SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 523/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Darinou Kučerovou, Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2005 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2005p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2015p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účetadvokátky JUDr. Dariny Kučerovej, Železničná 12, Považská Bystrica, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2005 (ďalej len „namietanékonanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v namietanom konaní vedenom pred okresnýmsúdom vystupuje v procesnom postavení navrhovateľa proti ⬛⬛⬛⬛.Predmetom konania je uplatnenie nároku sťažovateľa na náhradu škody spôsobenejublížením na zdraví, ktoré bolo v trestnom konaní ukončené rozsudkom okresného súdusp. zn. 1 T 283/2002.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie začalo podaním návrhu 31. marca2005, pričom prvé pojednávanie nariadil okresný súd takmer po uplynutí jedného roka, t. j.16. februára 2006. Znalecké posudky vypracované ⬛⬛⬛⬛ aboli okresnému súdu doručené 6. októbra 2006 a 24. februára 2009. Ďalšie pojednávaniasa uskutočnili 8. júna 2010, 17. júna 2010 a 28. októbra 2010, pričom na poslednom z nichbol okresným súdom vyhlásený rozsudok. Predmetné meritórne rozhodnutie okresného súdubolo po podaní odvolania zrušené odvolacím súdom 17. decembra 2013 a vec bola vrátenásúdu prvého stupňa na ďalšie konanie; v časti bolestného a sťaženia spoločenskéhouplatnenia bol rozsudok potvrdený.
Sťažovateľ uviedol, že opakovane podával sťažnosti na prieťahy v konaní predsedoviokresného súdu, ako aj predsedovi krajského súdu, ale po vrátení veci okresnému súduaž dosiaľ nebolo v jeho veci nariadené ani jedno pojednávanie.
Sťažovateľ poukazujúc na judikatúru ústavného súdu zdôraznil, že jeho správaniev namietanom konaní je súčinnostné, na vzniku zbytočných prieťahov sa nepodieľal,napriek tomu nie je v jeho veci ani po desiatich rokoch právoplatne rozhodnuté o celompredmete konania.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 69/2005 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci bezzbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trovkonania.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 523/2015-9 z 25. novembra 2015 prijal sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšiekonanie.
Predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.Spr 1238/2015 z 9. decembra 2015 (doručenom ústavnému súdu 14. decembra 2015) okreminého uviedol:
„Žaloba bola doručená na Okresný súd Trenčín dňa 31.03.2005, pričom bola zapísaná do senátu ⬛⬛⬛⬛ pod sp. zn. 15C/69/2005, pričom v priebehu konania došlo vo veci viackrát k zmene zákonného sudcu, v súčasnosti je zákonným sudcom v predmetnej veci ⬛⬛⬛⬛.
Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci sp. zn. 15C/69/2005 na Okresnom súde Trenčín:
- dňa 31.3.2005 doručený návrh bol zapísaný pod sp. zn. 15C/69/2005 a pridelený zákonnému sudcovi
- 6.4.2005 úprava vyššieho súdneho úradníka - pripojenie trestného rozkazu sp. zn. 1 T/283/2002
- 11.4.2005 úprava súdneho tajomníka - zaslanie návrhu odporcovi na vyjadrenie
- 17.5.2005 súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu a plnomocenstvo na jeho zastupovanie advokátom JUDr. Legerským
- 17.1.2006 sudca vytýčil termín pojednávania na deň 16.2.2006
- pojednávanie dňa 16.2.2006 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito za účelom vyžiadania si lekárskych správ a za účelom vykonania znaleckého dokazovania
- 20.2.2006 úprava sudcu na vyžiadanie správ od Sociálnej poisťovne Považská Bystrica ohľadom práceneschopnosti navrhovateľa a z Daňového úradu Dubnica nad Váhom ohľadom daňového priznania navrhovateľa (odpovede doručené 8.3.2006)
- 6.3.2006 práv. zástupca odporcu doručil súdu otázky na znalca
- 9.3.2006 sudca ustanovil v konaní znalkyňu z odboru zdravotníctva, odvetvie stomatológia
- 13.3.2006 práv. zástupca navrhovateľa zaslal súdu listinné dôkazy
- 20.4.2006 úprava súdneho tajomníka - oznámenie znalkyni o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca, zaslanie spisu dožiadanému súdu OS Bratislava 4
- 4.5.2006 spis doručený dožiadanému súdu, ktorý dňa 18.5.2006 vyzval znalkyňu na prevzatie spisu
- 29.5.2006 znalkyňa prevzala spis
- 14.9.2006 výzva vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu znalkyni na doručenie znaleckého posudku
- 2.10.2006 znalkyňa doručila dožiadanému súdu znalecký posudok
- 6.10.2006 spis vrátený OS Trenčín
- 9.10.2006 úprava súdneho tajomníka - zaslanie znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie
- 25.10.2006 žiadosť práv. zástupcu odporcu na predĺženie lehoty k podaniu vyjadrenia
- 20.11.2006 súdu bolo doručené vyjadrenie práv. zástupcu odporcu
- 21.11.2006 doručené vyjadrenie práv. zástupcu navrhovateľa
- 22.11.2006 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o priznaní znaleckej odmeny znalkyni
- 9.1.2007 úprava súdneho tajomníka - urgovanie doručenky od znalkyni, odpoveď doručená17.1.2007
- 9.2.2007 úprava súdneho tajomníka na doručenie právoplatného uznesenia o priznaní odmeny znalkyni učtárni tun. súdu
- 7.3.2007 sudca vydal uznesenie o dopracovaní znaleckého posudku
- 12.4.2007 úprava súdneho tajomníka na doručenie spisu dožiadanému súdu OS Bratislava 4
- 26.4.2007 spis doručený dožiadanému súdu
- 30.5.2007 spis vrátený OS Trenčín, doručený dodatok k znaleckému posudku, úprava súdneho tajomníka na zaslanie dodatku účastníkom konania na vyjadrenie
- 14.6.2007 práv. zástupca odporcu doručil súdu vyjadrenie k dodatku znaleckého posudku, práv. zástupca odporcu predložil vyjadrenie dňa 9.7.2007
- 13.8.2007 vyšší súdny úradník priznal znalkyni znaleckú odmenu
- 10.9.2007 úprava súdneho tajomníka na doručenie právoplatného uznesenia o priznaní odmeny znalkyni účtami tun. súdu
- 21.11.2007 sudca ustanovil znalca z odvetvie oftalmológia a vyzval účastníkov na zloženie preddavku na trovy spojené so znaleckým dokazovaním
- 7.12.2007 vrátená závada od znalca
- 17.12.2007 záznam o zložení preddavku zložený navrhovateľom
- 18.12.2007 záznam o vyplatení odmeny znalkyni
- 2.1.2008 záznam o zložení preddavku zložený odporcom
- 3.1.2008 úprava súdneho tajomníka na zaslanie závady znalcovi na adresu jeho zamestnávateľa, 14.1.2008 vrátená závada
- 14.2.2008 zisťovanie zamestnávateľa znalca lustrovaním v sociálnej poisťovni, úprava súdneho tajomníka na zaslanie závady znalcovi na adresu jeho zamestnávateľa
- 11.3.2008 úprava súdneho tajomníka zaslanie spisu dožiadanému súdu OS Bratislava 1
- 15.5.2008 spis vrátený OS Trenčín spolu s vypracovaným znaleckým posudkom
- 19.5.2007 úprava sudcu - žiadosť znalcovi na zaslanie ešte jedného vyhotovenia znaleckého posudku
- 3.6.2008 úprava súdneho tajomníka - zaslanie znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie
- 4.6.2008 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o priznaní odmeny znalcovi
- 19.6.2008 doručené odvolania práv. zástupcu odporcu i navrhovateľa voči uzneseniu o priznaní odmeny znalcovi, 18.7.2008 doručené odvolanie práv. zástupcu navrhovateľa
- 21.7.2008 úprava vyššieho súdneho úradníka na doručenie odvolaní účastníkom konania
- 26.8.2008 úradný záznam sudcu - odvolaniu nemieni vyhovieť, úprava na predloženie spisu krajskému súdu
- 8.9.2008 súdny tajomník vypracoval predkladaciu správu
- 11.9.2008 spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý dňa 30.9.2008 zrušil uznesenie prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie
- 24.9.2008 spis bol pokynom predsedu súdu č. 136/2008 pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛ z dôvodu vykonania stáže zákonného sudcu na Krajskom súde v Trenčíne
- 12.11.2008 spis vrátený OS Trenčín
- 13.11.2008 úprava súdneho tajomníka - doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania
- 19.12.2008 vrátená neprevzatá zásielka od znalca, zaslané opätovne na adresu jeho zamestnávateľa
- 2.2.2009 úprava sudkyne na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom prípravy uznesenia - vypracovanie dodatku k znaleckému posudku v zmysle uznesenia zo dňa 21.11.2007 rešpektujúc uznesenie krajského súdu zo dňa 30.9.2008
- 24.2.2009 znalec predložil súdu dodatok č. 2 k znaleckému posudku
- 24.3.2009 úprava vyššieho súdneho úradníka na zaslanie dodatku č. 2 k znaleckému posudku účastníkom konania, výzva znalcovi na predloženie vyúčtovania znaleckej odmeny v súhlase s vyhláškou
- 14.4.2009 súdu bolo doručené vyjadrenie práv. zástupcu odporcu k dodatku č. 2
- 21.4.2009 znalec predložil vyúčtovanie znaleckej odmeny
- 18.5.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o priznaní znaleckej odmeny znalcovi
- 3.6.2009 doručené vyjadrenie práv. zástupcu navrhovateľa k dodatku č. 2
- 18.6.2009 úprava súdneho tajomníka na doručenie právoplatného uznesenia o priznaní odmeny znalcovi učtárni tun. súdu - úprava nerealizovaná z dôvodu doručeného odvolania práv. zástupcu navrhovateľa voči uzneseniu dňa 19.6.2009
- 8.7.2009 úprava vyššieho súdneho úradníka zaslanie odvolania znalcovi na vyjadrenie, ktorý doručil svoje vyjadrenie dňa 26.8.2009
- 3.9.2009 úprava vyššieho súdneho úradníka - predloženie spisu sudcovi na rozhodnutie o odvolaní
- 16.9.2009 úradný záznam sudcu - odvolaniu voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nemieni vyhovieť
- 18.9.2009 súdny úradník vypracoval predkladaciu správu
- 4.1.2010 spis bol pokynom predsedu súdu č. 4/2010 vrátený zákonnému sudcovi ⬛⬛⬛⬛ (ukončenie stáže na krajskom súde)
- 25.2.2010 úprava súdneho tajomníka na doručenie právoplatného uznesenia o priznaní odmeny znalcovi učtárni tun. súdu
- 28.4.2010 úradný záznam o vyplatení znaleckej odmeny znalcovi
- 7.5.2010 sudca vytýčil termín pojednávania na deň 8.6.2010, na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani jeho práv. zástupca, pojednávanie bolo odročené na deň 17.6.2010
- pojednávanie dňa 17.6.2010 bolo odročené na neurčito za účelom predloženia a oboznámenia sa s lekárskou správou posudkového lekára, v zmysle ktorej mal byť u navrhovateľa konštatovaný pokles miery pracovnej schopnosti i v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri útoku odporcu
- 5.8.2010 úprava sudcu - výzva práv. zástupcovi navrhovateľa na predloženie lekárskej správy
- 27.8.2010 žiadosť práv. zástupcu navrhovateľa o predĺženie lehoty na predloženie správy z dôvodu, že navrhovateľ sa nachádza mimo bydliska
- 16.9.2010 bola zaslaná lekárska správa
- 29.9.2010 sudca vytýčil termín pojednávania na deň 28.10.2010
- 15.10.2010 úradný záznam o vyplatení znaleckej odmeny znalcovi
- na pojednávaní dňa 28.10.2010 bol vyhlásený rozsudok, zaslaný účastníkom konania dňa 29.11.2010
- 2.11.2010 súdu bolo doručené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia navrhovateľa a dňa 15.12.2010 vyúčtovanie trov právneho zastúpenia odporcu
- 29.12.2010 doručené faxové odvolanie práv. zástupcu navrhovateľa voči rozsudku, poštou doručené dňa 31.12.2010
- 5.1.2011 úprava vyššieho súdneho úradníka na doručenie odvolania práv. zástupcovi odporcu na vyjadrenie, doručené súdu bolo dňa 14.1.2011
- 19.1.2010 súdny tajomník vypracoval predkladaciu správu
- 24.1.2010 spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne
- 3.10.2011 podpredsedníčka krajského súdu určila tretieho člena senátu
- 10.12.2013 úprava sudcu - doručenie vyjadrenia odporcu k odvolaniu práv. zástupcovi navrhovateľa
- 11.12.2013 sudca určil termín verejne vyhláseného rozsudku na deň 17.12.2013, rozsudok okresného súdu vo výroku I, ktorým bolo v časti vyhovené návrhu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti výroku o zamietnutí návrhu na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol potvrdený, rozsudok v časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa a vo výroku otravách konania bol zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie
- 27.12.2013 spis vrátený OS Trenčín
- 3.1.2014 úprava súdneho tajomníka za doručenie rozsudku krajského súdu účastníkom konania
- 6.5.2014 spis bol pokynom predsedu súdu č. 62/2014 z dôvodu odchodu zákonného sudcu na Krajský súd v Trenčíne pridelený sudkyni
- 18.6.2014 úradný záznam o nahliadnutí navrhovateľa do spisu
- 9.10.2015 úradný záznam o nahliadnutí práv. zástupcu navrhovateľa do spisu. Z uvedeného prehľadu podľa môjho názoru vyplýva, že od nápadu veci na Okresný súd Trenčín do rozhodnutia vo veci samej rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/69/2005-216 zo dňa 28.10.2010 nemožno konštatovať prieťahy spôsobené tunajším súdom. Prieťahy v konaní možno konštatovať v období, kedy sa predmetný spis nachádzal za účelom rozhodnutia o odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku prvostupňového súdu na Krajskom súde v Trenčíne (24.01.2010 - 27.12.2013) a v období po jeho vrátení na tunajší súd.
Je mi známa judikatúra ústavného súdu vo veciach prieťahov, ktorá nezohľadňuje zlé personálne obsadenie súdu a s tým súvisiacu nečinnosť. Napriek tomu mi nedá uviesť, že v priebehu roku 2011-2012 odišlo z tunajšieho súdu 7 sudcov bez akejkoľvek náhrady. Po čiastočnom doplnení stavu sudcov na tunajšom súde v období roku 2013 spisy po sudcoch, čo prestali pracovať na súde, boli prerozdeľované medzi tých, čo ostali a novo zvolených sudcov.
Prieťahy v tomto konaní boli spôsobené nutnosťou pridelenia spisu novej zákonnej sudkyni z dôvodu postupu zákonného sudcu na súd vyššieho stupňa, pričom zákonná sudkyňa bola vymenovaná do funkcie sudcu dňa 13.05.2013, kedy jej bolo pridelené veľké množstvo spisov (i starších ako predmetná vec), ktoré musela naštudovať, čo zákonná sudkyňa i s vysokým nasadením vykonáva. Neskôr z dôvodov ďalšieho núteného prerozdeľovania spisov (odchod zákonných sudcov na súd vyššieho stupňa, resp. na materskú dovolenku), bol okrem iných pridelený i predmetný spis, vo všetkých konaniach však objektívne nebola spôsobilá konať bez prieťahov.
Sťažovateľ k rukám predsedu súdu nedoručil sťažnosť podľa ustanovenia § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. na prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, preto plynulosť predmetného konania nebola osobitne sledovaná.
Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo i právne zložitejším veciam vzhľadom na náročnosť dokazovania (rozsiahle skutkové zisťovania), nutnosť znaleckého dokazovania (boli pribratí na posúdenie odborných otázok dvaja znalci). Vo veci neboli prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p.
Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane vysoké vzhľadom na všetky okolnosti konania, dĺžku možných prieťahov a skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať k rukám predsedu súdu sťažnosť podľa ustanovenia § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. na prieťahy v predmetnom konaní.
Ohľadne ústneho pojednávania, súhlasím s tým, aby ústavný súd od tejto formy upustil, nakoľko nemožno očakávať ďalšie objasnenie danej veci.“
Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 22. decembra 2015 doručenomústavnému súdu 29. decembra 2015 uviedla:
„Bolo nám doručené vyjadrenie predsedu OS Trenčín k nášmu návrhu, ktorý vo svojom podaní konštatuje, že prieťahy v danom prípade neboli spôsobené OS Trenčín, naopak že tieto zapríčinil krajský súd, keď spis bol od 24.1.2010 do 27.12.2013 na Krajskom súde v Trenčíne.
Zastávame názor, že opätovne sa vec nachádza na OS Trenčín, kde od 27.12.2013 vo veci nebol doposiaľ žiaden pohyb a odvolávať sa na zlé personálne obsadenie súdu nemôže byť n a ťarchu občana.
Navrhovateľ bol osobne na OS Trenčín aj KS Trenčín priamo za predsedom súdu, kde musia byť uvedené návštevy s ústnou sťažnosťou zaznamenané. Dokonca si spomenul, že JUDr. Radičovej, ktorej bol spis predložený ozrejmoval fotografie nachádzajúce sa v spise o jeho zranení.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ na svojom návrhu trvá, súhlasí s tým aby sa vec prejednala bez jeho prítomnosti a aby sa upustilo od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosťprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti lenna základe písomne podaných stanovísk, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho spisuvedeného pod sp. zn. 15 C 69/2005.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriťku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z toho vyplýva, že právnevýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, súvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutímsúdu (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod naodročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu preľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada ajna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavnýsúd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, žepredmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa (vystupujev procesnom postavení navrhovateľa) na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúťv dôsledku ublíženia na zdraví. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacejagendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje ustálená judikatúravšeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska zazložitú. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, žesťažovateľom uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva z viacerých čiastkovýchnárokov (z nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, z náhrady za stratupríjmu, z nákladov spojených s ošetrením a z náhrady trov právneho zastúpenia akopoškodeného v trestnom konaní), o ktorých je potrebné rozhodnúť, a taktiež na potrebuznaleckého dokazovania v danej veci, keďže uvedené okolnosti zvýšili faktickú zložitosťveci.
2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritériasprávania sťažovateľa ako účastníka̶napadnutého konania, poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchlya účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievaťk dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámenímpotrebných skutočností. V súvislosti s hodnotením tohto kritéria ústavný súd vzal do úvahyskutočnosť, že z dôvodov na strane sťažovateľa nebolo odročené ani jedno nariadenépojednávanie, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu riadne a včas, a preto ústavnýsúd na základe obsahu spisu dospel k záveru, že sťažovateľ nezapríčinil prieťahy v konanía ani spomalenie postupu okresného súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinenénielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniuprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 69/2005 ústavný súd zistil, že doterajší postupokresného súdu v priebehu napadnutého konania je poznamenaný dvomi obdobiami jehoničím neodôvodnenej nečinnosti. Ide o obdobia:
- od 17. mája 2005, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe,do 16. februára 2006, keď sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci,
- od 27. decembra 2013, keď bol spis vrátený okresnému súdu po odvolacom konaní,až do rozhodovania ústavného súdu.
Uvedené obdobia nečinnosti sú v rozpore s ústavnou požiadavkou prerokovania vecibez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiadnyrelevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.
Z priebehu namietaného konania tiež vyplýva, že prvý rozsudok okresného súduv danej veci, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť sťažovateľovi z titulu bolestného sumu151,03 € a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 497,91 € a vo zvyšnej časti bolnávrh sťažovateľa zamietnutý, bol vydaný 28. októbra 2010. Predmetné prvostupňovérozhodnutie bolo na základe odvolania sťažovateľa vo výroku, ktorým bolo návrhuvyhovené potvrdené a vo zvyšnej časti výroku o zamietnutí návrhu sťažovateľa zrušenéuznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co 18/2011 zo 17. decembra 2013 a vecbola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojhorozhodnutia konštatoval, že okresný súd sa riadne nevypriadal s podstatnými okolnosťamirozhodnými pre posúdenie nároku sťažovateľa na náhradu ušlého príjmu, náhrady trovprávneho zastúpenia a náhrady nákladov spojených s liečením, a preto je v tejto častirozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Uvedené hodnotí ústavný súd akoneefektívnu činnosť okresného súdu.
Súčasne ústavný súd ďalej konštatuje, že spis okresného súdu sa na odvolacom súdenachádzal z dôvodu rozhodovania o uvedenom riadnom opravnom prostriedku dva roky(od 24. januára 2011 do 27. decembra 2013), čo ústavný súd kvalifikuje ako zbytočnýprieťah v konaní na strane krajského súdu. Postup krajského súdu však sťažovateľv sťažnosti nenamietal, keďže ako jediného porušovateľa svojich práv označil okresný súd.Uvedené obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.
Spis okresného súdu sa na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaniachpodaných sťažovateľom nachádzal ešte dvakrát, a to v období od 11. septembra 2008do 12. novembra 2008, ako aj v období od 16. septembra 2013 do 6. decembra 2013.V prvom prípade bolo uznesenie okresného súdu o priznaní odmeny znalcovi zrušenéuznesením krajského súdu sp. zn. 4 Co 223/2008 z 30. septembra 2008 z dôvodu, žeznalecký posudok ⬛⬛⬛⬛ má vecné, ako aj formálne nedostatky, čo taktiežústavný súd posúdil ako neefektívny postup okresného súdu v namietanom konaní.V druhom prípade bolo uznesenie okresného súdu o priznaní odmeny znalcovi odvolacímsúdom potvrdené ako vecne správne.
Obranu okresného súdu, podľa ktorej príčinou prieťahov v danej veci je najmätakmer súčasný odchod siedmich sudcov z okresného súdu bez akejkoľvek náhrady, nebolomožné ani v tomto prípade akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už totiž opakovaneuviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), ženedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musízabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to lenv tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatreniaumožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivostiv primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie takýchopatrení.
Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiskaskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdupoznamenaného obdobiami nečinnosti, ako aj neefektívnym postupom, zohľadňujúc pritomcharakter a význam predmetu napadnutého konania, ako aj skutočnosť, že o čiastkovomnároku sťažovateľa na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia už bolo právoplatnerozhodnuté a konanie o zvyšných nárokoch sťažovateľa nie je ani po desiatich rokochprávoplatne skončené, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočnýmprieťahom v napadnutom konaní, preto rozhodol, že bolo porušené základné právosťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Ústavný súd teda rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnejneistoty, v ktorom sa nachádza sťažovateľ, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohtorozhodnutia.
Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označených práv domáha aj priznaniafinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.
Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 48ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípaduuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinnánáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhusťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenejprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej právaboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Tentosvoj návrh odôvodňuje s poukazom na doterajšiu zdĺhavosť namietaného konania a s týmsúvisiacim pretrvávajúcim stavom svojej právnej neistoty.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súduvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančnéhozadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súdvychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súdzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na viacerédlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu, predmet sporu, jeho skutkovú zložitosť, akoaj jeho význam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa v posudzovanom období.
Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností považoval ústavný súdv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 000 € sťažovateľoviza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavnýsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Vo zvyšnejčasti uplatneného finančného zadosťučinenia ústavný súd sťažnosti nevyhovel, tak ako to jeuvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnejmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal za dvaúkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkonpo 139,83 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,39 €za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 296,44 €, tak ako to je uvedené v bode 4výroku tohto rozhodnutia.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016