- # -

I. ÚS 52/94

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí na

predbežnom prerokovaní podnetu, ⬛⬛⬛⬛, vo

veci porušenia základného práva zúčastniť sa na referende nekonaním Vladimíra

Mečiara, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, dňa 27. októbra 1994 takto

r o z h o d o l :

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva pisateľa podnetu zúčastniť sa

referenda podľa Ústavy Československej socialistickej republiky v znení

neskorších predpisov, osobitne ústavného zákona č. 327/1991 Zb. o referende   o d m

i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva pisateľa podnetu zúčastniť sa

referenda podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda   o d m i e t a   pre

nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 14. septembra 1994 podnet

v   ktorom požaduje prešetrenie konania Vladimíra Mečiara, predsedu

Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý nerešpektoval názor ľudu a jeho právo

v referende sa slobodne vyjadriť k rozdeleniu štátu, čím neuznal ústavné a ľudské

práva občanov a tak porušil i právo pisateľa podnetu zúčastniť sa referenda. Na

- # -

podporu svojho tvrdenia navrhovateľ ďalej uvádza, že vtedajšia Ústava

Československej socialistickej republiky v znení neskorších   predpisov (ďalej ako

"Ústava Československej socialistickej republiky") jasne stanovila, že každá z

republík môže vystúpiť zo štátneho zväzku len na základe ľudového referenda, čo

ostatne potvrdzuje i článok 93 Ústavy Slovenskej republiky.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podnet v časti namietajúcej  

porušenie   základného   práva   pisateľa podnetu zúčastniť sa referenda o

vystúpení Slovenskej republiky zo štátneho zväzku Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky (ďalej ako "ČSFR") podľa Ústavy Československej

socialistickej republiky a osobitne ústavného zákona Federálneho zhromaždenia č.

327/1991 Zb. z nedostatku svojej   právomoci. Ústavný súd Slovenskej republiky

začal vykonávať svoju   činnosť na základe zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o  

konaní pred   ním a o postavení jeho sudcov a tento zákon nadobudol účinnosť

dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, t. j. 15. februára 1993. Tento zákon

neobsahuje ustanovenia o spätnej pôsobnosti, a preto je ústavný súd oprávnený

rozhodovať, len   ak ide o namietané porušenie práv, ku ktorým došlo po 15.

februári 1993. Navrhovateľ namieta   porušenie   svojho   práva,   ku   ktorému malo

dôjsť nerešpektovaním federálnych ústavných zákonov (t. j. Ústavy

Československej socialistickej republiky   a ústavného zákona Federálneho

zhromaždenia č. 327/1991 Zb.). Štátnym orgánom, ktoré mali zabezpečovať spôsob a

výkon referenda o vystúpení Slovenskej (Českej) republiky z ČSFR, t. j. prezidentovi

ČSFR a Federálnemu zhromaždeniu zanikli ústavné právomoci k 31. 12. 1992, t. j.

pred termínom uvedeným ako začiatok činnosti Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Keďže   Ústavný súd Slovenskej   republiky nie je oprávnený skúmať

- # -

namietané porušenie práv aj pred uvedeným termínom, bol podnet v tejto časti

odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. Podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie svojho práva zúčastniť sa

hlasovania   v referende (čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky) bol odmietnutý pre

nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí.

Článok 93 Ústavy Slovenskej republiky vo svojom odseku 1 uvádza, že:

"Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými

štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.". Právnym základom vykonania

referenda podľa čl. 93 ods. 1 ústavy je len ústavný zákon, k prijatiu ktorého je

oprávnená podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky Národná rada

Slovenskej republiky. Neprijatím osobitného ústavného zákona Národnej rady  

Slovenskej republiky o   vystúpení Slovenskej republiky zo štátneho zväzku

ČSFR neboli vytvorené podmienky požadované čl. 93 na jeho vyhlásenie. Článok

95 ústavy ďalej uvádza,   ktoré subjekty   sú oprávnené   iniciovať vyhlásenie

referenda (konkrétne Národná rada Slovenskej republiky a petícia aspoň 350 000

občanov Slovenskej republiky). Len uvedené subjekty preto môžu iniciovať

uskutočnenie referenda, ktoré vyhlasuje prezident republiky. Navrhovateľ označuje

ako subjekt, nekonaním ktorého bolo porušené jeho základné právo zúčastniť sa

referenda, pána   Vladimíra   Mečiara,   predsedu   Hnutia za demokratické

Slovensko. Uvedené ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky však potvrdzujú, že

politické strany, resp. ich predstavitelia, nemajú žiadne, ústavou vymedzené

právomoci, vzťahujúce sa k referendu, a to ako v štádiu jeho iniciovania a ani

vyhlásenia. Nemôžu preto svojím konaním, prípadne opomenutím, porušiť

základné právo občanov zúčastniť sa referenda. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

odmietol podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie svojho základného

- # -

práva zúčastniť sa referenda podľa čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky pre

nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí, t. j. neoznačenie toho štátneho

orgánu Slovenskej republiky, ktorý by ním namietané právo skutočne mohol vôbec

porušiť. Tento nedostatok podnetu nie je možné odstrániť ani výzvou sudcu

spravodajcu na doplnenie podania.

Z uvedených dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky prijal rozhodnutie o

odmietnutí podnetu navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto

uznesenia podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993

Z. z.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 27. októbra 1994

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard   R a p a n t predseda senátu