znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 523/2023-34

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou doc. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., LL.M., Bernolákova 492/5, Modra, proti postupu Okresného súdu Bratislava II (v súčasnosti Mestského súdu Bratislava I) v konaní vedenom pod sp. zn. 6Tp/63/2023 a proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tpo/49/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 523/2023-13 zo 4. októbra 2023 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) [v súčasnosti Mestského súdu Bratislava I (ďalej len „mestský súd“)]; v konaní vedenom pod sp. zn. 6Tp/63/2023 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tpo/49/2023 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal príkaz na jej prepustenie z väzby na slobodu a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola (spoločne s ďalšími osobami, pozn.) obvinená z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b) a c) a ods. 6 písm. b) a d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.

3. Sťažovateľka bola uznesením okresného súdu sp. zn. 6Tp/63/2023 z 22. mája 2023 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) vzatá do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby jej začala plynúť 19. mája 2023 o 04.40 h. Do väzby boli vzatí aj ďalší deviati obvinení.

4. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4Tpo/49/2023 zo 17. júla 2023 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) bola sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá. Zamietnuté boli aj sťažnosti ďalších deviatich obvinených.

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že o vzatí sťažovateľky do väzby rozhodovali okresný súd a krajský súd celkovo 80 dní, v dôsledku čoho nerešpektovali požiadavku na urýchlenosť rozhodovania o jej osobnej slobode.

6. K už uvedenému sťažovateľka bližšie objasňuje, že 22. mája 2023 bola napadnutým uznesením okresného súdu vzatá do väzby a že napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o jej vzatí do väzby, jej bolo doručené až 8. augusta 2023. Ďalej zdôrazňuje, že k predĺženiu rozhodovania ona sama nijakým spôsobom neprispela.

III.

Vyjadrenie mestského súdu, vyjadrenia krajského súdu, replika sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ a ústne pojednávanie

III.1. Vyjadrenie mestského súdu:

7. Mestský súd vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v danej trestnej veci je stíhaných celkovo 10 obvinených, ktorí mali pôsobiť ako organizovaná skupina páchajúca drogovú trestnú činnosť. Trestné stíhanie týchto osôb bolo v čase rozhodovania sudcu pre prípravné konanie vzájomne neoddeliteľné a o návrhu prokurátora sa preto rozhodovalo v jednom celku.

8. Uznesenie okresného súdu bolo expedované obratom. Doručenie obvineným však bolo realizované od 30. mája 2023 až do 19. júna 2023, keď uznesenie prevzala JUDr. Hostačná, obhajkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorého trestná činnosť má úzko súvisieť s trestnou činnosťou sťažovateľky (sťažovateľka tvrdila, že mala páchať drogovú trestnú činnosť na jeho príkaz, pozn.). Sťažnosti obvinených boli priebežne zasielané na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).

9. Podľa mestského súdu sa vo veci konalo bez prieťahov a príčinou neskoršieho predloženia spisu krajskému súdu bolo postupné odôvodňovanie sťažností zo strany obvinených, teda skutočnosť nezávislá od vôle a možností okresného súdu. Ako príklad mestský súd uviedol, že obhajkyňa JUDr. Hostačná prevzala uznesenie okresného súdu až 19. júna 2023, hoci jej zásielka bola doručovaná už 30. mája 2023.

10. Rozhodovanie v danej väzobnej veci bolo komplikované, o čom svedčí aj skutočnosť, že uznesenie okresného súdu má 42 strán a spisový materiál 10 zväzkov.

III.2. Vyjadrenie krajského súdu:

11. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že napadnutým uznesením rozhodoval naraz o sťažnostiach celkovo desiatich obvinených. Vec mu bola predložená 10. júla 2023 a koniec lehoty v zmysle § 192 ods. 3 Trestného poriadku pripadal na 17. júl 2023, keď krajský súd aj rozhodol. Samotné napadnuté uznesenie bolo vyhotovené 31. júla 2023, teda v zákonnej lehote 10 pracovných dní. Krajský súd sa musel pri právnej kvalifikácii skutku vo vzťahu ku každej obvinenej osobe osobitne zaoberať tým, či je naplnený kvalifikačný moment zakladajúci záver, že trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin je v miere vzťahujúcej sa na úvodné štádium trestného stíhania u každého obvineného vedené dôvodne.

12. V nadväznosti na uvedené sa krajský súd domnieva, že k porušeniu práv sťažovateľky nedošlo.

III.3. Replika sťažovateľky:

13. Sťažovateľka v nadväznosti na vyjadrenia mestského súdu a krajského súdu zotrvala na svojej ústavnej sťažnosti. Zdôraznila, že spis bol predložený krajskému súdu až po 49 dňoch od vydania uznesenia okresného súdu. Krajský súd rozhodol 17. júna 2023 a sťažovateľke nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k vypracovaniu jeho uznesenia až 31. júla 2023.

14. Ďalej sťažovateľka uviedla, že počet obvinených v konaní a ani počet zväzkov písomností nerobia samy osebe trestnú vec zložitou. Nie je pravdou, že preberanie zásielok obhajcami je skutočnosť, ktorú súd nevie ovplyvniť – sudca má k dispozícii nástroje v zmysle Trestného poriadku na to, aby zabezpečil kontinuálny priebeh konania, resp. prednostné a urýchlené vybavovanie väzobnej veci. Z už opísaného postupu nie je zrejmé, že by okresný súd niektorý z nich využil (napr. skrátenie úložnej doby).

III.4. Prehľad procesných úkonov:

15. Z predložených dokumentov vyplýva takýto priebeh konania a rozhodovania okresného súdu a krajského súdu:

- 21. mája 2023 o 02.45 h odovzdanie obvinených okresnému súdu s návrhom na ich vzatie do väzby,

- 22. mája 2023 vyhlásenie uznesenia okresného súdu, zahlásenie sťažností zo strany obvinených,

- 25. mája 2023 vypracovanie uznesenia okresného súdu, expedovanie oprávneným osobám,

- 5. júna 2023 až 23. júna 2023 odôvodňovanie sťažností zo strany obvinených,

- 8. júna 2023 až 23. júna 2023 priebežné zasielanie sťažností obvinených na vyjadrenie krajskej prokuratúre,

- 10. júla 2023 predloženie spisu krajskému súdu,

- 17. júla 2023 vydanie uznesenia krajského súdu,

- 31. júla 2023 vypracovanie uznesenia krajského súdu,

- 3. augusta 2023 vrátenie spisu mestskému súdu, doručenie uznesenia krajského súdu sťažovateľke,

- 8. augusta 2023 doručenie napadnutého uznesenia obhajkyni sťažovateľky.

III.5. Ústne pojednávanie:

16. Ústavný súd v danom prípade na základe § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

17. Podstatou tejto ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o jej vzatí do väzby, a to s ohľadom na dĺžku ich rozhodovania a s tým súvisiace rešpektovanie požiadavky na urýchlené rozhodovanie o obmedzení jej osobnej slobody (väzbe).

18. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania (III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05). V označených ustanoveniach ústavy sú teda obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (III. ÚS 34/07, IV. ÚS 333/08, IV. ÚS 263/2018).

19. Ústavný súd stabilne judikuje, že jednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle § 17 ods. 2 a 5 ústavy, ale aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru sa posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03, II. ÚS 353/06).

20. Ústavný súd už judikoval, že v situácii, keď dĺžka rozhodovania všeobecného súdu vo väzobnej veci už na prvý pohľad nespĺňa požiadavky urýchlenosti (na jednom stupni nie viac ako jeden mesiac), je úlohou príslušného súdu vysvetliť dôvody oneskorenia alebo poukázať na výnimočné okolnosti ospravedlňujúce takéto oneskorenie (porov. rozsudok Veľkej komory vo veci Musiał proti Poľsku z 25. 3. 1999, sťažnosť č. 24557/94, bod 44; tiež rozsudok vo veci Koendjbiharie proti Holandsku z 25. 10. 1990, sťažnosť č. 11487/85, bod 29; I. ÚS 423/2020, I. ÚS 564/2020).

IV.1. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu:

21. Z už opísaného priebehu konania a rozhodovania o väzbe sťažovateľky (časť III.4. tohto nálezu) vyplýva, že okresný súd rozhodol svojím uznesením 22. mája 2023, toto uznesenie vypracoval 25. mája 2023 a v ten istý deň ho aj expedoval. Následne okresný súd poskytol priestor na odôvodnenie zahlásených sťažností zo strany obvinených, ktoré priebežne zasielal na vyjadrenie príslušnej prokuratúre. Následne spis po jeho skompletizovaní (10. júla 2023) predložil krajskému súdu.

22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že konanie na okresnom súde v relevantnej časti trvalo od 21. mája 2023 do 10. júla 2023, teda zjavne viac ako jeden mesiac. V takejto situácii, ako už bolo uvedené, je potrebné zo strany príslušného súdu vysvetliť (ospravedlniť) dôvody predĺženia konania.

23. Mestský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd postupoval v súlade s lehotami podľa Trestného poriadku a že jedinou a hlavnou príčinou predĺženia konania bolo postupné odôvodňovanie sťažností obvinenými, resp. ich obhajcami, ktorí si len postupne preberali zásielky s uznesením okresného súdu.

24. Mestský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že trestné stíhanie obvinených bolo v čase rozhodovania sudcu pre prípravné konanie vzájomne neoddeliteľné a o návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby sa preto rozhodovalo v jednom celku. Sťažovateľka uvedené závery mestského súdu nespochybňuje.

25. Z predložených dokumentov ďalej vyplýva, že úlohou okresného súdu a krajského súdu bolo okrem iného posúdiť aj to, či v danom prípade išlo u každého jednotlivého obvineného o páchanie trestnej činnosti organizovanou skupinou a o páchanie trestnej činnosti po dlhší čas, resp. či išlo u daného obvineného o konzumenta, alebo o dílera drog, čo malo vplyv na kvalifikáciu trestného činu a s tým súvisiacu možnosť nahradenia väzby u jednotlivých obvinených (okresný súd dospel k záveru, že u niektorých obvinených je možné podozrenie obmedziť na zákonné znaky prečinu podľa § 171 Trestného zákona, krajský súd tento záver spochybnil, pozn.).

26. Ústavný súd konštatuje, že k predĺženiu konania došlo v dôsledku nepreberania už expedovaného uznesenia okresného súdu obhajcami obvinených, teda v dôsledku okolnosti, na ktorú okresný súd v danom čase nemal dosah a ktorú mu v dôsledku uvedeného nemožno pripočítať na ťarchu. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd mohol a mal rýchlosť doručovania ovplyvniť, resp. že pri celkovo desiatich obvinených mal vopred počítať s tým, že niektorým z nich sa bude jeho uznesenie doručovať dlhšie alebo že si ho budú obhajcovia preberať neskôr, a to v podstate na škodu vlastných klientov (na škodu rýchlosti konania pri rozhodovaní o nimi zahlásených sťažnostiach proti rozhodnutiu o vzatí do väzby). Okresný súd konal v rámci zákonom stanovených lehôt a všetkým obvineným poskytol priestor na odôvodnenie ich sťažností, čo je obzvlášť dôležité v situácii, keď išlo o pôvodné vzatie obvinených do väzby. Keďže išlo o prvotné rozhodovanie o väzbe vo vzťahu k dotknutým obvineným, okresný súd nemal rozumný dôvod predpokladať, že nastanú už opísané problémy s preberaním zásielok. Iné by to bolo v situácii, ak by okresný súd po podobnej predchádzajúcej skúsenosti s obvinenými neskúmal jemu dostupné možnosti na zamedzenie vzniku podobnej situácie v budúcnosti.

27. Zohľadňujúc promptné a priebežné konanie zo strany okresného súdu, ako aj skutočnosť, že predĺženie konania možno v podstatnej miere pripísať objektívnej okolnosti na strane obvinených a ich obhajcov, ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti v tejto časti nemožno vyhovieť.

IV.2. K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu:

28. Z už opísaného priebehu konania a rozhodovania o väzbe sťažovateľky vyplýva, že príslušný spis bol krajskému súdu predložený 10. júla 2023. Krajský súd rozhodol 17. júla 2023 a svoje uznesenie vypracoval 31. júla 2023, ktoré bolo sťažovateľke doručené 3. augusta 2023 a jej obhajkyni 8. augusta 2023.

29. Konanie na krajskom súde (od 10. júla 2023 do doručenia napadnutého uznesenia krajského súdu sťažovateľke 3. augusta 2023, teda momentu, keď sa s jeho obsahom a dôvodmi mohla oboznámiť) tak netrvalo viac ako jeden mesiac a nebolo ani poznačené nečinnosťou trvajúcou týždne. Krajský súd rozhodoval v zákonných lehotách podľa Trestného poriadku, čo nespochybňuje ani samotná sťažovateľka.

30. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konal v napadnutých konaniach v súlade s požiadavkou prednostného a urýchleného rozhodovania v zmysle označených ustanovení ústavy a dohovoru.

31. Zohľadňujúc už uvedené, ústavný súd dospel k záveru, že ani tejto časti ústavnej sťažnosti nemožno vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 23. mája 2024

Miloš Maďar

predseda senátu