znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 526/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. V., P., a I. V., V., obaja zastúpení advokátom JUDr. P. P.,   H.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 73/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. V. a I. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2013 doručená sťažnosť A. V. a I. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 73/2010.

2. V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že 15. októbra 2010 podali na okresnom súde návrh, „v ktorom si uplatňujú finančné prostriedky z titulu investícii do nehnuteľnosti – rodinného domu vo vlastníctve odporcov“.

3. Sťažovatelia uviedli, že okresný súd vydal 1. marca 2013 uznesenie o späťvzatí návrhu vo výške 21 393,35 €, konanie v tejto časti zastavil a zároveň im bol vyrúbený súdny poplatok zo zvyšku uplatňovanej sumy. Okresný súd sa podľa tvrdení sťažovateľov v liste, ktorý bol odpoveďou na žiadosť ich právneho zástupcu na nariadenie pojednávania, vôbec nevyjadril   k obdobiu   od   15.   októbra   2010   do   1.   marca   2013.   Podľa   sťažovateľov nečinnosťou   okresného súdu,   nepojednávaním a nevykonávaním žiadnych   úkonov   došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovatelia na základe uvedených skutočností žiadajú, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 73/2010 porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

2.   Sťažovateľom   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 471,27 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť, na účet právneho zástupcu JUDr. P. P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5.   Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv   alebo slobôd upravených   buď v ústave,   alebo v medzinárodnej   zmluve o ľudských právach,   pokiaľ   o ich   ochrane   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   ústavného súdu o sťažnostiach,   ako   aj   ich   zákonom   predpísané   náležitosti   sú   upravené   v zákone o ústavnom súde, pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   splnenie   ktorých   je   predpokladom   začatia   konania   pred   ústavným súdom.

6.   Ústavnému   súdu   bola   doručená   sťažnosť   podpísaná   advokátom   JUDr.   P.   P. Napriek   skutočnosti,   že   na   jej   titulnej   strane   bolo   uvedené,   že   prílohou   sťažnosti je aj splnomocnenie   pre   advokáta,   táto   príloha   nebola   k sťažnosti   pripojená,   v dôsledku čoho   nemožno   považovať   za   preukázané,   že   sťažovatelia   udelili   advokátovi   plnú   moc na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ďalšími prílohami sťažnosti boli „Listiny podľa obsahu sťažnosti“. Išlo o kópie listov advokáta adresované okresnému súdu – žiadosť o nariadenie termínu pojednávania a jej urgencie. Uvedené žiadosti nie je možné považovať za sťažnosti   podľa   zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za také ich nepovažoval ani okresný súd, čo uviedla jeho podpredsedníčka JUDr. A. K. v odpovedi sp. zn. Spr. 118/13 z 5. marca 2013.

7. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré už samostatne odôvodňujú odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí   a neprípustnosť   sťažnosti,   ústavný   súd   preskúmal   doterajší   priebeh   konania na okresnom   súde.   Z vyjadrenia   podpredsedníčky   okresného   súdu   a preverením na okresnom   súde   bolo   zistené,   že   navrhovatelia   podali   15.   októbra   2010   návrh na okresnom súde bez zaplatenia súdneho poplatku. Následne 1. apríla 2011 zobrali návrh späť v čiastke 21 393,35 €. Okresný súd vydal 1. marca 2013 uznesenie o zastavení konania v uvedenej čiastke a vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku. Navrhovatelia požiadali okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súdu však nepredložili doklady oprávňujúce na ich oslobodenie, v dôsledku čoho okresný súd uznesením z 12. júna 2013 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Sťažovatelia sa proti rozhodnutiu 28. júna 2013 odvolali, na základe čoho bol spis postúpený Krajskému súdu v Trnave, kde sa aj t. č. nachádza.

8.   Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   bol   v právnej   veci sťažovateľov nečinný v období od doručenia žaloby do rozhodnutia o späťvzatí žaloby, a to od 15. októbra 2010 do 1. marca 2013. Napriek skutočnosti, že ide o dlhšie časové obdobie od   podania   návrhu,   možno   takto   vzniknutý   prieťah   považovať   za   ojedinelý,   pričom po sťažovateľmi podaných   urgenciách   a ich   vybavení podpredsedníčkou   okresného súdu tento vo veci koná. Celkovú dobu nečinnosti v konaní pred okresným súdom preto ústavný súd nepovažuje za neprimeranú a takú, ktorú by mohol kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a tým aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Berúc do úvahy skutočnosti uvedené v bode 7 a 8 dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť.

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013