SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 51/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 7 Cdo 178/2013 z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu sp. zn. 3 Co 153/2012 z 28. februára 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola8. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 178/2013 (v sťažnosti navrhovateľa nesprávne uvedenásp. zn. 7 Cdo 176/2013, pozn.) z 11. septembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 153/2012 z 28. februára 2013.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi nebola napadnutýmirozhodnutiami odstránená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti z rozsudku Okresnéhosúdu ⬛⬛⬛⬛ č. k. 8 C 456/1995-204 z 30. októbra 2008 dňom 14. mája 2009.
3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že postupom všeobecných súdov„... došlo k porušeniu zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti a k porušeniu práva sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 46 Ústavy...“.
4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal túto jeho sťažnosť na konanie a abyv tomto konaní vydal nález, v ktorom bude konštatované porušenie ním označených právnapadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, aby uznesenie najvyššieho súdu zrušila vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie krajskému súdu a aby jeho právnemu zástupcoviKancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatila trovy konania.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov; ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
6. Ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že v tomto prípade sa nenaplnil úmysela očakávanie zákonodarcu, ktorý ustanovil nutnosť zastúpenia advokátom pred ústavnýmsúdom (ale to isté platí aj pre konanie pred najvyšším súdom) s nádejou, aby advokátskyprimus zamedzil bezúčelnému podávaniu ústavných sťažností (dovolaní). Pokiaľ advokátpodá celkom neprejednateľný návrh, ide o neprofesionálny výkon advokácie, a to buďpre neznalosť právnych predpisov alebo snahu získať finančné prostriedky za zastupovanie;v obidvoch prípadoch ide o porušenie buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
7. V danej veci totiž nebol daný žiaden racionálny procesný dôvod na začatiesamostatného konania o „odstránenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ na rozsudkuokresného súdu, takže ťažko pochopiť všeobecné súdy, že sa takýmto zmätočným návrhomvôbec v samostatnom procesnom rámci zaoberali a svojím postupom a rozhodovanímvzbudili aj u sťažovateľa očakávanie, že ide o správny postup, hoci opak je pravdou.
Otázka riadneho doručenia rozsudku právnej zástupkyni sťažovateľa sa totiž malariešiť v odvolacom alebo dovolacom konaní proti tomuto rozsudku, pretože inštitútdoručovania treba považovať za komunikačný prostriedok medzi súdom a účastníkomkonania, ktorý proti nemu uplatňuje subjektívne práva. Práve v tomto rámci sa uplatňujeprávo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
8. Nemožno však pripustiť stav „umelého“ navyšovania počtu konaní vo veci, kde jetakéto navyšovanie bezúčelné. Tento postup zaťažuje súdy, čo vedie k poškodeniuúčastníkov ostatných konaní, ktorých riešenie sporov narastajúcou súdnou zahltenosťou sanutne predlžuje bez toho, aby pri tom bolo toto zvýšené úsilie i finančné výdaje akona strane účastníkov, tak na strane štátu, vyvážené tým, aby bola účinnejšie poskytnutáochrana právam účastníka, umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší priestor právama spravodlivosti.
9. Pretože platí zásada, že žiadny proces neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom jedosiahnutie vzniku zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickejosoby, táto skutočnosť sa musela nutne odraziť tiež v rovine základných práv a slobôd,v danom prípade vo sfére vymedzenia rozsahu práva na súdnu ochranu a spravodlivýproces. Ak sťažovateľ nebol zjavne nositeľom toho-ktorého hmotného subjektívneho právav zmätočnom konaní, nemôže sa dovolávať práva na súdnu ochranu a spravodlivýproces v tomto procese, ktorý nevykazuje žiaden racionálny hmotnoprávnya procesnoprávny základ pre zmenu právoplatného a vykonateľného rozsudku okresnéhosúdu z 30. októbra 2008. Takýto proces preto nepožíva ústavnoprávnu ochranu.
10. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá pre zjavnúneopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V. februára 2015