znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 52/04-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   marca   2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EUROINVEST   o.   c.   p.,   a.   s.,   P., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Michalovciach   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 115/03 (predtým sp. zn. Ro 12391/97) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROINVEST o. c.p., a. s.,   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára 2004 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CLASSINVEST o. c. p., a. s., V. T.. K sťažnosti bolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   JUDr. T.   Š.,   Advokátska   kancelária,   K..   Toto splnomocnenie   mu   udelila   obchodná   spoločnosť   EUROINVEST   o. c. p.,   a.   s.,   21. januára 2004.   Oznámením   zo 4.   februára   2004   doručeným   ústavnému   súdu   17. februára   2004 JUDr.   T.   Š. opravil   sťažnosť   v tom   zmysle, že správne má byť ako sťažovateľ   označená obchodná   spoločnosť   EUROINVEST   o.   c.   p.,   a.   s.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), a to vzhľadom na to, že v priebehu konania pred Okresným súdom v Michalovciach (ďalej len „okresný   súd“)   došlo   21. októbra   1998   k postúpeniu   pohľadávky,   a preto   súčasným účastníkom   súdneho   konania,   a teda   aj   konania   pred   ústavným   súdom,   je   sťažovateľka. Sťažnosť sa týka porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 115/03 (predtým sp. zn. Ro 12391/97; ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti vyplýva, že obchodná spoločnosť CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a.   s.,   požiadala   5.   augusta   1997   o vydanie   platobného   rozkazu   proti   A.   M.   (ďalej   len „odporca“) na sumu 1 580 Sk. Okresný súd 4. februára 1998 požadovaný platobný rozkaz vydal,   avšak   odporca   podal   proti   nemu   odpor   a v dôsledku   toho   sa   vec   začala   viesť   pod sp. zn. 13 C 115/03 ako žaloba obchodnej spoločnosti CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a. s. Vec doteraz nie je právoplatne skončená, pričom predseda okresného súdu uznal vznik prieťahov.   Uvedeným   postupom   je   podľa   sťažovateľky   porušené   jej   základné   právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z prípisu   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   2052/03   z 26.   novembra   2003 adresovaného obchodnej spoločnosti CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p.,   a. s., vyplýva, že žalobcom je obchodná spoločnosť CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a. s., že vo veci je určený termín pojednávania na 27. november 2003 a že „bol zistený subjektívny prieťah“.

2

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   každý   návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Článok 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 55/02, II. ÚS 10/01).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 115/03, ktoré sa začalo 5. augusta 1997 a nie je k dnešnému dňu skončené na súde

3

prvého stupňa, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   bola   podaná zjavne   neoprávnenou   osobou,   pretože   zo   žiadnej   skutočnosti,   ktorú   sťažovateľka   uviedla, nevyplýva, že je účastníčkou konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 115/03. Nie je preto ani aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, právomoci o ňom konať   a rozhodnúť   či   splnenia   iných   zákonom   ustanovených   náležitostí   (podmienok) je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný kódex. Do tejto kategórie patrí aj   posúdenie   zmeny   účastníka   konania   na   strane   žalobcu   na   základe   singulárnej   sukcesie (zmluvy   o prevode   pohľadávok)   podľa   §   92   ods.   2   a 3   Občianskeho   súdneho   poriadku. Sťažnosť v danej veci neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ústavný súd mohol v rámci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   zasiahnuť   do výkonu   tejto   právomoci   všeobecných   súdov   (mutatis mutandis I. ÚS 167/03).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   treba   sťažovateľku   považovať za   subjekt   zjavne neoprávnený (I. ÚS 101/03).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2004

4