znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 51/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť O. M., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených Okresným súdom Martin pod sp. zn. 3 T 1/02 a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 2 To 306/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2007 doručená sťažnosť O. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaniach vedených Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 T 1/02 a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 To 306/2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. apríla 2007.Zo   sťažnosti   a z priložených   dokladov   vyplýva,   že   rozsudkami   okresného   súdu sp. zn. 3 T 1/02 z 2. februára 2005 a krajského súdu sp. zn. 2 To 306/2005 z 3. mája 2006 bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú   dobu   dvanásť   mesiacov.   Podľa   názoru   sťažovateľa   právoplatné   rozsudky porušujú jeho označené základné práva   podľa ústavy, keďže bol uznaný vinným, hoci je nevinný. Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený 19. júla 2006.

Z pripojeného spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1189/06 vyplýva, že sťažovateľ ešte 28.   júla   2006   podal   sťažnosť,   ktorou   namietal   zákonnosť   a ústavnosť   tých   istých rozsudkov všeobecných   súdov   ako   v tomto   konaní.   Prípisom   sudcu   ústavného   súdu č. k. Rvp 1189/06-3 zo 4. septembra 2006 bolo podanie sťažovateľa odložené.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Na   prerokovanie   a rozhodnutie   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 1/02 z 2. februára 2005, nie je daná právomoc ústavného súdu. Podľa   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   totiž   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať ochranu základným právam a slobodám iba subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd ako súd odvolací. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná   je   situácia   vo   vzťahu   k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   rozsudku krajského súdu sp. zn. 2 To 306/2005 z 3. mája 2006. Sťažnosť treba v tejto časti považovať za oneskorene podanú. Je to tak preto, lebo rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený 19. júla 2006, pričom sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 2. apríla 2007, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ sa pokúšal bez úspechu dosiahnuť podanie dovolania   proti   rozsudku   krajského   súdu   prostredníctvom   generálneho   prokurátora Slovenskej   republiky, resp.   ministra   spravodlivosti   Slovenskej republiky. Nevyužil však vlastnú možnosť podať dovolanie, hoci má na to právo. Pritom dovolanie je možné podať v trojročnej zákonnej lehote. Musí sa tak udiať prostredníctvom obhajcu.

Na   základe   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2007