znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 521/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Metsäliitto Osuuskunta, Revontulenpuisto 2, 021 00 Espoo, Fínsko, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Hrončekom, Advokátska kancelária   JUDr.   Róbert   Hronček,   s. r. o.,   Národná   10,   Žilina,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp. zn.   8 R   4/2014 z 8. júna 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Metsäliitto Osuuskunta o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2015 doručená sťažnosť spoločnosti Metsäliitto Osuuskunta, Revontulenpuisto 2, 021 00 Espoo, Fínsko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 36 ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   8 R   14/2014   z   8.   júna   2015   (ďalej   len „uznesenie   okresného   súdu“)   a   jemu   predchádzajúcim   postupom.   Sťažovateľka   svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným 6. augusta 2015.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   z   25.   mája   2015   vo   veci reštrukturalizačného konania spoločnosti vedenom na okresnom súde   pod   sp. zn.   8 R   4/2014   domáhala,   aby   okresný   súd   povolil   jej   vstup   do reštrukturalizačného konania namiesto pôvodného veriteľa Okresný súd   napadnutým   uznesením   návrh   sťažovateľky   zamietol   z   dôvodu,   že   jej   návrh   bol doručený v čase, keď bolo reštrukturalizačné konanie už ukončené. Podľa sťažovateľky bol jej   návrh   doručený   včas,   a   preto   mal   okresný   súd   o   ňom   riadne   rozhodnúť   a   vstup do reštrukturalizačného konania povoliť.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. 8R/4/2014 zo dňa 08.06.2015 a postupom tohto súdu porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sme 5.000,- EUR, ktoré je porušovateľ povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.

3.   Porušovateľ   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu spolu s návrhom doručila splnomocnenie na zastupovanie zo 6. mája 2015   udelené   sťažovateľkou   JUDr.   Róbertovi   Hrončekovi,   Advokátska   kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenom splnomocnení nie je uvedené, že ho sťažovateľka udelila na zastupovanie pred ústavným súdom, a teda nespĺňa formálne náležitosti vyžadované § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V   súvislosti   s   uvedeným   nedostatkom   ústavný   súd   pripomína,   že   tento   nie   je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV. ÚS 77/08,   I. ÚS 368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010,   III. ÚS 206/2010,   IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný   súd   s   poukazom   na   uvedené   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015