znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 509/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 406/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 406/2013 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 406/2013 porušil základné právo občana Slovenskej republiky v tom, že súd konal v mojej neprítomnosti. Zákon   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   noviel   upravuje   konať v neprítomnosti   účastníka   konania,   v   danom   prípade   však   samosudca   porušil   zákon. V konaní, ktoré   začalo   na základe návrhu bývalej manželky sťažovateľa dňa   27.2.2008 pojednával v neprítomnosti sťažovateľa. Občiansky súdnu poriadok upravuje postup súdu konať   v neprítomnosti   účastníkov   konania   po splnení   podmienok   stanovených   zákonom č. 99/1963   Zb.   občianskeho   súdneho   poriadku   a   vydať   rozhodnutie.   Okresný   súd v Topoľčanoch dňa 05.03.2014 vydal rozsudok číslo konania 5C 406/2013-23 v rozpore s ustanovením § 153 O.s.p...

Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, je súd resp. sudca zodpovedný za prípravu veci a rýchle vedenie konania (Capuano, séria A, č. 119-A, s. 13, rovnako Pierazzini,   séria A,   č. 231-C, s. 30). Aj tento   právny   názor je   v súlade   s právom   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré priznáva Ústava Slovenskej republiky... Svojou sťažnosťou sa domáhame, aby Ústavný súd... podľa čl. 127 ods. 2, 3, zákona č. 135/2001 Zb. tejto vyhovel a svojim meritórnym rozhodnutím vyslovil:

Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 406/2013 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛... ustanovené v čl. 17 Ústavy... ako aj práva ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... na prerokovanie veci nestranným súdom v prítomnosti... a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.“

3. K sťažnosti sťažovateľ nepripojil žiadne prílohy a ani splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

7.   Predmetom   sťažnosti   je   údajné   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   (základné   právo podľa   čl.   17   ústavy totiž   neodôvodnil) postupom okresného súdu v namietanom konaní tým, že okresný súd procesne pochybil, keď rozhodol rozsudkom 5. marca 2014 v neprítomnosti sťažovateľa.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   v prvom   rade   neobsahuje všeobecné zákonné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v § 20 zákona o ústavnom súde, najmä nebolo k nej priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale tiež neobsahuje žiadne odôvodnenie a presné označenie a pomenovanie základného práva zaručeného čl. 17 ústavy,   ktoré   spomína   v petite   sťažnosti,   a   ani   iné   osobitné   náležitosti   (absencia odôvodnenia jeho žiadosti o priznania finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd napriek tomu preskúmal, či námietky sťažovateľa týkajúce sa   údajného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sú   naozaj opodstatnené,   a tiež   to,   či   ochranu   jeho   základnému   právu   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy prípadne neposkytovali sťažovateľovi aj všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označených práv.

10.   Ústavný   súd   už   viackrát   uzavrel,   že   v   konaniach   pred   všeobecnými   súdmi závažné   procesné   pochybenia   (predstavujúce   súčasne   aj   porušenie   základných   práv účastníkov konania podľa čl. 46 a nasl. ústavy) zakladajú dôvod na podanie odvolania (podľa § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku). Tento riadny opravný prostriedok umožňuje účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia všeobecných súdov, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Z   uvedeného   vyplýva,   že   sú   to   všeobecné   súdy,   ktoré   na   základe   účinných   právnych prostriedkov   nápravy   dostupných   sťažovateľom   môžu   a   musia   poskytovať   ochranu označených základných práv (napr. IV. ÚS 47/04, II. ÚS 238/2010).

11.   Ústavný   súd   v tejto   veci   preskúmal,   či   sťažovateľ   proti   postupu   rozsudku okresného   súdu   podal   odvolanie   a či   v ňom   aj   skutočne   namietal   predtým   tie   isté skutočnosti, ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Z jeho zistení vyplýva, že sťažovateľ 21. marca 2014 osobne podal proti rozsudku okresného súdu z 5. marca 2014 odvolanie, v ktorom uviedol:

„V právnej veci navrhovateľa Mestské služby Topoľčany s.r.o. proti odporcovi... o vypratanie bytu proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, číslo konania 5C 406/2013-23   zo   dňa   05.03.2014   podávam...   v   zákonnej   lehote   odvolanie,   ktoré zdôvodňujem:

Pracovníčkou navrhovateľa som bol uvedený do omylu, keď som sa bol informovať o podanom návrhu. Táto ma ubezpečila, že stačí ak zaplatím časť dlhu a na zvyšnú časť požiadam   o   splátkový   kalendár,   čo   som   aj   písomne   urobil.   Dňa   29.11.2013   som   do podateľne   Msú   Topoľčany   doručil   písomnú   žiadosť   o   zrušenie   výpovede   nájmu   bytu a následne som splatil   časť dlhu a požiadal o splátkový kalendár, potom ako mi bola poskytnutá takáto informácia s tým, že to postačuje a mám čakať na odpoveď, ktorá mi doteraz nedošla. Neviem akým metrom merajú neplatičov pretože viem doložiť že istý občan mesta Topoľčany má dlh na nájomnom aj viac ako 10.000 Eur, v byte býva aj viac osôb ako je prihlásených a tohto sa vlastníci bytu vo výškovej budove predtým patriacej závodu MIER nemôžu zbaviť čo sa tak deje so súhlasom TOMY s.r.o.

Ja som bez pracovného pomeru. Ale nájomné aj keď som s jeho úhradou meškal som si vždy vyrovnal, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že predmetný byt obývam od roku 2002 teda viac ako 12 rokov

Vzhľadom k uvedenému nakoľko dlh vyrovnám žiadam Krajský súd v Nitre, aby prehodnotil rozhodnutie súdu 1. stupňa a návrh navrhovateľa zamietol.“

12. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že predmetná vec napadla na okresný súd 5. novembra 2013. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 25. november 2013 a sťažovateľ sa tohto pojednávania odročeného na neurčito aj zúčastnil. Súčasne sa sťažovateľ zúčastnil aj ďalšieho pojednávania konaného 5. marca 2014, na ktorom aj osobne vypovedal. Okresný súd   vo   veci   samej   na   tomto   pojednávaní   5.   marca   2014   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 5 C 406/2013-23, ktorý bol sťažovateľovi doručený 11. marca 2014. Následne Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5 Co 399/2014-38 z 24. júna 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom tento rozsudok odvolacieho súdu bol doručený sťažovateľovi 18. septembra 2015, kedy nadobudol právoplatnosť aj rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 406 2013-23 z 5. marca 2014.

13. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd rozhodol v prítomnosti sťažovateľa (nie   ako   tvrdí   v sťažnosti),   teda   v tomto   smere   sú   jeho   námietky   irelevantné   a zjavne nedôvodné a jeho sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

14. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (pozri bod   9)   a   je   tiež   zjavne   neopodstatnená   (bod   13),   pretože   sa   nepreukázalo   tvrdenie sťažovateľa   o porušení   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného   súdu   v namietanom   konaní,   a sťažovateľ   tieto   svoje   námietky   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu neuplatnil v odvolacom konaní pred všeobecnými súdmi, hoci by bol už na prvý pohľad neúspešný, ak by aj tieto námietky uplatnil (pozri body 9 až 10), ústavný súd ju ako celok odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde z už uvedených dôvodov (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015