znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 51/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009 vo veci sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn. Rvp 32997/08 až Rvp   33358/08 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod sp.   zn. Rvp 32997/08.

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s.,   B., vedenú pod sp. zn. Rvp 32997/08 o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra 2008   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   32997/08   až   Rvp   33358/08   (362   podaní),   ktorými   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný   súd“) vo   veciach   jej   podaní   z 24.   júla   2006   (sťažovateľka   neuviedla   spisovú značku   napadnutých   vecí   a v úvode   sťažností   nesprávne   uvádzala   dátum   27.   november 2008,   pozn.)   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom.

1. Z ich obsahu vyplýva, že podania boli „... vykonané elektronickými prostriedkami v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a to formou elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa Zákona o elektronickom podpise. Okresný súd... podaný návrh nespracoval podľa pravidiel vedenia súdnej agendy stanovených v Občianskom súdnom poriadku... Porušil tak právo sťažovateľa na prístup k súdu zaručené čl.46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... O označenom porušení   rozhodol   Ústavný   súd...   nálezom sp.   zn.:   IV.   US   39/08-88.   Potvrdil,   že došlo k porušeniu práva sťažovateľa na pristúp k súdu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... a zároveň stanovil porušovateľovi povinnosť konať vo veci podania   sťažovateľa   z   24.   7.   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.   Z   odôvodnenia   rozhodnutia   Ústavného   súdu...   vyplýva,   že   ústavný   súd   vydal okresnému   súdu   príkaz,   aby   vo   veci   jej   podania   z   24.   7.   2006   opätovne   konal   podľa príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   Zároveň   Ústavný   súd... predpokladá, že v súlade s týmto príkazom, bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. 7. 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania... Keďže konanie začalo 24. 7. 2006 a podľa informácií   sťažovateľa   porušovateľ   doposiaľ   nevykonal   vo   veci   žiadny   procesný   úkon, možno s určitosťou tvrdiť, že riešenie sporovej veci stagnuje dva roky.“.

Sťažovateľka v ďalšom uviedla, že „podáva sťažnosť ústavnému súdu bez využitia postupu podľa ust. § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z..., pretože v danom štádiu konania by prostredníctvom rozhodnutia o sťažnosti na postup súdu nebolo možné docieliť nápravu porušených základných práv“, a žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1) Základné právo spoločnosti L. a. s.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom medzi žalobcom: L. P. a. s.... a žalovaným:... o zaplatenie... porušené bolo.

2)   Spoločnosti   L.   a.   s.  ...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   20.000,-   Sk/ 663,90 €...,   ktoré je jej   Okresný   súd   Bardejov   povinný zaplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (uvedené platí pre všetky sťažnosti, pozn.).

3) Okresný súd... je povinný uhradiť spoločnosti L. P. a. s.... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

2. V podobnej veci v súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd už konal a rozhodol nálezom č. k. IV. ÚS 39/08-98 z 27.   novembra   2008,   v rámci   ktorého   vyslovil   porušenie   označených   práv   a prikázal okresnému súdu „konať vo veci podania obchodnej spoločnosti L., a. s.... z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku.“. Tento   nález   nadobudol právoplatnosť 26. januára 2009. II.

Ústavný súd spojil označené sťažnosti v záujme hospodárnosti na spoločné konanie podľa   § 112   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   v spojení   s   §   31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn. Rvp 32997/08 až Rvp 33358/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia v bode 1.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 39/08 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené 24. júla 2006. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 26. júla 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 5. októbra 2006 (vrátane jej následných doplnení) na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. IV. ÚS 39/08 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti   s   neprijatím   uvedených   návrhov   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   a prikázal   okresnému   súdu   v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „...V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na   začatie   konania,   ktorý   bol   urobený   zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať   vo vzťahu   k nemu   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z technických   príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak   bude   povinnosťou   okresného   súdu   vychádzať   z toho,   že   podanie   bolo   doručené s účinkami pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   proti   okresnému   súdu   doručené   ústavnému   súdu 27. novembra 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolnosti vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do   jej   základných   práv – namietaná nečinnosť okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý – časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v   období   od   24.   júla   2006   do zriadenia „elektronickej podateľne“, t. j. do 15. októbra 2008, je nevyhnutným dôsledkom (sprievodným   javom)   toho,   že   okresný   súd   odmietol   prijať   ňou   doručené   elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 39/08 už dosiahla nápravu (nálezom z 27. novembra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej   práv   ústavným   súdom   a v podobe   príkazu   ústavného   súdu   adresovaného   okresnému súdu,   aby   o jej   návrhoch   konal   podľa   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku (prirodzene,   vrátane   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá). K uvedenému ústavný súd   už   iba   dodáva,   že   sťažovateľka   sa   podanými   sťažnosťami   opakovane   obrátila   na ústavný súd v čase (27. novembra 2008), keď pôvodný nález (vo veci sp. zn. IV. ÚS 39/08) ešte ani nebol doručený účastníkom (sťažovateľke a okresnému súdu).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci (v konaní sp. zn. IV. ÚS 39/08, pozn.) možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané   a dostatočné.   Pokiaľ   sťažovateľka   žiada   v nových   sťažnostiach   (ktoré   sú predmetom   tohto   konania)   kompenzáciu   formou   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že   nápravu   porušenia   jej   práv   nemožno   napraviť   obnovením   stavu   pred   ich   porušením a obdobie,   počas   ktorého   trvajú   predmetné   konania,   pre   ňu   znamená „...   výrazné obmedzenie... vlastníckych práv...“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   k podstatnej   skutočnosti,   a to,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S., ktorý sa v konaní pred   Okresným   súdom   Bratislava   I vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 144/2006   žalobou   proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo   k postúpeniu   uvedených   pohľadávok   dôjsť,   t.   j.   absolútnej   neplatnosti   Rámcovej zmluvy   o postúpení   pohľadávok,   ako   aj   určenia   neplatnosti ďalších   súvisiacich   (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal zásadný význam   pre   rozhodnutie   súdov   vo   veciach   sťažovateľkou   uplatňovaných   pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej   riaditeľky   zo   7. novembra   2006   všetkým   (v   tom   čase   45)   okresným   súdom v Slovenskej   republike,   pričom   zároveň   navrhol   prerušenie   konaní   o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa   ňou   uplatňovaných   majetkových   práv   preto   primárne   nie   je   namietaná   nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní, ale skutočnosť, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko   po   podaní   návrhov   sťažovateľky,   nebolo   k času   podania   sťažnosti   právoplatne skončené.   Vzhľadom   na   množstvo   sťažovateľkiných   žalôb   a na   skutočnosť,   že   po právoplatnom   rozhodnutí   o otázke   platnosti   postúpenia   sporných   pohľadávok   možno o sťažovateľkou   uplatňovaných   právach   rozhodnúť   pomerne   rýchlo,   je   procesný   postup súdov, ktoré o návrhoch sťažovateľky meritórne rozhodnú až po právoplatnom skončení konania   vedeného   v prvom   stupni   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod sp.   zn. 7 C 144/2006, primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Za   daných   okolností,   prihliadajúc   na   možnosť   sťažovateľky   dosiahnuť   v prípade uznania jej nárokov všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy a aj prípadnú   náhradu   škody   prostredníctvom   právnych   prostriedkov   zakotvených   v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov,   je   v tejto   fáze   prebiehajúcich   konaní   pred   všeobecnými   súdmi požiadavka   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   predčasná a neopodstatnená.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. IV. ÚS 39/08 z 27. novembra 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze konaní primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu (kompenzáciu)   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   porušením   základných   práv   zo   strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie ochrany porušeného základného   práva,   nie   kompenzáciu   rizík   vyplývajúcich   z povahy   „podnikateľského zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).

Okresný   súd   navyše   po   doručení   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   IV.   ÚS   39/08 požiadal sťažovateľku listom z 2. februára 2009, aby mu bez meškania doručila podania z 24. júla 2006 (vrátené sťažovateľke predsedom okresného súdu 7. augusta 2006), avšak sťažovateľka ku dňu rozhodovania ústavného súdu na výzvu nereagovala. Uvedené zistil ústavný súd z listu okresného súdu doručeného 19. februára 2009.

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach v dôsledku nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Pri rozhodovaní v danej veci je však podľa ústavného súdu dôležité prihliadnuť na postup okresného súdu, ktorým sa snažil zabezpečiť zachovanie a realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv oznámením, že nemá materiálnotechnické vybavenie na príjem podaní v elektronickej   forme,   a návrhom   na   využitie   inej   dostupnej   formy   ich   podania,   z čoho vyplývalo,   že   ďalší   postup   okresného   súdu   bol   závislý   aj   od   procesnej   aktivity sťažovateľky. Na základe uvedeného sťažovateľka súc zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom   mala   možnosť   využiť   iný   rovnocenný   spôsob   uplatnenia   svojich   práv, prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.

Z popísaného   skutkového   stavu   však   vyplýva,   že   sťažovateľka   nepristúpila k realizácii   svojich   práv   niektorým   z ďalších   zákonných   spôsobov,   čím   vedome   svojím správaním okresnému súdu neumožnila ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí aj   to,   že   bola   uzrozumená   s tým,   že   okresný   súd   nemôže   prijať   podania   zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich ďalšom doručení,   a napriek   tomu   spôsob,   resp.   formu   podania   návrhov   nezmenila.   Prípadné zvýšenie výdavkov na vyhotovenie písomných návrhov nemožno ako dostatočný dôvod takéhoto   konania   akceptovať   predovšetkým   s prihliadnutím   na   povinnosť   uloženú okresnému súdu v § 42 ods. 3 OSP (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka konania).

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý jej orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Nevyužitie   ďalších   zákonom   ustanovených   spôsobov   uplatnenia   práva   môže   viesť k spochybneniu   skutočného   záujmu   účastníka   konania   o ochranu   jeho   práv   v konaní pred súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jeho právnej neistoty.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená.   Z uvedeného   dôvodu   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009