže od ustanovenia znalca do doručenia znaleckého posudku okresnému súdu neuplynula doba viac ako troch mesiacov.

12.2 Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené významným spôsobom v jej neprospech, a teda   nemožno   jej   pričítať   zásadný   podiel   na   zodpovednosti   za   dĺžku   konania. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k prijatej sťažnosti sťažovateľke vyčíta vady návrhu, pre ktoré ju súd musel vyzývať na jej odstránenie. Z príloh pripojených ku sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa jedným návrhom podaným na okresnom súde 20. januára 2006 domáhala, aby súd (i) zrušil účastníkom konania právo spoločného nájmu k bytu a rozhodol na to nadväzujúcimi výrokmi a aby (ii) vyporiadal BSM, pričom v tejto súvislosti žiadala, aby   súd   zaviazal   odporcu   zaplatiť   jej   ako   navrhovateľke ,,polovicu   hodnoty   členského podielu v družstve“.

Okresný súd uznesením z 21. novembra 2007 navrhovateľku vyzval na odstránenie vád návrhu, keďže ,,v petite nie je špecifikovaná suma, ktorú má odporca navrhovateľke zaplatiť“. V doplnení návrhu sťažovateľka na výzvu okresného súdu v podstatnom uviedla, že ,,... z objektívnych dôvodov nie sme schopní stanoviť trhovú hodnotu členského podielu. Z tohto dôvodu určujeme hodnotu členského podielu len odhadom na sumu 16 000 000 Sk, pričom táto suma bude v rámci konania upresnená na základe znaleckého posudku, ktorý bude   určovať   konkrétne   hodnotu   členského   podielu   v   družstve...“, a   petit   v   tejto   časti upravila tak, že žiadala, aby súd rozhodol, že:,,odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke sumu 8 000 000 Sk z titulu vyrovnania jej podielu na majetku patriacom do BSM, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

Nepatrí   do   právomoci   ústavného   súdu,   aby   posudzoval,   či   pôvodný   návrh sťažovateľky   mal   alebo   nemal   vady,   a   ani   to,   či   bol   alebo   nebol   spôsobilý   na   ďalšie konanie. V okolnostiach prípadu sa však javí, že vady vytýkané okresným súdom vo výzve neboli takého charakteru, ktoré by bránili ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Sťažovateľka od počiatku konania zreteľne a zrozumiteľne žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej polovicu hodnoty členského podielu v družstve, ktorej výška sa v konaniach tohto druhu, kde len ťažko možno očakávať zhodu účastníkov (bývalých manželov na tejto hodnote), obvykle určuje znaleckým dokazovaním. Napokon k tomu v predmetnom konaní aj došlo, keď   okresný   súd   ustanovil   znalca,   tento   určil   všeobecnú   hodnotu   členského   podielu v družstve na 112 000 € a z tejto sumy vychádzal okresný súd aj vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť sťažovateľke konkrétnu peňažnú sumu na vyrovnanie podielov.

Z uvedeného dôvodu obrana okresného súdu vo vzťahu k správaniu sťažovateľky a jej vplyvu na dĺžku konania nemohla byť zásadne zohľadnená v jej neprospech.

13. V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd viaceré obdobia, ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Na ťarchu okresného súdu možno vymedziť tieto obdobia:

(i)   od   20.   januára   2006   do   23.   augusta   2006;   teda   obdobie   od   podania   návrhu po vydanie uznesenia o vylúčení konania v časti vyporiadania BSM na samostatné konanie (7 mesiacov nečinnosti),

(ii)   od   24.   októbra   2006,   keď   bol   zaplatený   súdny   poplatok   za   návrh, do 21. novembra 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád návrhu (takmer 13 mesiacov nečinnosti),

(iii)   od   11.   júla   2008,   keď   sťažovateľka   doručila   súdu   doplnenie   návrhu, do 14. novembra 2008, keď okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu (4 mesiace nečinnosti),

(iv) od decembra 2008, keď odporcovi uplynula lehota na vyjadrenie sa k návrhu, do 7. júla 2009, keď okresný súd nariadil prvé pojednávania vo veci na 22. október 2009 (šesť mesiacov nečinnosti).

14. Z uvedeného priebehu konania je zrejmé, že od podania návrhu sťažovateľky do dňa   konania   prvého   pojednávania   na   okresnom   súde   uplynula   doba   takmer   štyroch rokov.   Takúto   dobu   konania   možno   bez   ďalšieho   považovať   za   priamo   kolidujúcu s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V   ďalšom   priebehu   konania   síce   okresný   súd   postupoval   relatívne   plynulo a bez významnejších   prieťahových   období,   prvotné   obdobie   takmer   štvorročného prieťahového, resp. neefektívneho konania však už nemohol napraviť.

15. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v uvedenom odvolacom konaní, zo zhodného vyjadrenia sťažovateľky a predsedu krajského súdu vyplýva, že krajský súd od predloženia veci okresným súdom 1. marca 2012 do konca augusta 2013 nevykonal vo veci žiaden procesný   úkon.   Vo   vzťahu   k   postupu   krajského   súdu   v   označenom   konaní   neostáva ústavnému súdu iné, než konštatovať (zatiaľ) 18 mesiacov nečinnosti. Predseda krajského súdu vo vyjadrení namieta, že je to spôsobené zaťaženosťou jeho sudcov a že referujúca sudkyňa   postupuje   podľa   poradia   (kde   má   ďalšie,   rádovo   desiatky   staršie   spisy, ako je vec sťažovateľky).   V   obdobnej   súvislosti   ústavný   súd   uviedol   (pozri   napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Podľa právneho názoru ústavného súdu, vyjadreného napr. v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00, otázky množstva vecí, personálne a organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v   zásade   ústavne   významné   pre   posúdenie   toho, či došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   (m.   m.   I.   ÚS   55/02,   IV.   ÚS   84/02).   I   keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (napr. I. ÚS 119/03).

16. Existujúca realita na krajskom súde, ktorá je výslednicou tvrdenej nadmernej záťaže sudcov a počtu ešte starších nevybavených vecí, preto nemôže zbaviť krajský súd objektívnej zodpovednosti za nečinnosť v trvaní zatiaľ 18 mesiacov, vo vzťahu ku ktorej nemožno uvažovať o neporušení označených práv sťažovateľky.

17.   Popri   konkrétne   vymedzených   obdobiach   nečinnosti   tak   na   okresnom   súde, ako aj   na   krajskom   súde   ústavný   súd   zvýrazňuje   aj   tú   skutočnosť,   že   ani   po   viac ako siedmich   rokoch   nie   je konanie v   právnej   veci   sťažovateľky   právoplatne skončené, a tak je stále v právnej neistote týkajúcej sa vyporiadania jej zaniknutého BSM. Celková dĺžka   konania   v   spojení   s   už   zistenými   konkrétnymi   obdobiami   nečinnosti   inštančných súdov   tak   viedla   k   záveru   ústavného   súdu   o   porušení   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu (1. výrok nálezu). Nadväzujúcim výrokom nálezu   ústavný   súd   prikázal   krajskému   súdu,   ktorý   má   rozhodnúť   o   odvolaniach sťažovateľky,   ako   aj   odporcu   proti   rozsudku   okresného   súdu,   aby   vo   veci   ďalej   konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

18.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   uplatnila   a   odôvodnila   aj   svoj   návrh   na   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   15   000   €.   Z   doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   ústavný   súd spravidla   prizná   vtedy,   keď   následky   porušenia   práv   sťažovateľa   (zbytočné   prieťahy v konaní)   už   nemožno   napraviť   či   odstrániť   (napr.   III.   ÚS   17/02,   I.   ÚS   97/09).   Preto ústavný   súd   tretím   výrokom   nálezu   priznal   sťažovateľke   vychádzajúc   z   princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jej práv a zo zodpovednosti súdov za zistenú celkovú dĺžku konania primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje jej ujmu spôsobenú právnou neistotou v takej právnej veci, akou je vyporiadanie BSM.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   platí,   že   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.   Keďže   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľky tak vo vzťahu   k   postupu   okresného   súdu,   ako   aj   vo   vzťahu   k   postupu   krajského   súdu, na úhradu   priznaného   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zaviazal   obidva   súdy vo výške, ktorá podľa názoru ústavného súdu vyjadruje ich podiel na zistených zbytočných prieťahoch v konaní (okresný súd 1 500 € a krajský súd 1 000 €).

19.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   konania   sťažovateľky. S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jej bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v sume 331,13   €   (2   úkony   právnej   pomoci   po   130,16   €,   t.   j.   prevzatie   a   príprava   zastúpenia, sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,81 €, DPH v sume 55,19 €). Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne.   Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti rozhodnutiu   ústavného   súdu   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013