SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 509/2019-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 56/2017 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 56/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní o zaplatenie sumy 2 231,59 € s príslušenstvom, ktorého sa na žalovanej domáha z titulu nedôvodného krátenia poistného plnenia.
2.1 Napadnuté konanie sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na okresnom súde 14. marca 2017. Sťažovateľ opísal priebeh napadnutého konania s uvedením chronologického prehľadu procesných úkonov (zameraných na doručovanie repliky a dupliky stranám sporu, pozn.) a uviedol, že 21. októbra 2019 podal sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“). V odpovedi na sťažnosť z 28. októbra 2019 predseda okresného súdu konštatoval, že sa stotožňuje s obsahom podanej sťažnosti, a zároveň uviedol, že „... k prieťahom v danom konaní došlo v období od 6.10.2017, kedy bolo súdu doručené stanovisko žalovanej, do 24.10.2019, kedy bol vo veci určený termín pojednávania...“.
2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že 24. októbra 2019 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 10. december 2019.
2.3 Podľa názoru sťažovateľa „... sú prieťahy v konaní spôsobené jednak nečinnosťou súdu v určitých časových obdobiach, ako aj jeho nesprávnym postupom, resp. neefektívnou a nesústredenou činnosťou. V danom prípade nejde o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá by si vyžadovala množstvo procesných úkonov, výsluch mnohých svedkov a pod...
... Predmetné konanie sa začalo v roku 2017, avšak stále nedošlo k vyriešeniu situácie a teda k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Skutočnosť, že celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Z opísaných skutočností je zrejmé, že celé konanie, je zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez závažného dôvodu...“.
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 18 Csp 56/2017 porušené boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 100 € a úhrady trov konania.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
⬛⬛⬛⬛III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní zistil, že okresný súd od momentu podania žaloby 14. marca 2017 postupoval pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov plynule až do 6.októbra 2017, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovanej. Následne ostal okresný súd bezdôvodne nečinný až do vybavenia sťažnosti žalobcu (sťažovateľa), ktorý podal 21. októbra 2019 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
13.1 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní tak dva roky nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Túto skutočnosť potvrdil aj predseda okresného súdu v odpovedi, ktorým vybavil sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní [pozri bod 2.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia]. Zároveň je však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti predseda okresného súdu vo veci sťažovateľa prijal účinné opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov, keďže vo veci bolo 24. októbra 2019 nariadené pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 10. decembra 2019. Predvolanie na pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené ešte v ten istý deň (24. október 2019, pozn.).
14. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu 21.októbra 2019, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
15. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli k náprave.
16. Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, zdôrazňuje, že neposudzoval využitie sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní ako jedinú podmienku prípustnosti ústavnej sťažnosti, ale zohľadnil aj celkovú dĺžku konania (približne 2,5 roka od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu), ako aj obdobie nečinnosti okresného súdu (24 mesiacov), ktoré síce treba považovať za príliš dlhé, v kontexte celého priebehu konania však bolo ojedinelé. Okrem toho nič nebránilo sťažovateľovi obrátiť sa so sťažnosťou na predsedu okresného súdu už oveľa skôr, pričom aj na ústavný súd sa obrátil 18. novembra 2019, teda v čase, keď bol oboznámený s termínom nariadeného pojednávania, a teda obnovením plynulosti napadnutého konania.
17. V predmetnej veci uplynul len minimálny časový úsek od času podania sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu (21. októbra 2019) a vybavenia tejto sťažnosti predsedom okresného súdu (24. októbra 2019), pričom okresný súd už prijal opatrenia na nápravu (nariadenie pojednávania na 10. december 2019). Ústavný súd je toho názoru, že je potrebné okresnému súdu nechať primeraný čas na zjednanie nápravy. Zjednanie nápravy všeobecným súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný postup v čo najkratšom, ale predsa nevyhnutnom časovom horizonte.
18. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie [§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
19. Vychádzajúc z celkovej dĺžky konania (necelé tri roky), zo zjednania nápravy na základe sťažnosti predsedovi súdu (nariadenie termínu pojednávania), ako aj z načasovania podania sťažnosti zo strany sťažovateľa, ústavný súd (po odstránení prieťahu) dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre tento čas pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
20. Ústavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej sťažnosti.
22. V závere dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, aby v ďalšom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku a náležite využil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 až 153) a zabránil tak ďalším prieťahom v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu