znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 509/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Caffé TRIESTE PP s. r. o., Námestie svätého Egídia 75, Poprad, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cob 19/2015 a jeho rozsudkom č. k. 5 Cob 19/2015-110 z 5. apríla 2016 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Caffé TRIESTE PP s. r. o., o d m i e t a pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Caffé TRIESTE PP s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cob 19/2015 a jeho rozsudkom č. k. 5 Cob 19/2015-110 z 5. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení žalovanej v konaní o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom, bola účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Poprad (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 20 Cb 54/2014 a následne po podaní odvolania na krajskom súde pod sp. zn. 5 Cob 19/2015.

Po tom, ako okresný súd   rozsudkom č. k. 20 Cb 54/2014-65 z 10. februára 2015 sťažovateľke uložil   povinnosť „vypratať nehnuteľnosť - nebytový priestor uvedený v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2010, ako priestor, ktorý sa nachádza v, na prízemí o výmere 30 m²... a tento je vo vlastníctve, a je uvedený na v evidencii Okresného úradu v, katastrálneho odboru, pre k. ú. ako parcela č. 1/5, dom súp. č. 75, do 15 dní od právoplatnosti“ a sťažovateľku zaviazal na úhradu trov konania, krajský súd po podaní odvolania zo strany sťažovateľky napadnutým rozhodnutím rozsudok okresného súdu   v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť  nebytový priestor uvedený v zmluve o nájme nebytových priestorov z 1. júla 2010  potvrdil a v časti, ktorou bolo určené, že nehnuteľnosť vedená na v evidencii Okresného úradu v, katastrálneho odboru, pre k. ú. ako parcela č. 1/5, dom súp. č. 75, je vo vlastníctve žalobcu, a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti, argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj právnou argumentáciou, namieta pochybenia krajského súdu, z ktorých odvodzuje arbitrárnosť, zmätočnosť a neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru vedie k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

4. V závere podanej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cob 19/2015, napadnuté rozhodnutie krajského súdu následne zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke priznal úhradu trov konania. Sťažovateľka zároveň ústavný súd žiada aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. Ústavný súd v úvode upriamuje pozornosť na časť sťažnosti, v rámci ktorej sťažovateľka na s. 7 uvádza, že „... rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 19/2015-110 zo dňa 05.04.2016 bol sťažovateľke doručený dňa 25.04.2016. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti teda neuplynula skôr ako 25.06.2016, pričom tento dátum pripadol na sobotu a preto sa za posledný deň lehoty považuje pondelok 27.06.2016.“.

10. Uvedenú skutočnosť si ústavný súd overil i lustráciou na okresnom súde, kde zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2016. Posledný deň 2-mesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti teda pripadol na 27. jún 2016.

11. Keďže však sťažnosť sťažovateľky bola odoslaná na poštovú prepravu až 29. júna 2016 (a ústavnému súdu doručená 30. júna 2016, pozn.), bola podaná zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažovateľka podala sťažnosť na ústavnom súde zjavne po uplynutí 2-mesačnej lehoty (pozri k tomu bod 10), ústavný súd ju musel odmietnuť ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, ako i návrhom na priznanie trov konania) už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016