znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 524/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval   prijatú sťažnosť K. D.,   O., zastúpeného advokátom JUDr. A.   K.,   Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 237/2004, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 237/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 P 237/2004 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť na účet JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS 524/2013-12 zo 7. augusta 2013 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť K. D. (ďalej   len  ,,sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej len,,dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len  ,,okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 237/2004.

2. Predmetom konania pred okresným súdom je od roku 2004 zvýšenie výživného na sťažovateľa, ktorého sa tento domáha od svojho otca I. A., žijúceho v meste K. v G. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: ,,V čase podania návrhu bola navrhovateľkou moja matka... a v súčasnej dobe vstúpil ako plnoletý do konania sťažovateľ...“ Sťažovateľ podal 5. júna 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedal listom z 5. júla 2012 podpredseda okresného   súdu.   V   odpovedi   podpredseda   súdu   oznámil,   že   jeho   sťažnosť   je   dôvodná, a poukázal na to, že vec má v súčasnosti pridelenú už štvrtý zákonný sudca, zvýraznil cudzí prvok v konaní a v závere uviedol:

,,Aj napriek tomu,   že ide o skutkové zložité a procesné náročné konanie,   musím konštatovať,   že   jeho   neprimeraná   dĺžka   však   bola   čiastočne   znásobená   aj   samotným postupom súdu (najmä pri vypracovaní a predkladaní rozsudku vo veci samej odvolaciemu súdu a následnom zrušení rozsudku prvostupňového súdu). Vašu sťažnosť v tomto smere považujem za dôvodnú.

Vzhľadom na   samotnú   dĺžku   konania,   charakter konania   (vyživovacia   povinnosť) som nariadil v danej veci dohľad (mesačné podávanie správ), aj napriek tomu, poslední sudcovia Mgr. J. M. a Mgr. R. G. sa snažili vo veci konať plynule s tým, že pokiaľ aj došlo v priebehu konania k zrušeniu vytýčených termínov pojednávaní, išlo o objektívne dôvody na strane sudcov (dlhodobá PN).“

3. Ďalej sťažovateľ uviedol, že ,,... pravdepodobne nekonaním súdu v predmetnej veci počas doby od podania návrhu v roku 2004 do súčasnej doby a keďže do dnešného dňa nie je predpoklad právoplatného skončenia veci v najbližšom období, boli porušené jeho základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu“.

4. V   petite   sťažnosti   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil, že postupom   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní bolo   porušené   jeho základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ďalej žiada, aby ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   ďalej   konať   bez   zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania   v sume   331,13   €.   Návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia odôvodnil   sťažovateľ   takto: ,,... pocitom   neistoty,   márnosti,   rozhorčenia,   bezmocnosti a nespravodlivosti,   pričom   tieto   negatívne   pocity   vyvolané   postupom   súdu   spôsobujú sťažovateľovi   stres,   a   to   z   dôvodu,   že   napriek   sťažovateľom   produkovaným   dôkazom v konaní   bez   akéhokoľvek   dôvodu   spočívajúceho   vo   výskyte   prekážky   postupu   konania nerozhodol v samotnej veci.“

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu chronológiu procesných úkonov realizovaných   konajúcim   súdom   v   predmetnej   veci   od   roku   2004.   Okresný   súd   v   liste doručenom ústavnému súdu 9. septembra 2013 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, a predložil chronológiu procesných úkonov, ktoré boli v konaní realizované:

,,5. 10. 2004 – návrh A. Z. rod. D. na zvýšenie výživného na syna K. D. voči otcovi I. A., bytom G.

16. 2. 2005 – zápisnica spísaná s matkou - bola poučená o náležitostiach riadneho návrhu

17. 2. 2005 – doručený riadny návrh

8. 3. 2005 – referát sudcu (nariadil zistiť tlmočníka, žiadať správy)

6. 4. 2005 – uznesenie (ustanovenie tlmočníka M. H., K.)

13. 6. 2005 – doručená posledná žiadaná správa

30. 6. 2005 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 12. 12. 2005

30. 9. 2005 – uznesenie (priznaná odmena tlmočníčke)

28. 11. 2005 – doručené listy od otca

1. 12. 2005 – termín pojednávania zrušený z dôvodu PN konajúceho sudcu

1. 12. 2005   –   vyššia   súdna   úradníčka   nariadila   zaslať   listy   od   otca   tlmočníčke na pretlmočenie

27. 12. 2005 – doručené pretlmočené listy

2. 1. 2006 – sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23. 6. 2006 a 15. 12. 2006, zároveň nariadil zaslať písomnosti na pretlmočenie

16. 3. 2006 – vrátená závada v doručení od tlmočníčky, neprevzala v odbernej lehote

23. 6. 2006 – tlmočníčka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

23. 6. 2006   –   pojednávanie,   odročené   na   15. 12. 2006,   žiadaná   správa od zamestnávateľa matky, žiadosť o pretlmočenie listín

6. 8. 2006   –   tlmočníčka   doručila   súdu   pretlmočené   predvolanie   a   žiadosť o doručenie písomností, potvrdenie prijatia dožiadania, sudca nariadil zaslať písomnosti dožiadanému súdu

11. 12. 2006 – vyjadrenie tlmočníčky k prekladom listín

15. 12. 2006 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom urgovania tlmočníčky (nebolo   súdu   doručené   pretlmočené   dožiadanie,   záznam   kancelárie   o   tom,   že   referát o urgovaní tlmočníčky nebol realizovaný z dôvodu, že dožiadanie už bolo súdu vrátené)

20. 2. 2007 – vrátené dožiadanie z dožiadaného súdu

27. 2. 2007 – sudca nariadil zaslať dožiadanie na pretlmočenie

29. 3. 2007 – JUDr. V., právny zástupca odporcu doručil súdu daňové priznanie otca za   rok   2006,   lekárske   nálezy   syna   G.   A.,   rozhodnutie   o pridelení   ekonomickej   pomoci pri starostlivosti o chorého pre p. A., zoznam liekov a mesačné náklady na lieky

26. 6. 2007   –   sudca   nariadil   zaslať   doklady   na   pretlmočenie   a   vytýčil   termín na 13. 8. 2007

13. 8. 2007   –   pojednávanie,   dostavila   sa   matka,   kolízny   opatrovník   a   právny zástupca odporcu, pojednávanie odročené na 19. 9. 2007 za účelom uzatvorenia dohody medzi účastníkmi konania

7. 9. 2007 – doručené pretlmočené doklady predložené právnym zástupcom

19. 9. 2007 – pojednávanie – vo veci vyhlásený rozsudok

12. 11. 2007 – odvolanie K. D. (stal sa plnoletým)

16. 11. 2007   –   výzva   pre   právneho   zástupcu   odporcu   a   matku   na   vyjadrenie k odvolaniu

14. 1. 2008 – vyjadrenie matky, právny zástupca sa nevyjadril

12. 2. 2008 – predkladacia správa pre krajský súd

14. 4. 2008 – vrátený   spis   bez   meritórneho   rozhodnutia   (rozsudok,   ktorý sa doručoval účastníkom konania neobsahoval posledné dva výroky vyhláseného rozsudku)

16. 4. 2008 – sudca nariadil spis predložiť vyššej súdnej úradníčke

7. 5. 2008 – opravné uznesenie, právoplatné dňa 4. 6. 2008, spis zaslaný na krajský súd

19. 3. 2009 – návrat spisu, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

28. 1. 2009   –   spis   opatrením   predsedu   súdu   pridelený   na   konanie   JUDr.   Š.   M. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudcu Mgr. M. Š.

24. 3. 2009 – výzva pre A.   Z.,   právneho zástupcu odporcu,   kolízneho opatrovníka aby oznámili súdu, aké sú ich ďalšie návrhy na dokazovanie

20. 4. 2009 – vytýčený termín pojednávania na deň 18. 5. 2009

18. 5. 2009 – pojednávanie (nedostavil sa K. D., prítomná jeho práv. zástupkyňa, odporca   a   jeho   právny   zástupca   neboli   prítomní,   títo   svoju   neúčasť   na pojednávaní ospravedlnili), pojednávanie odročené na 5. 6. 2009

26. 5. 2009 – právny zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemá telefonický kontakt na svojho klienta

5. 6. 2009   –   pojednávanie   –   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   zabezpečené vypočutie otca dieťaťa dožiadaným súdom

15. 6. 2009   –   vyššia   súdna   úradníčka   vyhotovila   dožiadanie   a   požiadala   o   jeho pretlmočenie

2. 7. 2009 – uznesenie – ustanovený nový tlmočník (pôvodná tlmočníčka sa vydala a žije vo F.)

2. 7. 2009 – zaslané dožiadanie na pretlmočenie

25. 8. 2009 – vrátené pretlmočené dožiadanie

7. 9. 2009 – zaslané dožiadanie

6. 11. 2009 – uznesenie – priznaná odmena za preklad

22. 12. 2009 – vrátené dožiadanie

21. 1. 2010 – žiadosť o pretlmočenie

18. 3. 2010 – súdu doručené podanie od dožiadaného súdu

25. 3. 2010 – zaslané tlmočníčke

5. 5. 2010 – vrátené pretlmočené dožiadanie

18. 5. 2010   –   spis   opatrením   predsedu   súdu   pridelený   na   konanie   JUDr.   J.   M. z dôvodu odchodu JUDr. M. na. výkon trestu odňatia slobody

24. 5. 2010 – žiadosť tlmočníčky o predĺženie termínu na pretlmočenie, 4. 6. 2010 termín predĺžený do 30. 6. 2010

1. 7. 2010   –   tlmočníčka   telefonicky   oznámila,   že   nie   je   schopná   dodržať   termín z dôvodu nadmernej pracovnej zaťaženosti a osobných dôvodov, zomrel jej otec, následné zdravotné problémy, oslovení ďalší dvaja prekladatelia

2. 8. 2010 – sudkyňa nariadila vyhľadať ďalších tlmočníkov

25. 10. 2010 – tlmočníčka vyzvaná na vrátenie dokladov

25. 10. 2010 – tlmočníci oznámili, že sú pracovne zaťažení

10. 11. 2010 – tlmočníčka vyzvaná na vrátenie dokladov

9. 11. 2010 – podanie tlmočníčky

21. 12. 2010 – vrátené doklady od tlmočníčky pretlmočené

10. 1. 2011 – referát sudkyne (výzva pre účastníkov konania na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania)

14. 1. 2011 – návrhy právneho zástupcu otca

17. 1. 2011 – referát sudkyne (výzva pre práv. zást. otca na predloženie daňového priznania otca)

4. 2. 2011 – právny zástupca oznámil súdu, že telefonicky oznámil svoju klientovi uloženú povinnosť predložiť daňové priznanie za roky 2009 až 2010

11. 3. 2011 – urgencia

16. 3. 2011 – odpoveď na urgenciu, oznámil súdu, že sa klient na telefónnom čísle neozýva, požiadal súd, aby daňové priznanie vyžiadal prostredníctvom dožiadaného súdu

11. 4. 2011 – urgencia pre tlmočníčku

27. 4. 2011 – zaslané pretlmočené daňové priznanie za roky 2004 až 2008

5. 5. 2011   –   tlmočníčka   oznámila,   že   nedokáže   pretlmočiť   notársku   zápisnicu   – zmluvu   o   prevode   vlastníctva   bytu,   časti   pozemku   a   ostatných   spoločných   nebytových priestorov v obytnom dome, ktorá bola spísaná v minulom storočí, hoci obsahu porozumela, nedokázala by ju presne preložiť, žiadala o ďalšie pokyny

10. 5. 2011 – odpoveď pre tlmočníčku, súd žiadal o preloženie aspoň podstatných náležitostí zmluvy

14. 6. 2011 – doručený preklad zmluvy

15. 6. 2011 – sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 17. 8. 2011, tento termín bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

22. 8. 2011 spis bol opatrením predsedníčky súdu pridelený na konanie Mgr. R. G.

13. 9. 2011 – uznesenie – priznaná odmena tlmočníčke

18. 1. 2011   –   sudca   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   7. 2. 2011,   odročené na neurčito

14. 2. 2012   –   centrum   právnej   pomoci   ako   zástupca   K.   D.   doručil   súdu   dôkazy a úpravu návrhu

15. 3. 2012 – výzva pre K. D., výzva pre Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže B.

26. 3. 2012 – odpoveď centra

3. 4. 2012   –   JUDr.   V.   oznámil   súdu,   že   dňa   19. 3. 2012   odstúpil   od   zmluvy o poskytovaní právnych služieb

19. 4. 2012 spis predložený sudcovi Spr 140/2012   –   sťažnosť   K.   D.,   sťažnosť   vyhodnotená   ako   dôvodná,   vo veci   bol nariadený dohľad.“

6.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   doručenom   vyjadrení   opäť   zvýraznila, že ide o konanie s medzinárodným prvkom, kde otec – odporca je štátnym príslušníkom G. Tento   síce   na   zastupovanie   v   konaní   splnomocnil   slovenského   advokáta,   ktorý   však v priebehu   konania   často   nedisponoval   príslušnými   dokladmi   na   preukázanie   pomerov svojho klienta, v určitom období ani jeho adresou bydliska. Písomné vyjadrenie uzavrela predsedníčka okresného súdu takto:

,,Na   neprimeranú   dĺžku   konania   okrem   opakovaných   dožiadaní   do   cudziny nepriaznivo vplýva aj opakovaná zmena zákonných sudcov (od 5. 10. 2004 do 18. 1. 2009 Mgr. Š., od 19. 1. 2009 do 17. 5. 2010 JUDr. M., od 18. 5. 2010 do 21. 8. 2011 JUDr. M. a od 22. 8. 2011 Mgr. G.). Dĺžka konania je neprimeraná najmä z dôvodu, že ide o skutkovo zložité a procesné náročné konanie.“

7.   Na   výzvu   ústavného   súdu   k   vhodnosti   ústneho   pojednávania   právny   zástupca sťažovateľa   v   prípise   doručenom   28.   augusta   2013   uviedol,   že   súhlasí   s   upustením od ústneho pojednávania vo veci.

8. Po   posúdení   sťažnosti,   vyjadrenia   k   nej   a   chronológie   procesných   úkonov v predmetnom   konaní   dospel   ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   k   záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný   súd   vo   svojej   skoršej   judikatúre   takto:  ,,Účelom   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára právna istota.“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil,   že každé   namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Štrasburská judikatúra z hľadiska významnosti veci z pohľadu sťažovateľa rozlišuje konania vyžadujúce primeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť a výnimočnú rýchlosť. Osobitnú rýchlosť vyžadujú štrasburské orgány ochrany práva od vnútroštátnych súdov, napr. pri konaniach spojených s osobným statusom, výnimočnú rýchlosť vyžadujú od vnútroštátnych súdov aj v prípade rozhodovania   vecí   týkajúcich   sa   rodičovských   práv   a   povinností   (teda   aj   rozhodovanie o výživnom).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Po   posúdení   priebehu   konania   z   hľadiska   základných   kritérií,   na   ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ   ide   o   zložitosť   veci   (právnu   a   skutkovú),   ústavný   súd   konštatuje, že predmetná   vec   je   bežnou   občianskoprávnou   vecou,   ktorá   za   štandardných   okolností nevykazuje zvýšenú náročnosť. Zvýšené nároky na procesnú činnosť vyvolal medzinárodný prvok, keďže otcom sťažovateľa a odporcom v konaní je osoba žijúca v G. V tejto súvislosti vyvstala v konaní objektívna potreba ustanovovania viacerých prekladateľov (ktorí nie vždy reagovali na požiadavky prekladu v určených lehotách), následného prekladania súdnych písomností,   ich   doručovania   príslušným   orgánom   do   cudziny,   náročného   zisťovania príjmových   a   majetkových   pomerov odporcu.   Všetky   tieto   skutočnosti   ovplyvnili   dĺžku konania na okresnom   súde,   avšak vzhľadom   na charakter sporu   ich   v zásade nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Pri   hodnotení   správania   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd   nezistil (a to ani   z   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu)   žiadne   okolnosti,   ktoré   by   mohli byť zohľadnené   v   jeho   neprospech,   a   teda   nemožno   mu   pričítať   žiadny   podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.

V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobia, ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Na ťarchu okresného súdu možno vymedziť tieto obdobia:

(i) od 19. septembra 2007 do 4. júna 2008; teda obdobie od vyhlásenia rozsudku okresného   súdu   až   po   nadobudnutie   právoplatnosti   opravného   uznesenia   v   dôsledku nezhody medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením,

(ii)   od   apríla   2012,   keď   bol   spis   predložený   konajúcemu   sudcovi   po   doručení oznámenia   právneho   zástupcu   odporcu   o   odstúpení   od   zmluvy   o   poskytovaní   právnej pomoci až po podanie sťažnosti ústavnému súdu 24. apríla 2013 (z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplývajú žiadne úkony, ktoré by v tomto čase okresný súd vykonal smerom k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa).

13. Za významnejšie zo záveru o porušení označených práv sťažovateľa však ústavný súd   považuje,   že   konanie   o   tak   významnej   veci,   akou   je   zvýšenie   výživného,   kde sa vyžaduje   výnimočná   rýchlosť   konania,   nie   je   ani   po   takmer   deviatich   (!)   rokoch od podania návrhu (ešte matkou v tom čase maloletého sťažovateľa) právoplatne skončené, nehovoriac o tom, že stále nie je vyhlásený ani rozsudok okresného súdu. Celková dĺžka stále   neukončeného   konania   bola   preto   primárnym   dôvodom,   pre   ktorý   ústavný   súd vyslovil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nemožno akceptovať obranu okresného súdu, podľa ktorého „Na neprimeranú   dĺžku   konania   okrem   opakovaných   dožiadaní   do   cudziny nepriaznivo vplýva aj opakovaná zmena zákonných sudcov“. V tejto súvislosti už ústavný súd   zdôraznil   (napr.   II.   ÚS   377/09),   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval ústavný súd postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené (ne)činnosťou alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadať na skutočnosti uvedené vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. Ústavný súd   v obdobnej   súvislosti   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   28/01,   I.   ÚS   50/01, I. ÚS 108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava   v čl.   48 ods.   2 zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí bez zbytočných   prieťahov,   a   tým   vykonanie   spravodlivosti   v   primeranej   lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípade znamená zvoliť efektívne právne prostriedky, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na zvýšenie výživného. Voľba prostriedkov je pritom na okresnom   súde,   tento   však   musí   mať   na   zreteli,   že   výklad   a uplatňovanie   všetkých vnútroštátnych, európskych, ako aj medzinárodných procesných noriem z jeho strany musí byť   ústavne   súladný   (čl.   152   ods.   4   ústavy),   in   concreto   nesmie   byť   prekážkou pre uplatnenie   práva   sťažovateľa   na   rozhodnutie   veci   v   primeranej   lehote,   resp. bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšia činnosť okresného súdu a ním   zvolené   postupy   v   konaní   neviedli   k   želanému   výsledku   a   jeho   objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.

IV.

15.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil   a   odôvodnil   aj   svoj   návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   ústavný   súd   spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno   napraviť   či   odstrániť   (napr.   III.   ÚS   17/02,   I.   ÚS   97/09).   Ústavný   súd   preto výrokom nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zistenú celkovú dĺžku konania primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou v takej právnej veci, kde sa vyžaduje výnimočná rýchlosť konania.

16. Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   konania   sťažovateľa. S poukazom na § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   a vyhlášku   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v sume 331,13 € (2 úkony právnej pomoci po 130,16 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podanú ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,81 €, DPH v sume 55,19 €). Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013