znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 523/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 o sťažnosti Ing. P. Z., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 4 Cob 17/2012 z 10. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o sťažnosti Ing. P. Z. z a s t a v u j e.

2. Náhradu trov konania Ing. P. Z. n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2013   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   Z.   (ďalej   len  ,,sťažovateľ“)   pre   namietané   porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1   ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Prešove (ďalej len,,krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 17/2012 z 10. januára 2013 (ďalej len,,uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynul nesúhlas sťažovateľa s výškou trov konania, ktorých náhradu mu ako úspešnému účastníkovi konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Bardejov   (ďalej   len  ,,okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   0   Cb   348/1999   priznal   krajský   súd napadnutým uznesením   v sume 1 275,49 €. Napadnutým uznesením krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu z 5. januára 2012, ktorým bola sťažovateľovi priznaná náhrada trov konania iba v sume 390,36 €. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že krajský súd ako odvolací súd nesprávne vypočítal výšku jeho trov konania, keď bez relevantného dôvodu nezohľadnil uplatnené trovy   právneho   zastúpenia   za   obdobie   rokov   2003   až   2010,   a   v   odôvodnení uznesenia sa nenachádza ani zmienka o tom, prečo za uvedené obdobie mu nebola priznaná náhrada trov konania. Zároveň uviedol, že podaním ešte z 1. marca 2013 požiadal krajský súd v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku o opravu uznesenia, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu však o tejto žiadosti ešte krajský súd nerozhodol.

3. Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2013 sťažovateľ v celom rozsahu zobral podanú sťažnosť späť z dôvodu, že krajský súd ešte 29. apríla 2013 vydal opravné uznesenie, ktorým svoje pochybenie pri výpočte trov napravil. Opravné uznesenie bolo sťažovateľovi   doručené   20.   mája   2013.   Sťažovateľ   súčasne   navrhol,   aby   ústavný   súd zaviazal krajský súd nahradiť mu trovy konania o sťažnosti vo výške 269,56 €, keďže tento podľa jeho názoru zavinil vznik týchto trov.

4. V   zmysle   §   54   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd   rozhodne,   že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa. Pri prerokovaní späťvzatia sťažnosti   ústavný   súd   nezistil   dôvody,   pre ktoré   by   v   záujme   ochrany   ústavnosti   toto nepripustil. Preto rešpektoval vôľu sťažovateľa a vychádzajúc z princípu,,nemo iudex sine actore“ konanie uznesením zastavil.

5. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný   súd   sťažovateľovi   nepriznal náhradu   trov   konania, keďže   v   danom   prípade   to neodôvodňuje ani výsledok konania (sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom úspešný nebol) a ani odôvodnenosť prípadu. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti uviedol, že právo   na   náhradu   trov   konania   nie   je   samozrejmým   nárokom   žiadneho   sťažovateľa ani v prípade   jeho   úspechu   v   konaní   a   ústavný   súd   ho   priznáva   len   v   odôvodnených prípadoch (m. m. I. ÚS 390/08).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013