znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 524/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   J.,   zastúpeného   JUDr.   Andreou   Tkáčovou, advokátkou,   Magurská   3,   Košice,   vo veci   namietaného porušenia   jeho   základných   práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9 C/154/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2014 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/154/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Žaloba bola podaná ešte dňa 16.6.2008... Dňa 10.4.2012...   postúpil   pohľadávku   sťažovateľovi.   Prvé   pojednávanie   vo   veci   bolo   až   po postúpení pohľadávky na sťažovateľa dňa 18.2.2013 t. j. takmer po 5 rokoch od podania žaloby.

Na pojednávaní dňa 15.4.2013 súd odročil pojednávania na neurčito stým, že bude dožiadaný súd o výsluch svedkov... Do dnešného dňa t. j. 11 a ½ mesiaca Okresný súd Bratislava II nedožiadal Okresný súd v Košiciach o výsluch uvedených svedkov

Doterajšie konanie považujem za neefektívne a neracionálne. Už z porovnania týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané účinne, resp. medzi jednotlivými úkonmi   dochádzalo   k   veľkým   časovým   odstupom,   čo   spôsobovalo   nedôvodné   prieťahy v konaní. Od 15.4.2013 Okresný súd Bratislava II neurobil ani jeden úkon.

Poukazujeme na to,   že sa medzi nami účastníkmi konania sa jedná o majetkové práva.   Nakoľko   Okresný   súd   Bratislava   II   ešte   nedožiadal   súd   v   Košiciach   o   výsluch svedkov   nie   je   predpoklad   vydania   meritórneho   rozhodnutia   v   krátkom   čase   konanie považujem za neprimerane dlhé

V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„... Základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2   Ústavy...   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   pod   sp.   zn.   9C/154/2008   bolo porušené.

...   Základné   právo...   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy...   postupom Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 porušené bolo.

... Základné právo... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 porušené bolo.

... Základné právo... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 porušené bolo.

...   Okresnému   súdu   Bratislava   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. pod sp. zn. 9C/154/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €...... Okresný súd Bratislava II je povinný...uhradiť a trovy právneho zastúpenia v sume 373,42 €...“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa, že postupom (nečinnosťou) okresného súdu v jeho veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a iných označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.

6. Sťažovateľ sa stal účastníkom konania (na základe jeho žiadosti) pred okresným súdom až na základe jeho uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu, ktoré nadobudlo   právoplatnosť   16.   augusta   2012. Uvedená   skutočnosť   v okolnostiach posudzovanej veci determinuje aj vzťah sťažovateľa k namietanému postupu okresného súdu, a to o to viac, ak sťažovateľ nepodal ani sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou dospel preto k záveru, že sťažnosť sťažovateľa   je   –   v tomto   čase   –   zjavne   neopodstatnená.   Podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane   a namietaným   rozhodnutím   alebo iným   zásahom   orgánu   štátu   do   takéhoto   práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

8.   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia,   v   ktorých opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   154/03,   IV.   ÚS   147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).

9.   Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza najmä   z toho,   že   od   augusta   2012   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (apríl   2014) konanie pred okresným súdom netrvalo neprimerane dlho (jeden rok a sedem mesiacov). Argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia jeho základného práva, aby bola prípadne jeho sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. V danej veci sa síce vyskytli aj menšie ojedinelé prieťahy, ale na druhej strane okresný súd, ako to vyplýva   zo sťažnosti,   nariadil   aj   dve   pojednávania v roku   2013   a vykonával   tiež   ďalšie procesné úkony (napr. výzvy vo vzťahu k účastníkom konania na predloženie otázok pre svedkov, ktorých výsluch sa má uskutočniť na inom všeobecnom súde), preto v súčasnosti nemožno   zo   strany   ústavného   súdu   sa   stotožniť   s názorom   sťažovateľa,   že   doterajším postupom okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

10.   K už   uvedenému   ústavný   súd   dodáva,   že   sťažovateľ   ani   nepodal   predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred   ním.   V prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy,   v ktorých   je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru) v konaní pred všeobecným   súdom,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje preukázanie využitia   právneho   prostriedku,   na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sudcoch“),   ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené   prieťahy   v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia   „Ak orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje   a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13.   Keďže   sťažovateľ   nepodal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v predmetnom   konaní pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa,   odmietol   jeho   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj   pre neprípustnosť.

14.   Sťažovateľ   okrem   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   namietal   aj porušenie základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Keďže porušenie uvedených práv napádal iba v kontexte prieťahov/nečinnosti okresného súdu, platia už uvedené právne závery o zjavnej neopodstatnenosti (bod 9) aj v rozsahu ostatných sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namietal.

15.   Ústavný   súd   v závere   k tomu   poznamenáva,   že   sa   už   nezaoberal   inými požiadavkami   sťažovateľa   (zastúpeného   kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou) namietajúceho   porušenie   ďalších   v petite   označených   základných   práv   podľa   ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu, pretože tieto práva nie sú v sťažnosti vecne odôvodnené (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014