- # -
I. ÚS 52/94
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí na
predbežnom prerokovaní podnetu, ⬛⬛⬛⬛, vo
veci porušenia základného práva zúčastniť sa na referende nekonaním Vladimíra
Mečiara, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, dňa 27. októbra 1994 takto
r o z h o d o l :
1. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva pisateľa podnetu zúčastniť sa
referenda podľa Ústavy Československej socialistickej republiky v znení
neskorších predpisov, osobitne ústavného zákona č. 327/1991 Zb. o referende o d m
i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
2. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva pisateľa podnetu zúčastniť sa
referenda podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 14. septembra 1994 podnet
v ktorom požaduje prešetrenie konania Vladimíra Mečiara, predsedu
Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý nerešpektoval názor ľudu a jeho právo
v referende sa slobodne vyjadriť k rozdeleniu štátu, čím neuznal ústavné a ľudské
práva občanov a tak porušil i právo pisateľa podnetu zúčastniť sa referenda. Na
- # -
podporu svojho tvrdenia navrhovateľ ďalej uvádza, že vtedajšia Ústava
Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej ako
"Ústava Československej socialistickej republiky") jasne stanovila, že každá z
republík môže vystúpiť zo štátneho zväzku len na základe ľudového referenda, čo
ostatne potvrdzuje i článok 93 Ústavy Slovenskej republiky.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podnet v časti namietajúcej
porušenie základného práva pisateľa podnetu zúčastniť sa referenda o
vystúpení Slovenskej republiky zo štátneho zväzku Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky (ďalej ako "ČSFR") podľa Ústavy Československej
socialistickej republiky a osobitne ústavného zákona Federálneho zhromaždenia č.
327/1991 Zb. z nedostatku svojej právomoci. Ústavný súd Slovenskej republiky
začal vykonávať svoju činnosť na základe zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a tento zákon nadobudol účinnosť
dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, t. j. 15. februára 1993. Tento zákon
neobsahuje ustanovenia o spätnej pôsobnosti, a preto je ústavný súd oprávnený
rozhodovať, len ak ide o namietané porušenie práv, ku ktorým došlo po 15.
februári 1993. Navrhovateľ namieta porušenie svojho práva, ku ktorému malo
dôjsť nerešpektovaním federálnych ústavných zákonov (t. j. Ústavy
Československej socialistickej republiky a ústavného zákona Federálneho
zhromaždenia č. 327/1991 Zb.). Štátnym orgánom, ktoré mali zabezpečovať spôsob a
výkon referenda o vystúpení Slovenskej (Českej) republiky z ČSFR, t. j. prezidentovi
ČSFR a Federálnemu zhromaždeniu zanikli ústavné právomoci k 31. 12. 1992, t. j.
pred termínom uvedeným ako začiatok činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Keďže Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený skúmať
- # -
namietané porušenie práv aj pred uvedeným termínom, bol podnet v tejto časti
odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
2. Podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie svojho práva zúčastniť sa
hlasovania v referende (čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky) bol odmietnutý pre
nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí.
Článok 93 Ústavy Slovenskej republiky vo svojom odseku 1 uvádza, že:
"Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými
štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.". Právnym základom vykonania
referenda podľa čl. 93 ods. 1 ústavy je len ústavný zákon, k prijatiu ktorého je
oprávnená podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky Národná rada
Slovenskej republiky. Neprijatím osobitného ústavného zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o vystúpení Slovenskej republiky zo štátneho zväzku
ČSFR neboli vytvorené podmienky požadované čl. 93 na jeho vyhlásenie. Článok
95 ústavy ďalej uvádza, ktoré subjekty sú oprávnené iniciovať vyhlásenie
referenda (konkrétne Národná rada Slovenskej republiky a petícia aspoň 350 000
občanov Slovenskej republiky). Len uvedené subjekty preto môžu iniciovať
uskutočnenie referenda, ktoré vyhlasuje prezident republiky. Navrhovateľ označuje
ako subjekt, nekonaním ktorého bolo porušené jeho základné právo zúčastniť sa
referenda, pána Vladimíra Mečiara, predsedu Hnutia za demokratické
Slovensko. Uvedené ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky však potvrdzujú, že
politické strany, resp. ich predstavitelia, nemajú žiadne, ústavou vymedzené
právomoci, vzťahujúce sa k referendu, a to ako v štádiu jeho iniciovania a ani
vyhlásenia. Nemôžu preto svojím konaním, prípadne opomenutím, porušiť
základné právo občanov zúčastniť sa referenda. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
odmietol podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie svojho základného
- # -
práva zúčastniť sa referenda podľa čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky pre
nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí, t. j. neoznačenie toho štátneho
orgánu Slovenskej republiky, ktorý by ním namietané právo skutočne mohol vôbec
porušiť. Tento nedostatok podnetu nie je možné odstrániť ani výzvou sudcu
spravodajcu na doplnenie podania.
Z uvedených dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky prijal rozhodnutie o
odmietnutí podnetu navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto
uznesenia podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 27. októbra 1994
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard R a p a n t predseda senátu