znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 515/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   4932/2015   –   sp.   zn.   Rvp   4934/2015,   sp.   zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp.   zn.   Rvp   6226/2015   –   sp.   zn.   Rvp   6232/2015   a   sp.   zn.   Rvp   6236/2015   –   sp.   zn. Rvp 6245/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp.   zn.   Rvp   6218/2015   –   sp.   zn.   Rvp   6222/2015,   sp.   zn.   Rvp   6226/2015   –   sp.   zn. Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 2. apríla 2015 do 30. apríla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia   (ďalej   len   „napadnuté   rozhodnutia   krajského   súdu“   alebo   „napadnuté uznesenia“).

2.   Zo   sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupuje   v   postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou a Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy   v   zmysle   podmienok   vyplývajúcich   zo   zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená.

Okresné   súdy   rozhodovali   vo   veci   samej   rozsudkami,   proti   ktorým   sťažovateľka podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].

Krajský   súd   napadnutými   uzneseniami   uvedenými   v prílohe   tohto   rozhodnutia rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania potvrdil ako vecne správne.

3. V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tom-ktorom prípade poukazuje i na „... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204, 1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je podľa   §   4   ods.   4   zákona   o súdnych   poplatkoch   oslobodené   aj   v odvolacom   konaní. Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť z odvolania nevzniká.“.

4. V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.

II.

5.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

8.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp.   zn.   Rvp   6218/2015   –   sp.   zn.   Rvp   6222/2015,   sp.   zn.   Rvp   6226/2015   –   sp.   zn. Rvp 6232/2015   a   sp.   zn.   Rvp   6236/2015   –   sp.   zn.   Rvp   6245/2015   a   z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí   krajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú   použila   v   stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom   konaní   o   potvrdení   rozhodnutí/uznesení   súdov   prvého   stupňa   o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   aj   týchto   sťažností   dospel   k   záveru,   že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody   odmietnutia   sťažností   v rovnakých   prípadoch,   ako   aj   vyslovený   právny   názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (I. ÚS 453/2014,   I. ÚS 517/2014,   I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   ktoré   skončili   rovnako   odmietnutím   z dôvodu   ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Reagujúc   na   sťažnostné   námietky   sťažovateľky   [týkajúce   sa   okrem   iného v tom-ktorom   prípade   i   poukazu   sťažovateľky   na   časť   zápisnice   z   rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)], ústavný súd v závere len stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnej rozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Ústavný   súd   v kontexte   zmieneného   zastáva   názor,   že   nie   je   jeho   úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe   je   vecou   odvolacích   súdov,   resp.   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08).

11.   S   prihliadnutím   na   postavenie   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III.   ÚS   139/08),   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   odmietol   z   dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľky   v nich   uplatnených   (zrušenie   napadnutých   rozhodnutí   krajského súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 515/2015

Por. č. sp. zn. sťažností vedených

ústavným súdom (Rvp) sp. zn. uznesení Krajského súdu

v Trenčíne1.Rvp 4932/2015sp. zn. 6 Co 895/2014 z 27. januára 20152.Rvp 4933/2015sp. zn. 6 Co 826/2014 z 27. januára 20153.Rvp 4934/2015sp. zn. 4 Co 431/2014 z 15. januára 20154.Rvp 5559/2015sp. zn. 16 Co 163/2014 z 27. januára 20155.Rvp 5560/2015sp. zn. 16 Co 123/2014 z 27. januára 20156.Rvp 5561/2015sp. zn. 16 Co 161/2014 z 27. januára 20157.Rvp 5562/2015sp. zn. 16 Co 121/2014 z 27. januára 20158.Rvp 5563/2015sp. zn. 16 Co 147/2014 z 27. januára 20159.Rvp 5564/2015sp. zn. 17 Co 149/2014 z 29. januára 201510. Rvp 5565/2015sp. zn. 17 Co 157/2014 z 29. januára 201511. Rvp 5566/2015sp. zn. 17 Co 542/2014 z 28. januára 201512. Rvp 5567/2015sp. zn. 17 Co 275/2014 z 28. januára 201513. Rvp 5568/2015sp. zn. 6 Co 893/2014 z 27. januára 201514. Rvp 5569/2015sp. zn. 17 Co 272/2014 z 28. januára 201515. Rvp 5570/2015sp. zn. 6 Co 751/2014 z 27. januára 201516. Rvp 5571/2015sp. zn. 17 Co 16/2014 z 29. januára 201517. Rvp 5572/2015sp. zn. 6 Co 250/2014 z 27. januára 201518. Rvp 5573/2015sp. zn. 4 Co 404/2014 z 15. januára 201519. Rvp 5574/2015sp. zn. 4 Co 434/2014 z 15. januára 201520. Rvp 5575/2015sp. zn. 17 Co 137/2014 z 29. januára 201521. Rvp 6218/2015sp. zn. 16 Co 119/2014 z 17. februára 201522. Rvp 6219/2015sp. zn. 4 Co 480/2014 z 29. januára 201523. Rvp 6220/2015sp. zn. 4 Co 473/2014 z 29. januára 201524. Rvp 6221/2015sp. zn. 16 Co 222/2014 z 17. februára 201525. Rvp 6222/2015sp. zn. 17 Co 34/2014 z 29. januára 201526. Rvp 6226/2015sp. zn. 17 Co 85/2014 z 29. januára 2015

27. Rvp 6227/2015sp. zn. 16 Co 153/2014 z 17. februára 201528. Rvp 6228/2015sp. zn. 17 Co 117/2014 z 29. januára 201529. Rvp 6229/2015sp. zn. 17 Co 385/2014 z 11. februára 201530. Rvp 6230/2015sp. zn. 17 Co 891/2014 z 25. februára 201531. Rvp 6231/2015sp. zn. 17 Co 393/2014 z 11. februára 201532. Rvp 6232/2015sp. zn. 17 Co 910/2014 z 25. februára 201533. Rvp 6236/2015sp. zn. 6 Co 385/2014 z 27. januára 201534. Rvp 6237/2015sp. zn. 4 Co 412/2014 z 15. januára 201535. Rvp 6238/2015sp. zn. 19 Co 14/2014 z 12. februára 201536. Rvp 6239/2015sp. zn. 17 Co 13/2014 z 29. januára 201537. Rvp 6240/2015sp. zn. 5 Co 713/2014 z 25. februára 201538. Rvp 6241/2015sp. zn. 15 Co 707/2014 z 25. februára 201539. Rvp 6242/2015sp. zn. 16 Co 141/2014 z 10. februára 201540. Rvp 6243/2015sp. zn. 16 Co 176/2014 z 10. februára 201541. Rvp 6244/2015sp. zn. 4 Co 884/2014 z 29. januára 201542. Rvp 6245/2015sp. zn. 6 Co 555/2014 z 10. februára 2015