znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 517/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   J.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2012 doručená sťažnosť K. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   postupom   a   rozhodnutiami   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010. Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním z 20. septembra 2012.

Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 21 C 270/2004

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 270/2004 rozhodol rozsudkom č. k. 21 C 270/2004-62 z 29. októbra 2004 (ďalej len „rozsudok z 29. októbra 2004“).

Okresný súd uznesením č. k. 21 C 370/2004-123 zo 6. decembra 2005 zamietol návrh sťažovateľky   na   odpustenie   zmeškania   lehoty   na   podanie   odvolania   proti   rozsudku okresného súdu   z 29. októbra 2004, ktoré potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 8 Co 4/2006-137.

Odvolanie sťažovateľky   proti   rozsudku   okresného   súdu   z   29.   októbra   2004   bolo uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 3/2006-140 odmietnuté ako oneskorene podané.

Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 17 C 159/2008

Zo sťažnosti   a z jej príloh   ďalej vyplýva, že okresný   súd v namietanom konaní vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   159/2008   rozhodol   uznesením   č.   k.   17   C   159/2008-34 z 11. decembra 2008 (ďalej len „uznesenie z 11. decembra 2008“), ktorým zamietol návrh sťažovateľky doručený okresnému súdu 16. septembra 2008 na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 21 C 270/2004.

Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 15 C 16/2010

V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 16/2010 rozhodoval okresný súd   o   návrhu   sťažovateľky   na   povolenie   obnovy   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp.   zn.   21   C   270/2004,   ktorý   bol   doručený   okresnému   súdu   16.   septembra   2008, a svojím   uznesením   č.   k.   15   C   16/2010-16   z   11.   augusta   2011   (ďalej   len   „uznesenie z 11. augusta   2011“)   návrh   sťažovateľky   zamietol.   Krajský   súd   uznesením č. k. 2 Co 32/2012-37 z 31. januára 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. augusta 2011. Uznesenie okresného súdu z 11. augusta 2011 sa stalo právoplatným 17. apríla 2012 (podľa   zistenia   ústavného   súdu,   o   ktorom   bol   20.   septembra   2012   vyhotovený   úradný záznam, pozn.).

Sťažovateľka,   ktorá   nie   je   zastúpená   advokátom,   v   sťažnosti   neformulovala samostatne svoj konečný návrh (petit) na rozhodnutie ústavného súdu, ale z obsahu jej sťažnosti možno ustáliť, že sa domáha vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach ním vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   sťažnosťou   namieta   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach ním vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   akékoľvek   pochybenia   v   procesnom   postupe prvostupňového   súdu,   ako   aj   prípadné   porušenie   základných   a   iných   práv   účastníkov konania na súde prvého stupňa patria do prieskumnej právomoci inštančne nadriadeného všeobecného   súdu   na   základe   riadnych   či   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   proti konečnému   rozhodnutiu   v   tomto   prípade   okresného   súdu,   čím   je   vylúčená   danosť právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti sťažovateľky, ktorá smeruje len voči postupu   a   rozhodnutiam   okresného   súdu   v   označených   konaniach.   Ústavný   súd   preto sťažnosť sťažovateľky odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný   súd   zároveň   uvádza,   že   zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2012 namieta porušenie svojho práva postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach, ktoré boli právoplatne skončené v čase niekoľkonásobne presahujúcom dva mesiace pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. V danom prípade je preto naplnený aj dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012