znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 526/2014-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   decembra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka,   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a sudcu Milana   Ľalíka   v konaní   o   sťažnosti   T.   J.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Andreou Tkáčovou, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/142/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I   v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/142/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   C/142/2001 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom tisícsedemsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. J.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri   eur   a osem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Andrey Tkáčovej, Magurská 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 526/2014-14 z 10. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti na ďalšie konanie sťažnosť T. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 C/142/2001.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že 5. apríla 2001 podal „J. M.“ na   okresnom   súde   žalobu   o   zaplatenie   peňažnej   sumy   s prísl.   Dňa   19. decembra   2006 pohľadávku   uplatňovanú v súdnom   konaní postúpil   žalobca sťažovateľovi.   Okresný   súd uznesením z 25. januára 2007 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, pretože   okresný   súd   koná   najmä   neefektívne   (odvolací   súd   zrušil   jeho   dva   rozsudky z 11. januára   2010   a 27.   marca   2012)   a s prieťahmi,   o čom   svedčí   aj   skutočnosť,   že od 31. mája   2013   okresný   súd   neurobil   žiadny   úkon.   Sťažovateľ   sa   vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania domnieva, že postupom okresného súdu boli porušené jeho označené práva.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „... Základné právo... T. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy... postupom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 25C/142/2001 bolo porušené...

... Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/142/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

... T. J... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000 €... ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Košice I je povinný T. J... uhradiť a trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € na účet jeho právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

5. Svoju žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € sťažovateľ odôvodnil tým, že „V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.“.

6.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd podaním sp. zn. 1 SprV/221/2014 z 26. júna 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:„Zo spisu sp. zn. 25C 142/2001 vyplýva, že žaloba bola podaná na Okresný súd Košice I dňa 5.4.2001.

Výzvou zo dňa 23.4.2001 súd vyzval žalobcu (J. M.) na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 10 250,- Sk. Súdny poplatok bol zaplatený 3.5.2001.

Dňa 2.7.2001 Slovenská poisťovňa a.s. oznámila súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   súd   nariadil   na   28.11.2003.   Po   prejednaní   veci   súd pojednávanie odročil na 25.3.2004 za účelom výsluchu navrhnutých svedkov a doloženia listinných dôkazov.

Druhé pojednávanie nariadené na 25.3.2004 bolo bez prejednania veci odročené na 16.9.2004 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a predvolaných svedkov. Tretie pojednávanie sa uskutočnilo 16.9.2004. Po prejednaní veci súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka doručí súdu kompletný likvidačný spis č. 03/968/07972 a vyčísli výšku škody podľa ich výpočtov a podkladov...

Uznesením č.k. 25C/142/01-35 zo dňa 20.1.2006 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvia nehody v cestnej doprave. Znalec... doručil súdu znalecký posudok č. 22/2006 dňa 9.5.2006...

Štvrté pojednávanie súd nariadil na 1.12.2006. Po prejednaní veci súd pojednávanie odročil na 22.2.2007, za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa   17.1.2007   žalobca   požiadal   súd   o   pripustenie   zámeny   účastníkov   na   strane žalobcu a to tak, že z konania vystúpi J. M. a na jeho miesto vstúpi T. J., na ktorého bola postúpená pohľadávka žalobcu proti žalovanému.

Uznesením   č.k.   25C/142/2001-107   zo   dňa   25.1.2007   súd   pripustil   zámenu účastníkov.

Piate   pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   dňa   22.2.2007,   súd   po   prejednaní   veci odročil na 23.3.2007 za účelom výsluchu znalca...

Šieste   pojednávanie   po   výsluchu   znalca   bolo   odročené   na   17.5.2007   za   účelom výsluchu navrhnutého svedka...

Siedme   pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   17.5.2007,   po   prejednaní   veci   bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Uznesením č.k. 25C/142/2001 -165 zo dňa 21.8.2007 súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie   znalcom...   Súd   uložil   žalobcovi   zložiť   preddavok   na trovy   znaleckého dokazovania vo výške 10 000,- Sk.

Proti   uzneseniu   súdu   č.k.   25C/142/2001-162   zo   dňa   21.8.2007,   ktorým   priznal odmenu   znalcovi...   za   vypracovanie   znaleckého   posudku,   podali   žalobca   a žalovaný odvolanie. Dňa 9.11.2007 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/328/2007-177 zo dňa 11.6.2008 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výške priznanej odmeny znalcovi.

Dňa 2.7.2009 znalec... doručil súdu kontrolný znalecký posudok.

Uznesením č.k. 25C/142/2001-267 zo dňa 24.8.2009 súd priznal odmenu znalcovi... za vypracovaný znalecký posudok č. 5/2009.

Ôsme pojednávanie súd nariadil na 11.1.2010. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

Dňa 30.3.2010 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uznesením č.k. 11Co/93/2010-344 zo dňa 30.4.2010 krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (poznámka spis bol vrátený okresnému súdu 2. júna 2010 a jeho rozsudok bol zrušený z dôvodu, že sťažovateľovi bola okrem iného odňatá možnosť konať pred súdom).

Uznesením   č.k.   25C/142/2001-363   zo   dňa   19.7.2010   súd   nariadil   znalecké dokazovanie   znaleckým   ústavom   súdneho   inžinierstva   Žilinskej   univerzity   v   Žiline. Uznesením č.k. 25C/142/2001-367 zo dňa 7.9.2010 súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30.4.2011. Dňa 10.11.2010 znalecký ústav doručil súdu znalecký posudok č. 287/2010.

Uznesením č.k. 25C 142/2001-464 zo dňa 24.1.2011 súd priznal odmenu znaleckému ústavu za vypracovanie znaleckého posudku.

Deviate pojednávanie vo veci súd nariadil na 23.3.2011. Po prejednaní veci bolo pojednávanie odročené na 17.6.2011 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa   10.5.2011   žalobca   doručil   súdu   podanie,   obsahom   ktorého   bola   námietka zaujatosti sudkyne JUDr. Centkovej. Vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,   ktorý   uznesením   č.k.   12   NcC/19/2011-503   zo   dňa   30.5.2011   sudkyňu JUDr. Centkovú vylúčil z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci...

Desiate   pojednávanie   vo   veci   súd   nariadil   na   7.2.2012..   Toto   pojednávanie   pre neprítomnosť žalobcu a jeho právneho zástupcu bolo odročené na 27.3.2012. Na tomto pojednávaní po prejednávaní veci bol vyhlásený rozsudok. Proti rozsudku dňa 2.5.2012 podal odvolanie žalobca. Dňa 13.6.2012 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Odvolací súd uznesením č.k. 11 Co/185/2012-556 zo dňa 29.4.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený súdu 27.5.2013...

Prípisom zo 16.6.2014 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil adresu svedka...

Na základe vyššie uvedeného postupu súdu som zistil, že sa vyskytli určité obdobia, kedy bol súd v konaní nečinný.

Žalobca od svojho vstupu do konania až doposiaľ neadresoval predsedovi tunajšieho súdu sťažnosť, ktorou by namietal prieťahy v súdnom konaní.“

7. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 22. októbra 2014.

Ústavný súd navyše zistil, že 7. januára 2010 právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu (č. l. 278) znalecký posudok vypracovaný... (na ich žiadosť), ktorým tento znalec reaguje na predchádzajúce dva znalecké posudky iných znalcov (...).

8.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   k vyjadreniu   okresného súdu nezaujal stanovisko.

9.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13.1 Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci ústavný súd poukazuje na to, že spory o zaplatenie   peňažnej   sumy   s príslušenstvom   (v tomto   prípade   uplatnená   suma   mala zodpovedať škode, ktorá vznikla na osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode) nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. Hoci v danom   prípade   skutkovú   zložitosť   veci   nemožno   vylúčiť,   pretože   okresný   súd nariadil znalecké dokazovania aj kontrolné znalecké dokazovanie, ale na druhej strane ani prípadná skutkové zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania bez právoplatného rozhodnutia (pozri hodnotenie postupu okresného súdu).

13.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil niektoré okolnosti, ktoré možno pričítať aj na jeho ťarchu. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že sťažovateľ sa o svoju vec dôsledne nestaral, a to od roku 2007, keď sa stal účastníkom konania, a nepodal ani sťažnosť na údajné zbytočné prieťahy v konaní, ktoré mu mali spôsobovať ujmu. Účinne si teda nestrážil svoje práva (vigilantibus   iura),   čo   ústavný   súd   zohľadnil   najmä   pri   určení   výšky   finančného zadosťučinenia (obdobne IV. ÚS 10/05, III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08 a III. ÚS 254/09). Celková dĺžka konania v predmetnej veci na súde – sama osebe – nemôže diskvalifikovať účastníka   konania vo   veci   samej iba preto,   že nepodal   sťažnosť   na prieťahy v súdnom konaní do rúk predsedu súdu.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu. Sťažovateľ považoval doterajšie konanie za neefektívne, pretože podľa neho okresný súd nevykonal vo veci riadne a úplné dokazovanie a zbytočné prieťahy boli spôsobené aj tým, že medzi jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, avšak   v sťažnosti   už   bližšie   neuviedol   konkrétne   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu. Takisto poukázal na to, že od 31. mája 2013 okresný súd neurobil ani jeden úkon a taktiež konanie   považoval   za   neprimerane   dlhé,   keďže   začalo   ešte   v   roku   2001.   V tejto súvislosti ústavný   súd   konštatuje,   že aj   keď   okresný   súd   nariadil   niekoľko   pojednávaní a dvakrát rozhodol o zamietnutí žaloby sťažovateľa 11. januára 2010 a 27. marca 2012, jeho rozsudky boli napokon krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že jeho postupom bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonania navrhnutých dôkazov, čo svedčí o jeho neefektívnej činnosti. Je tiež pravdou, že od 31. mája 2013 až do podania sťažnosti okresný súd nekonal takmer 11 mesiacov. Ďalšími obdobiami nečinnosti a ani prípadným zdĺhavým postupom okresného súdu pri znaleckom dokazovaní sa ústavný súd bližšie   nezaoberal,   pretože   tieto   obdobia   sťažovateľ   v sťažnosti   riadne   neoznačil   a ani nenamietal.

14.   Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen nečinnosť,   ale aj   nesprávna   a   neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   a   to   vtedy,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

15. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

16.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.

17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € z dôvodov uvedených v bode   5.   Vzhľadom   na   zistené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky   okolnosti   danej   veci   (pozri   body   13.1   až   13.3)   považuje   za primerané v sume 1 700 €.   Ústavný   súd   pri   hodnotení   tohto   kritéria   vzal   do   úvahy   aj   skutočnosť, že sťažovateľ sa stal účastníkom konania až v roku 2007, preto stav jeho právnej neistoty nemohol trvať už od roku 2001, ako to dôvodil vo svojej žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

18. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 700 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo   veci   namietaného   porušenia   práva   úspešný,   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   jeho právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Tkáčovou. Advokátka vykonala v roku 2014 dva úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie sťažnosti.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   v zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je   1/6 z výpočtového   základu.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v   roku   2014   patrí   advokátke odmena z výpočtového základu, ktorý je 804 €, t. j. 134 € a režijný paušál 8,04 €. Celková odmena   advokátke   za   právne   zastúpenie   pred   ústavným   súdom   (za   2   úkony   právnych služieb a 2 x paušálna náhrada predstavuje sumu 284,08 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014