znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 511/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp   13720/2013   –   sp.   zn.   Rvp   13721/2013,   sp. zn.   Rvp   13727/2013   –   sp.   zn.   Rvp 13745/2013, sp. zn. Rvp 13768/2013 a sp. zn. Rvp 14144/2013 – sp. zn. Rvp 14162/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13720/2013 – sp. zn. Rvp 13721/2013, sp. zn. Rvp 13727/2013 – sp. zn. Rvp 13745/2013, sp. zn. Rvp 13768/2013 a sp. zn. Rvp 14144/2013 – sp.   zn. Rvp 14162/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13720/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla 2013 a 18. apríla 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali   dve   konania,   prípadne   viac   konaní   v   tej   istej   veci.   Totožnosť   veci   je   daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 13726/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o   sťažnosti   sťažovateľky   doručenej   8.   apríla   2013,   v   ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod   sp.   zn.   15   NcC   83/2012   (sp.   zn.   Rvp   13726/2012   a sp.   zn. Rvp 14143/2013) a následne pod sp. zn. 15 NcC 94/2012 (sp. zn. Rvp 13720/2013, sp. zn. Rvp   13733/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14150/2013),   sp.   zn.   15   NcC   85/2012   (sp.   zn. Rvp 13727/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14144/2013),   sp.   zn.   15   NcC   96/2012   (sp.   zn. Rvp 13728/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14145/2013),   sp.   zn.   15   NcC   97/2012   (sp.   zn. Rvp 13729/2013   a sp.   zn.   Rvp   14146/2013),   sp.   zn.   15   NcC   98/2012   (sp.   zn. Rvp 13730/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14147/2013),   sp.   zn.   15   NcC   101/2012   (sp.   zn. Rvp 13731/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14148/2013),   sp.   zn.   15   NcC   91/2012   (sp.   zn. Rvp 13732/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14149/2013),   sp.   zn.   15   NcC   99/2012   (sp.   zn. Rvp 13734/2013   a sp.   zn.   Rvp   14151/2013),   sp.   zn.   15   NcC   100/2012   (sp.   zn. Rvp 13735/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14152/2013),   sp.   zn.   15   NcC   102/2012   (sp.   zn. Rvp 13736/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14153/2013),   sp.   zn.   15   NcC   84/2012   (sp.   zn. Rvp 13737/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14154/2013),   sp.   zn.   15   NcC   87/2012   (sp.   zn. Rvp 13738/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14155/2013),   sp.   zn.   15   NcC   88/2012   (sp.   zn. Rvp 13739/2013   a sp.   zn.   Rvp   14156/2013),   sp.   zn.   15   NcC   90/2012   (sp.   zn. Rvp 13740/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14157/2013),   sp.   zn.   15 NcC   92/2012   (sp.   zn. Rvp 13741/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14158/2013),   sp.   zn.   15   NcC   95/2012   (sp.   zn. Rvp 13742/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14159/2013),   sp.   zn.   15   NcC   86/2012   (sp.   zn. Rvp 13743/2013,   sp.   zn.   Rvp   13768/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14160/2013),   sp.   zn. 15 NcC 93/2012   (sp.   zn.   Rvp   13744/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14161/2013)   a   sp.   zn. 15 NcC 89/2012   (sp.   zn.   Rvp   13721/2013,   sp.   zn.   Rvp   13745/2013   a   sp.   zn. Rvp 14162/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o   zaujatosti   sudcov   okresného   súdu. Vo všetkých   uvedených   sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského   súdu   sp.   zn.   15   NcC   83/2012   z   8.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 13726/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   13720/2013   –   sp.   zn.   Rvp   13721/2013,   sp.   zn. Rvp 13727/2013   –   sp.   zn.   Rvp   13745/2013,   sp.   zn.   Rvp   13768/2013   a   sp.   zn. Rvp 14144/2013 – sp. zn. Rvp 14162/2013 a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom   období úspešné, a ktorých   spracovanie z hľadiska   časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013