znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 512/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v. o. s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou PRK Partners s. r.   o.,   Hurbanovo   námestie   3,   Bratislava,   v   mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokát JUDr. Peter Oravec, vedené pod sp. zn. Rvp 13212/2015 a sp. zn. Rvp 14184/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp.   zn.   10   Sžz   10/2014   z 15.   júla   2015   (sp.   zn.   Rvp   13212/2015) a   sp.   zn. 10 Sžz 13/2014 z 15. júla 2015 (sp. zn. Rvp 14184/2015) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v. o. s., vedené pod sp. zn. Rvp 13212/2015 a sp. zn. Rvp 14184/2015   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13212/2015.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 21. septembra 2015 (Rvp 13212/2015) a 20. októbra 2015 (Rvp 14184/2015) doručené sťažnosti   obchodnej   spoločnosti Kaufland   Slovenská   republika   v.   o.   s. (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   10 Sžz 10/2014   z 15.   júla   2015   (Rvp   13212/2015)   a   sp.   zn. 10 Sžz 13/2014   z 15.   júla   2015   (Rvp   14184/2015)   (ďalej   len   „napadnuté   rozhodnutia najvyššieho súdu“).

2.   Zo   sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   v právnom   postavení navrhovateľky v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 10 Sžz 10/2014 a sp. zn. 10 Sžz 13/2014 bola účastníčkou konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu – Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ako   i   na   podrobne   uvedené   skutkové   stavy   oboch   prípadov   dáva   do   rozporu   závery napadnutých   rozhodnutí   najvyššieho   súdu   s tým,   že   najvyšší   súd   sa   v   dôsledku nepripustenia žalobných návrhov nevyjadril k dôvodom obsiahnutým v žalobách, napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sa bezdôvodne odchyľujú od doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a najvyšší súd sa nevysporiadal s návrhmi na podanie podnetu ústavnému súdu na preskúmanie súladu zákona o neprimeraných podmienkach s ústavou. Zároveň podľa   názoru   sťažovateľky   najvyšší   súd   v prípade   napadnutého   rozsudku   sp.   zn. 10 Sžz 13/2014 z 15. júla 2015 nezákonne zastavil konanie o časti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom ministerstva z dôvodu údajnej prekážky litispendencie.

3. V petitoch podaných sťažností preto sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   jej   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia označených   práv   napadnutými   rozhodnutiami   najvyššieho   súdu,   ktoré   ďalej   zruší, predmetné veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov konaní.Zároveň   sťažovateľka   žiada   ústavný   súd   aj   o odklad   vykonateľnosti   napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. V zmysle dikcie ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 13212/2015 a sp. zn. Rvp 14184/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015