znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 519/2014-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, Advokátska kancelária Skuteckého 30, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 a jej upovedomením z 22. januára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. februára 2014   doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000   (ďalej   aj   „napadnuté   konanie“)   a jej   upovedomením z 22. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).

2.   Zo   sťažnosti   a   z jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľky   Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len „policajný orgán“) pod ČVS : PPZ-108/BPK-S-2011 zo 16. decembra 2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný   zákon“).   Uznesením   policajného   orgánu   pod   ČVS:   PPZ-108/BPK-S-2011 z 20. novembra 2012 bolo aj sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 Trestného zákona a iné (ďalej len „rozhodnutie policajného orgánu o vznesení obvinenia“). Uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 72/11 z 21. novembra 2012 bolo predmetné uznesenie policajného orgánu o vznesení obvinenia podľa § 230 ods. 2 písm. e) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný   poriadok“)   zrušené   ako   nezákonné.   Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   preskúmania postupu   policajného   orgánu   postupom   podľa   §   210   Trestného   poriadku,   ktorý   bol   vec dozorujúcim prokurátorom krajskej prokuratúry zamietnutý z dôvodu, že sťažovateľ nebol v takom procesnom postavení, ktorý by ho oprávňoval tento postup žiadať. Celkovo dlho trvajúce vyšetrovanie v trestnej veci, v ktorej bol sťažovateľ obvineným, napadol podnetom podľa   §   31   a nasl.   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   zákon   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“),   o ktorom   rozhodla   krajská   prokuratúra upovedomením sp. zn. Kv 72/11 z 30. septembra 2013. Proti postupu a spôsobu vybavenia svojho   podnetu   krajskou   prokuratúrou   podal   sťažovateľ   opakovaný   podnet   podľa   §   34 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra napadnutým upovedomením sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 z 22. januára 2014. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3.   Sťažovateľ   v   postupe   a napadnutom   upovedomení   generálnej   prokuratúry nachádzal porušenie svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v dvoch rovinách. V prvej rovine konštatoval, že „Opakovaný podnet mal byť vybavený generálnym prokurátorom v súlade s ust. § 54 ods. 2 písm. a) z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Iba generálny   prokurátor   je   príslušným   na   vybavenie   podnetu   na   preskúmanie   postupu prokurátora   krajskej   prokuratúry.   Napriek   tomu   bol   vybavený   v   rozpore   so   zákonom nepríslušným prokurátorom Generálnej prokuratúry SR. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky   sp.   zn.   II.   ÚS   4/2011).“.   V druhej   rovine   dôvodí,   že „Prokurátor generálnej prokuratúry, ako nepríslušný prokurátor, porušil ust. § 34 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre, opakovaný podnet sťažovateľa riadne neprešetril podľa ust. § 35 zákona o prokuratúre a odložil   ho   bez   prijatia   prokurátorského   opatrenia.   Vecnú   nesprávnosť   vybavenia opakovaného   podnetu   vidí   sťažovateľ   hlavne   v   tom   smere,   že   sa   nestotožňuje s konštatovaním prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, že od začatia trestného stíhania, t. j. 16.12.2011 do 22.01.2014 konajúci vyšetrovateľ (traja vyšetrovatelia) koná priebežne tak ako mu to prikazuje ust. § 201 ods. 1 Tr. poriadku (str. 2 vybavenia podnetu prokurátorom Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 30.09.2013), ktoré si osvojil aj prokurátor Generálnej prokuratúry SR.“. V závere teda konštatuje, že „Odložením podnetu bez jeho riadneho vybavenia príslušným prokurátorom došlo k odopretiu spravodlivosti (denegationis iustitiae) zo strany Generálnej prokuratúry SR.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000, a jej upovedomením o vybavení podnetu zo dňa 22.01.2014 bolo porušené.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   vybavenie   podnetu   Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky; sp. zn. IV/3 GPt 3/12/1000 - 23, zo dňa 22.01.2014, a vracia mu vec na ďalšie konanie.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.300,- €.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže   mať   základ   v platnom   právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   alebo   v takých medzinárodných   zmluvách,   ktoré   Slovenská   republika   ratifikovala   a boli   vyhlásené spôsobom,   ktorý   predpisuje   zákon.   Súčasne   má   každý   právo   na   to,   aby sa   v jeho   veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva na   súdnu   ochranu   teda   predpokladá,   že   účastníkovi   súdneho   konania   sa   táto   ochrana v zákonom   predpokladanej   kvalite   poskytne   (mutatis   mutandis   napr.   IV.   ÚS   77/02, IV. ÚS 214/04). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

9. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona   o prokuratúre   ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí   a   ďalší   podnet,   v   ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje   nespokojnosť   s vybavením svojich predchádzajúcich   podnetov v tej istej veci.   Podľa § 54 ods.   2 písm. a) zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry,   krajského   prokurátora,   vyššieho   vojenského prokurátora,   prokurátora   krajskej   prokuratúry   alebo   prokurátora   vyššej   vojenskej prokuratúry.

10.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva   alebo slobody,   ktoré označil   sťažovateľ,   a to   pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   preto   možno   považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn.   I. ÚS 66/98,   I. ÚS 110/02,   I. ÚS 140/03,   IV. ÚS 166/04,   IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).

11. Generálna   prokuratúra   v upovedomení   sp.   zn.   IV/3   GPt   3/12/1000 z 22. januára 2014 v podstatnom uviedla:

«Na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu   som   preskúmal   na   vec   sa   vzťahujúce spisové materiály - vyšetrovací spis NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra ČVS: PPZ- 373/NKA-FP-ZA-2013 a obsah dozorového spisu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv 72/11/6600.

Preskúmaním veci som zistil, že vyšetrovateľ NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra realizuje pod ČVS: PPZ-373/NKA-FP-ZA-2013 trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. c/, odsek 4 Trestného zákona a iné, pričom dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica.

Dňa 30.08.2013 bol na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica doručený Váš podnet (v zmysle   §   31   odsek   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov), ako právnej zástupkyne J. B., zo dňa 30.08.2013.

Váš predmetný podnet prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vybavil ako nedôvodný, o čom Vašu osobu, ako aj J. B. upovedomil pod sp. zn. Kv 72/11-171 zo dňa 30.09.2013.

Na   podklade   preskúmania   príslušných   spisových   materiálov   sa   stotožňujem so spôsobom vybavenia Vášho podnetu zo dňa 30.08.2013 a v tom zmysle s argumentáciou prokurátora   Krajskej   prokuratúry   Banská   Bystrica,   obsiahnutou   v   upovedomení   J.   B. (a Vašej   osoby)   pod   sp.   zn.   Kv   72/11-171   zo   dňa   30.09.2013.   V   postupe   dozorového prokurátora   Krajskej   prokuratúry   Banská   Bystrica   pri   vybavovaní   Vášho   predmetného podnetu som nezistil pochybenie a ani porušenie zákona.

Doba trvania vyšetrovania v predmetnej trestnej veci je ovplyvnená charakterom, rozsahom   a   spôsobom   páchania   trestnej   činnosti,   pre   ktorú   je   vedené   trestné   stíhanie „vo veci“, čomu zodpovedá i rozsah vykonávaného dokazovania.

Na dobu trvania vyšetrovania má nepochybne vplyv i tá skutočnosť, že v nadväznosti na   postup dozorového   prokurátora krajskej   prokuratúry   podľa   § 230 odsek 2 písm.   e/ Trestného   poriadku   -   v   zmysle   uznesenia   sp.   zn.   Kv   72/11-110   zo   dňa   21.11.2012   - vo vzťahu   k   uzneseniu   vyšetrovateľky   bývalého   Úradu   boja   proti   korupcii   Prezídia   PZ, Odboru   boja   proti   korupcii   Stred   Banská   Bystrica   č.   PPZ-108/BPK-S-2011   zo   dňa 20.11.2012   (podľa   §   206   odsek   1   Trestného   poriadku),   dozorový   prokurátor   krajskej prokuratúry uznesením sp. zn. Kv 72/11-111 zo dňa 21.11.2012 podľa § 230 odsek 2 písm. f/ Trestného poriadku odňal danú trestnú vec vyšetrovateľke PZ M. K. a prikázal ju inému vyšetrovateľovi vyššie menovaného úradu.

Dňom 01.12.2012 konal vo veci vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, Národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúra Stred Banská Bystrica (pod ČVS: PPZ- 635/NKA-PK-ST-2012) a počnúc dňom 27.03.2013 vykonáva vyšetrovanie v predmetnej trestnej   veci   vyšetrovateľ   NKA   PPZ,   NJFP,   Expozitúra   Západ   Nitra   (pod   ČVS:   PPZ- 373/NKA-FP-ZA-2013).

Vyšetrovateľ   NKA   PPZ,   NJFP,   Expozitúra   Západ   Nitra,   po   naštudovaní a analyzovaní ním prevzatého rozsiahleho spisového materiálu, vo veci priebežne koná, v jeho   postupe   som   nezistil   subjektívne   prieťahy   a   ani   nedostatky   v   ním   vykonávanom dokazovaní v danej trestnej veci.

Vyšetrovateľom NKA PPZ, NJFP, Expozitúra Západ Nitra sú vykonávané výsluchy príslušných svedkov, zabezpečované na vec sa vzťahujúce listinné materiály a písomnosti, ako   aj   realizované   ďalšie   potrebné   vyšetrovacie   (procesné)   úkony   (vrátane   znaleckého dokazovania),   na   podklade   ktorých   dôkazov,   v   spojení   s   doposiaľ   zadokumentovanými dôkazmi,   bude   možné   zákonne   rozhodnúť   o   ďalšom   procesnom   postupe   v   predmetnej trestnej   veci   (vrátane   prípadného   postupu   podľa   §   206   odsek   1   Trestného   poriadku vo vzťahu ku konkrétnej osobe, resp. konkrétnym osobám), eventuálne meritórne rozhodnúť. S poukazom na horeuvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet zo dňa 26.11.2013 bez prijatia opatrení odkladám.»

12.   Vzhľadom   na   obsahovú   spojitosť   upovedomenia   generálnej   prokuratúry sp. zn. IV/3   GPt   3/12/1000   z 22.   januára   2014   s upovedomením   krajskej   prokuratúry sp. zn. Kv 72/11   z 30.   septembra   2013   považoval   ústavný   súd   za potrebné   uviesť   aj podstatnú časť odôvodnenia napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry:

„V   nadväznosti   na   obsah   Vášho   písomne   podaného   podnetu   som   si   vyžiadal kompletný,   na   vec   sa   vzťahujúci,   vyšetrovací   spis,   ktorý   mi   bol   vo   veci   konajúcim vyšetrovateľom predložený dňa 20.09.2013. Tento je tvorený jednotlivými zväzkami o počte 24 kusov. Po ich preštudovaní, v nadväznosti na vyššie uvádzané dôvody Vášho podnetu, som nevzhliadol s ohľadom na súčasné štádium prípravného konania, v konaní vo veci konajúceho   vyšetrovateľa   žiadne   pochybenie,   či   už   hmotnoprávneho   alebo   procesného charakteru. Ustálil som, že vo veci konajúci vyšetrovateľ v predmetnej veci koná priebežne tak, ako mu to prikazuje ust. § 201 ods. 1 Tr. por.

Súčasne si Vás dovoľujem upozorniť, že prípravné konanie je konanie neverejné, pričom s poukazom na § 69 ods. 1 Tr. por. nie ste v postavení osoby oprávnenej nazerať do vyšetrovacieho   spisu   a   teda   de   facto   pri   vybavovaní   Vášho   podnetu   nebolo   možné argumentovať vykonávaním jednotlivých procesných úkonov. V tejto súvislosti Vám taktiež dávam do pozornosti, že i napriek uplynutiu obdobia vyše 9 mesiacov od Vami uvádzaných zaisťovacích   úkonov,   toto   obdobie   nemožno   považovať   za   neprimerane   dlhé   a   to i v súvislosti   s   rozsiahlosťou   a   náročnosťou   vyšetrovaného   skutku.   Súčasne   si   Vám dovoľujem dať do pozornosti ust. § 209 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého je vyšetrovanie zločinov potrebné skončiť do 4 mesiacov od vznesenia obvinenia. Nakoľko v predmetnej veci doposiaľ takýto procesný postup uplatnený nebol, nie je možné akcentovať uplatnenie spomínaného ustanovenia Trestného poriadku.

Je síce pravdou, že v skoršom štádiu prípravného konania som v konaní vo veci konajúcej   vyšetrovateľky   PPZ   ÚBPK   OBPK   Stred   Banská   Bystrica   ustálil pochybenia v súvislosti s postupom podľa § 206 ods. 1 Tr. por., a preto dňa 21. 11. 2012 bolo obratom vydané uznesenie podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por., ktorým bolo vznesenie obvinenia   i voči   Vašej   osobe   zrušené   a následne   v ten   istý   deň   bolo   prijaté   opatrenie s poukazom na § 230 ods. 2 písm. f) Tr. por., pričom predmetná vec bola vo veci konajúcej vyšetrovateľke odňatá a prikázaná inému policajtovi.

V tejto súvislosti mám zato, že vo veci konajúci vyšetrovateľ, konajúci po postupe dozorujúceho prokurátora podľa § 230 ods. 2 písm. f) Tr. por., svojím konaním neporušil žiadnu zo svojich povinností a teda Váš podnet som posúdil ako nedôvodný.“

13.   Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale   podľa   čl. 124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a aplikácia   zákonov   v rámci   im   zverených   kompetencií   legislatívne vymedzených.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

14. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne   a zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne   a skutkovo   relevantné   otázky súvisiace   s predmetom   tejto   ochrany   (IV.   ÚS   115/03,   III.   ÚS   209/04,   III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).

15. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej „Odložením podnetu bez jeho riadneho vybavenia   príslušným   prokurátorom   došlo   k   odopretiu   spravodlivosti   (denegationis iustitiae)   zo   strany   Generálnej   prokuratúry   SR“,   ústavný   súd   konštatuje,   že   prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov opakovaný podnet konal v medziach svojej právomoci   a v súlade   predovšetkým   s   príslušnými ustanoveniami   zákona   o   prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne   akceptovateľné.   Jeho   postup   bol   v súlade   so   zákonom   a ústavne   konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označeného práva na inú právnu ochranu, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

16.   Zároveň   ústavný   súd   poukazuje   na svoju   ustálenú   judikatúru,   z ktorej   okrem iného vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   je   aj   právo   dotknutej   osoby   požiadať   o   ochranu   svojich   práv   príslušné   orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods.   2   zákona   o   prokuratúre),   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných orgánov prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06). Taktiež poukazuje aj na to, že právo na vznesenie   obvinenia   a trestné   stíhanie   inej   osoby   na   základe   podaného   trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).

17. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej mal vybaviť ním podaný opakovaný podnet priamo generálny prokurátor generálnej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na § 10 zákona o prokuratúre,   podľa   ktorého   generálny   prokurátor   vydáva   na   plnenie   úloh   služobné predpisy,   príkazy   a pokyny,   ktoré   sú   záväzné   pre   všetkých   prokurátorov,   právnych čakateľov   prokuratúry   a ostatných   zamestnancov,   a tiež   na   ustanovenie   §   16   zákona o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej v § 11 a § 12 a § 13 ods. 1 zákona o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali v jeho mene. Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej právomoci   (aj   prokurátorov   generálnej   prokuratúry)   vrátane   aprobačných   oprávnení vybavovať   v zastúpení   generálneho   prokurátora   opakované podnety   podľa   §   34   zákona o prokuratúre   (m.   m.   IV.   ÚS   113/04,   III.   ÚS   216/09,   III.   ÚS   79/2011).   Vzhľadom na uvedené   potom   skutočnosť,   že   opakovaný   podnet   sťažovateľa   vybavil   prokurátor generálnej   prokuratúry,   ešte   neznamená,   že   podnet   sťažovateľa   nevybavil   príslušný prokurátor. Navyše, ak sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 4/2011 z 2. júna 2011, mal si byť vedomý skutočnosti, že v predmetnom prípade bol opakovaný podnet vybavený priamo samotným prokurátorom generálnej prokuratúry bez zastúpenia generálneho   prokurátora,   pričom   v posudzovanom   prípade   tomu   tak   nebolo,   pretože prokurátor generálnej prokuratúry JUDr. Rudolf Bernát, PhD., konal nie vo vlastnom mene, ale v zastúpení generálneho prokurátora, ako to vyplýva z aprobačnej doložky napadnutého upovedomenia   generálnej   prokuratúry,   pričom   aj   samotný   nález   ústavného   súdu sp. zn. II. ÚS   4/2011   z 2.   júna   2011   sa   podrobne   zaoberal   aprobačnými   oprávneniami generálneho prokurátora   generálnej prokuratúry. Vzhľadom   na uvedené úvahy považuje ústavný   súd   aj   túto   námietku   sťažovateľa   za   zjavne   neopodstatnenú,   v dôsledku   čoho sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

18. Podľa § 10 ods. 11 Trestného poriadku subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten,   proti   komu   sa   vedie   trestné   konanie,   poškodený,   zúčastnená   osoba   a prokurátor, rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.

Podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní   trestného   oznámenia   policajtovi   bez   meškania   písomne   upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania.

Podľa   § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo   kedykoľvek   v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.  ...   prokurátor   je   povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa informovať.

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený...

Podľa   §   55   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   je   dôvodný   predpoklad,   že   došlo k prieťahom v príprave prejednania veci   súdom, v určení termínu   konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu...

19. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa dlhotrvajúceho vyšetrovania v trestnej   veci,   v ktorej   figuroval   ako   obvinený,   resp.   podľa   jeho   názoru   prieťahovému postupu   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ústavný   súd   už   vo   svojich   viacerých rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí   trestného   stíhania,   keď   sa   občan   stáva   účastníkom   tohto   konania   buď   ako obvinený, alebo ako poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 60/00). Účel základného práva   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorým   je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní   sleduje   konaním   a   rozhodovaním   príslušných   orgánov   v primeranej   lehote (III. ÚS 99/02). Z citovanej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že sťažovateľ nie je v takom   postavení   v rámci   prebiehajúceho   prípravného   konania,   aby   mohol   právne relevantným spôsobom, resp. akýmkoľvek právne účinným spôsobom namietať prieťahový postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   nielen   pred   dotknutými   orgánmi   činnými v trestnom konaní, ale aj v konaní pred ústavným súdom.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou   námietok   v nej   uvedených.   Zároveň   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   na   ochranu   ústavnosti,   keďže   rozhodovanie   o nich   je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014