znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 52/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Ferčákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 0 Tp 34/2013 z 15. apríla 2013, ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Tpo 6/2013 z 5. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. januára 2014   doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Ferčákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 34/2013 z 15. apríla 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 15. apríla 2013“), ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 6/2013 z 5. júna 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 5. júna 2013“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením ČVS: PPZ-380/NKA-PZ-VY-2013 z 12. apríla 2013 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), 4 písm. b) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona.

Uznesením okresného súdu z 15. apríla 2013 v spojení s uznesením krajského súdu z 5. júna 2013 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.

Sťažovateľ   podal   9.   septembra   2013   návrh   na   prepustenie   z   väzby.   Prokurátor Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   (ďalej   len   „prokurátor“)   podal   okresnému   súdu 20. septembra   2013   návrh   na   predĺženie   lehoty   trvania   jeho   väzby   o   6   mesiacov, t. j. do 11. mája 2014. Okresný súd o uvedených návrhoch (návrhu na predĺženie lehoty väzby a o žiadosti o prepustenie z väzby) rozhodol na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2013 uznesením tak, že väzbu sťažovateľa predĺžil do 11. mája 2014 do 23.05 h a zároveň jeho žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   zamietol.   Proti   uvedenému   uzneseniu   okresného   súdu z 1. októbra 2013 podal sťažovateľ sťažnosť.

Obhajkyni sťažovateľa bolo 14. októbra 2013 doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Tpo 1002/2013 z 8. októbra 2013, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá, a v jeho odôvodnení krajský súd uviedol, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Podľa sťažovateľa „Rozhodnutie Okresného súdu Prešov o predĺžení lehoty väzby a zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie z väzby s príslušným odôvodnením mi však vôbec nebolo   doručené   a   nebolo   doručené   ani   mojej   obhajkyni.   Nemal   som   preto   možnosť oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia súdu a kvalifikovane sa k nim vyjadriť. Som názoru, že týmto postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove bol porušený zákon tým, že rozhodnutie o predĺžení väzby mi nebolo doručené a tým mi bola odňatá možnosť obhajoby...

Tým, že ani mne ani mojej obhajkyni nebolo doručené rozhodnutie Okresného súdu v Prešove o predĺžení väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustení z väzby bolo porušené moje právo na obhajobu, pretože som nemal možnosť oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia, nemohli sme sa ani ja ani moja obhajkyňa k nemu vyjadriť a predložiť dôkazy slúžiace k tomu, aby väzba predĺžená nebola.

Zákon bol porušený aj postupom Krajského súdu v Prešove, ktorý aj tento zrejme prehliadol nezákonný postup Okresného súdu v Prešove a sťažnosť bezdôvodne zamietol s tým, že som svoju sťažnosť neodôvodnil.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví: „Postupom Okresného súdu v Prešove v konaní 0 Tp 34/2013 a jeho uznesením zo dňa 15. 04. 2013 v spojení s postupom Krajského súdu v Prešove v konaní 3 Tpo 6/2013 a uznesením zo dňa 05. 06. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, zákon č. 460/1992 Zb. a čl. 6 ods. 3 písm. b/, c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva   podľa   čl.   50 ods.   3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením okresného súdu z 15. apríla 2013 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením krajského súdu z 5. júna 2013 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že sťažovateľovi   nebolo   doručené   uznesenie   okresného   súdu z 1. októbra 2013,   čoho   dôsledkom   následne nemal možnosť   v   konaní o   sťažnosti   proti tomuto uzneseniu vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. 9 Tpo 1002/2013 predložiť svoje argumenty. Z uvedeného vyplýva, že petit vymedzený sťažovateľom v jeho sťažnosti nekorešponduje s obsahom jej odôvodnenia.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí   to   predovšetkým   v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom (mutatis mutandis II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľom   v   sťažnosti   namietané   uznesenie okresného súdu z 15. apríla 2013 v spojení s uznesením krajského súdu z 5. júna 2013 (právoplatné   5.   júna   2013)   bolo   sťažovateľovi,   ako   aj   jeho   obhajkyni   doručené 19. júna 2013. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 13. januára 2013 a ústavnému súdu doručená 14. januára 2013.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014