znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 512/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., A., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 12195/2012 až sp. zn. Rvp 12205/2012 vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods. 1   a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn.   12   Er 1863/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1461/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1106/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1597/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1527/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 846/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1526/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1263/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1663/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1322/2012 z 3. augusta 2012 a sp. zn. 12 Er 1726/2011 z 3. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 12195/2012 až sp. zn. Rvp 12205/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12195/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a   ako podané neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 10. septembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   6   ods. 1   a čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   12   Er   1863/2011   z 3. augusta   2012, sp. zn. 12 Er 1461/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1106/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1597/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1527/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 846/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1526/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1263/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1663/2011 z 3. augusta 2012, sp. zn. 12 Er 1322/2012   z   3. augusta   2012   a   sp.   zn.   12 Er 1726/2011   z 3. augusta   2012   (ďalej   len „napadnuté rozhodnutia“).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   a   to   aj   pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených   práv;   navrhol   preto   napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   zrušiť,   vec   mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho prerokovania   sťažností   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o   ústavnom   súde.   Uvedené   ustanovenie   v   záujme   racionality   a   efektivity   konania pred ústavným   súdom   dáva   tomuto   súdu   kompetenciu   posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu predtým,   ako   dospeje   k   záveru,   že   o   návrhu   rozhodne   meritórne   nálezom,   pričom   ide o špecifickú   a relatívne   samostatnú   časť   konania,   ktorá   ešte   nemá   charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho len na základe   obsahu   napadnutých   rozhodnutí   orgánov   verejnej   moci   a   údajov   obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 je exekútor   štátom   určenou   a   splnomocnenou   osobou   na   vykonávanie   núteného   výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone   exekučnej   činnosti   ako   výkonu   verejnej   moci   postavenie   verejného   činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky   moci   súdnej,   ktorej   súčasťou   je   aj   konanie   vykonávacie   –   na   súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne- technický   či   organizačne-inštitucionálny.   Z   hľadiska   funkcionálneho   vykonávajú   tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi (I. ÚS 480/2011 a ďalšie rozhodnutia).

5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z   vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k   účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v   zmysle ustanovenia   §   30   Exekučného   poriadku.   V   takomto   prípade   je   objektom   rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).

6. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 12195/2012 až sp. zn. Rvp 12205/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na totožnosť   v   osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania (bod 1 výroku tohto uznesenia) a sťažnosti ako také odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012