znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 508/2015-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Radkom Timkaničom, Jakobyho 3098/19, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.34 C 137/2005 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konaniav sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet právnehozástupcu JUDr. Radka Timkaniča do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola7. októbra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalejlen „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 (ďalej len„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka – v právnom postavenížalobkyne v konaní o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhraduúčelných nákladov spojených s liečením spolu vo výške 66 976,43 eur – je účastníčkoukonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 34 C 137/2005 od decembra 2005.Ako ďalej sťažovateľka uvádza, okresný súd„... vedie uvedené konanie pod sp. zn. 34 C 137/2005 a toto nebolo ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne skončené. Konanie ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti trvá takmer desať rokov a nebolo v ňom zatiaľ vydané ani prvostupňové rozhodnutie.

Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 19. novembra 2007, ktoré z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo odročené na 17. decembra 2007. Sťažovateľka má za to, že za prvé pojednávanie, kde sa konalo vo veci samej a na ktorom bol uskutočnený výsluch sťažovateľky/navrhovateľky, možno považovať až pojednávanie zo dňa 17. decembra 2007, ktoré sa konalo po uplynutí dvoch rokov od podania návrhu na začatie konania. Pojednávanie zo dňa 4. februára 2008 bolo odročené na 31. marca 2008, bez prerokovania veci samej. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2008 samotná sťažovateľka a jej právny zástupca podali návrh na výsluch svedkov, ku ktorému sa vyjadril aj právny zástupca odporcu a súd následne odročil pojednávanie na 22. mája 2008. Pojednávanie nariadené na 22. mája 2008 bolo okresným súdom z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito. Nasledujúce pojednávanie bolo okresným súdom vytýčené až na 18. septembra 2008. Na pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2008 sa mal uskutočniť výsluch predvolaných svedkov, ale z dôvodu neúčasti odporcu a jeho právneho zástupcu bolo uznesením súdu toto pojednávanie odročené na 3. novembra 2008. Na pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2008 boli vypočutí predvolaní svedkovia a súd odročil pojednávanie na 26. januára 2009. Pojednávanie vytýčené na deň 26. januára 2009 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie vytýčené na 3. júna 2009, bolo bez prerokovania veci samej odročené na neurčito. Vo veci bol dňa 7. decembra 2009 okresným súdom ustanovený znalec ⬛⬛⬛⬛, ktorý svoj znalecký posudok číslo 1/2010 zo dňa 18. februára 2010 predložil okresnému súdu dňa 19. februára 2010. Okresný súd nariadil pojednávanie na 12. októbra 2010. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky/navrhovateľky uviedol výhrady k znaleckému posudku

, trval na výsluchu znalca a nariadení kontrolného znaleckého dokazovania, ako aj na výsluchu svedka. Súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania a výsluchu svedkov na 11. januára 2011. Sťažovateľka predložila Okresnému súdu Košice I dňa 17. decembra 2010 svoje písomné stanovisko k znaleckému posudku číslo 1/2010 zo dňa 15. decembra 2010. Na pojednávaní konanom dňa 11. januára 2011 sa vykonal výsluch svedka a uznesením súdu sa odročilo pojednávanie na neurčito z dôvodu vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Uznesením zo dňa 03.03.2011 bolo nariadené okresným súdom kontrolné znalecké dokazovanie a za znalca bol ustanovený ⬛⬛⬛⬛. Znalec

vypracoval kontrolný znalecký posudok číslo 8/2011 dňa 21. augusta 2011 a tento predložil Okresnému súdu Košice I dňa 31. augusta 2011. V kontrolnom znaleckom posudku mal ustanovený znalec za povinnosť zamerať sa na preskúmanie znaleckého posudku vypracovaného ⬛⬛⬛⬛ a mal aj povinnosť zodpovedať otázky sťažovateľky doručené okresnému súdu dňa 20. januára 2011.

Okresný súd sa následne od 31. augusta 2011 až do marca 2015 zaoberal výškou odmeny súdneho znalca ⬛⬛⬛⬛.

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 21. augusta 2015. Vo veci teda bolo do dnešného dňa nariadených 10 pojednávaní.“.

3. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu praxústavného súdu domnieva, že došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku zbytočných prieťahov v konaníokresného súdu vedeného pod sp. zn. 34 C 137/2005, a to z dôvodu nečinnostia neefektívnej činnosti okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľky dôvody zbytočnýchprieťahov v konaní spočívajú„... najmä v neprimeranom časovom odstupe od podania návrhu na začatie konania po termín prvého pojednávania vo veci, ako aj v neprimeraných časových intervaloch medzi nariadenými pojednávaniami, nakoľko od novembra 2011 až do augusta 2015 nebolo nariadené žiadne pojednávanie.

Konanie spôsobujúce prieťahy podľa názoru sťažovateľky spočíva taktiež v skutočnosti, že okresný súd od konca augusta 2011 až do marca 2015 riešil výšku odmeny súdneho znalca ⬛⬛⬛⬛, čo nie je možné považovať za konanie vo veci samej. Uvedené skutočnosti sú výlučne dôsledkom postupu súdu a nemôžu byť na ťarchu sťažovateľke.“.

V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť ústavného súdu na podaniesťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý na sťažnosť odpovedallistom sp. zn. Spr 108/14 z 11. septembra 2014, v ktorom uznal sťažnosť za dôvodnúa za vzniknuté prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 sa ospravedlnil.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 porušené bolo.

2. Prikazuje Okresnému súdu Košice I vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur (slovom dvanásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 eur (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Radka Timkaniča do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 508/2015-12z 18. novembra 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ju prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedu okresného súdua následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby savo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,aby sa k sťažnosti vyjadril, aby v stanovenej lehote uviedol chronológiu úkonov súduv konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 a zaslal príslušný podkladový spis okresnéhosúdu.

6. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 67/14 doručeným ústavnému súdu 10. decembra 2015, v ktorom,argumentujúc chronológiou jednotlivých procesných úkonov okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005, uviedol, že predmetné konanie„... po právnej, aj skutkovej stránke možno hodnotiť ako zložité, avšak ani zložitosť veci nemôže mať za následok, že súd po dobu 10 rokov ani raz vo veci meritórne nerozhodol. Súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, dvakrát nariadil znalecké dokazovanie, ale vo veci nepostupoval vždy efektívne keď napr. až po dvoch rokoch od začatia konania, na pojednávaní dňa 17. 12. 2007, uložil žalobkyni upresniť žalobný nárok, toto upresnenie doručil žalovanému na pojednávaní dňa 4. 2. 2008 a pojednávanie bez prejednania veci odročil z dôvodu, aby sa žalovaný k upresneniu nároku mohol vyjadriť, taktiež pojednávanie nariadené na 21. 8. 2015 (poznámka po viac ako 9 rokoch) po formálnom prejednaní veci bez náležitého odôvodnenia odročil na neurčito a uložil účastníkom konania písomne oznámiť ďalšie návrhy na dokazovanie aj napriek tomu, že do zápisnice sa vyjadrili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá prispela k celkovej dĺžke konania sú aj viacnásobné zmeny v osobe zákonného sudcu.

Na základe vyššie uvedeného hodnotím sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ako čiastočne dôvodnú.“.

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustenímod verejného pojednávania o tejto ústavnej sťažnosti, a zaslal nasledujúcu chronológiuprocesných úkonov:

„Konanie vo veci sp. zn. 34 C 137/2005 sa začalo 12. 12. 2005. Sťažovateľka v konaní vystupuje na procesnej strane žalobkyne. Predmetom konania je nárok o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu účelných nákladov vynaložených s liečením.

Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia 34C sudkyni JUDr. Lučivjanskej.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa § 114 OSP súd nariadil prvé pojednávanie na 19. 11. 2007. Toto pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na 17. 12. 2007.

Pojednávanie dňa 17. 12. 2007 súd po prejednaní veci odročil na 4. 2. 2008 za účelom upresnenia žalobného nároku.

Žalobkyňa dňa 21. 1. 2008 doručila súdu upresnenie žalobného nároku. Na pojednávaní dňa 4. 2. 2008 bolo upresnenie žalobného nároku doručené žalovanému, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že sa nemohol oboznámiť s týmto upresnením, požiadal súd o odročenie pojednávania s tým, že svoje písomné stanovisko k upresnenému nároku doručí súdu. Pojednávanie bolo odročené na 31. 3. 2008.

Na pojednávaní dňa 31. 3. 2008 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na 22. 5. 2008 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov. Pojednávanie nariadené na 22. 5. 2008 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 18. 9. 2008. Pojednávanie nariadené na 18. 9. 2008 bolo na žiadosť žalovanej odročené bez prejednania veci na 3. 11. 2008. Na pojednávaní dňa 3. 11. 2008 súd vykonal dokazovanie a pojednávanie odročil na 26. 1. 2009 za účelom výsluchu ďalšieho svedka.

Pojednávanie nariadené na 26. 1. 2009 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito.

Dňa 10. 3. 2009 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Novotnej Mlinárcsikovej.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 3. 6. 2009. Na pojednávanie nariadené na 3. 6. 2009 sa nedostavil predvolaný svedok. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 34 C 137/2005-127 z 7. 12. 2009 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia

Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za podaný posudok 19. 2. 2010. Uznesením č. k. 34 C 137/2005-155 z 16. 3. 2010 súd priznal odmenu znalcovi

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 12.10.2010. Pojednávanie nariadené na 12. 10. 2010 po prejednaní veci bolo odročené na 11. 1. 2011 za účelom doplnenia dokazovania.

Na pojednávaní dňa 11. 1. 2011 súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka a pojednávame odročil na neurčito za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Uznesením č. k. 34 C 137/2005-181 z 3. 3. 2011 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia ⬛⬛⬛⬛.

Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny za znalecký úkon 31. 8. 2011. Dňa 2. 11. 2011 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Lučivjanskej.

Uznesením č. k. 34 C 137/2005-218 súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie znalec. Dňa 5. 10. 2012 bol spis s opravným prostriedkom predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1 Co 255/2012-239 z 31. 10. 2012 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 16. 5. 2013 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Raganovej.

Dňa 7. 1. 2014 súd požiadal o výsluch znalca Okresný súd Rimavská Sobota. Dňa 10. 2. 2014 bolo dožiadanie vrátené súdu bez vybavenia.

Dňa 20. 11. 2014 súd vykonal informatívny výsluch znalca mimo pojednávania.

Dňa 15. 1. 2015 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Lučivjanskej.

Uznesením č. k. 34 C 137/2005-284 z 25. 3. 2015 súd priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za podaný znalecký posudok.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 21. 8. 2015. Na pojednávaní dňa 21. 8. 2015 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito za účelom, aby účastníci konania doručili ďalšie návrhy na dokazovanie.“

7. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 7. januára 2016 oznámilasúhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Písomné stanovisko k vyjadreniuokresného súdu (bod 6), ktoré jej bolo zaslané, nezaujala.

8. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretožepo oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodusenát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,ich zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti, písomne podanéhostanoviska okresného súdu, chronológie procesných úkonov okresného súdu a na základepredloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 34 C 137/2005.

II.

9. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonovokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 na základe obsahu okresnýmsúdom predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu považoval ústavný súdskutočnosti uvedené v chronológii za preukázané.

Nad rámec chronológie však ústavný súd pre úplnosť a jasný obraz o priebehukonania okresného súdu udáva tieto zistenia zo súdneho spisu sp. zn. 34 C 137/2005:

- 12. decembra 2005  súdu bolo doručené podanie označené ako„Návrh na vydanie platobného rozkazu“a bola mu priradená sp. zn. 15 Ro 6051/2005, až následne bolopodanie podľa jeho obsahu preradené do „C“ registra a bola mu pridelenásp. zn. 34 C 137/2005,

- 18. januára 2006  súd vyzval žalobkyňu na doručenie kópií príloh žaloby,

- 31. januára 2006  na základe výzvy súdu mu boli doručené fotokópie príloh návrhuzo strany žalobkyne,

- 9. februára 2006 súd uznesením č. k. 34 C 137/2005-44 vyzval žalovanéhona vyjadrenie k návrhu na začatie konania,

- 13. marca 2006 súdu bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehotyna vyjadrenie,

- 5. júna 2006  urgencia súdu na zaslanie vyjadrenia žalovaného,

- 21. júna 2006  súdu bolo zaslané vyjadrenie žalovaného,

- 27. júla 2006  úpravou súdu bolo nariadené doručenie vyjadrenia žalovanéhožalobkyni,

- 20. septembra 2006  súdu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne,

- 12. marca 2008 súdu bol doručený návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania,

- 28. marca 2008  súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 9. apríla 2008  súdu bolo doručené podanie žalovaného (oznámenie požadovanýchúdajov),

- 16. septembra 2008  súdu bolo doručené ospravedlnenie žalovaného z neúčastina nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania,

- 4. novembra 2008 a 24. novembra 2008  súdu boli doručené požadované informáciezo strany žalovaného,

- 28. októbra 2009  súdu boli doručené otázky pre znalca zo strany žalobkyne,

- 1. decembra 2009  súdu boli doručené otázky pre znalca zo strany žalovaného,

- 11. novembra 2009  súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckémuposudku,

- 17. decembra 2010  súdu bolo doručené stanovisko žalobkyne k znaleckémuposudku,

- 20. januára 2011  súdu bol doručený návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania,

- 3. marca 2011  okresný súd uznesením č. l. 34 C 137/2005-180 priznal ⬛⬛⬛⬛ svedočné,

- 20. júna 2013  súd zaslal ⬛⬛⬛⬛ výzvu na špecifikáciu jednotlivýchúkonov v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku predloženého súdu,

- 17. júla 2013  súdu bolo doručené podanie ⬛⬛⬛⬛,

- 25. novembra 2014  súdu bolo doručené vyúčtovanie odmenyza znalecký posudok č. 10/2014,

- 12. februára 2015  písomné upozornenie predsedu okresného súdu na prieťahya uloženie povinnosti konať efektívne a urýchlene,

- 4. decembra 2015  výzva súdu adresovaná žalobkyni na predloženie znaleckéhoposudku, ktorý si mala dať vypracovať na vlastné náklady.

III.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súdmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznaťtomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 dochádzalo k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiasúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcejsa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzneúkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladápovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívnerealizovalo (II. ÚS 21/01).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“),ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého lenčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bolačo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktoréhosa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konaťnové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliadaaj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupovalaj v danom prípade.

16.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie vo veci náhradyza bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady účelných nákladov spojenýchs liečením spolu vo výške 66 976,43 eur. Podľa názoru ústavného súdu i napriekskutočnosti, že v danom prípade možno vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckéhodokazovania, ako i kontrolného znaleckého dokazovania považovať napadnuté konaniepo vecnej stránke za právne zložitejšie, ide o druh konania, ktorého metodika postupuje upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípadektorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Hoci ústavný súd uznáva, že takéto spory sú v istých prípadoch svojou povahouskutkovo náročnejšie na dokazovanie, samotnú skutkovú zložitosť (na ktorú poukázalvo svojom vyjadrení k sťažnosti predseda okresného súdu) však nemožno dávaťdo súvislosti s dlhotrvajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd sa domnieva, že zákonný sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosťvo svojej rozhodovacej činnosti a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaniasúdnych pojednávaní bez meritórneho rozhodnutia vo veci. Uvedené potvrdil vo vyjadrení(bod 6) i samotný predseda okresného súdu.

16.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdnehokonania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotnásťažovateľka akýmkoľvek významným spôsobom prispela k zbytočným prieťahomv konaní.

16.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľkav sťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu(10 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, najmä však na neefektívnua nesústredenú činnosť súdu, ktorý len mechanicky nariaďoval pojednávania, ktoréodročoval bez meritórneho posúdenia veci.

Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postupokresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiaminečinnosti okresného súdu, a to:

- od 20. septembra 2006 (keď bolo súdu zaslané vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniužalovaného k návrhu na začatie konania) do 19. novembra 2007 (keď bolo vo veci nariadenéprvé pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročenéna 17. december 2007),

- od 22. mája 2008 (keď bolo pojednávanie u dôvodu práceneschopnosti zákonnejsudkyne odročené na neurčito) do 18. septembra 2008 (keď sa konalo pojednávanie, ktorébolo bez prerokovania veci odročené na 3. november 2008),

- od 26. januára 2009 (keď bolo pojednávanie u dôvodu práceneschopnosti zákonnejsudkyne odročené na neurčito) do 3. júna 2009 (keď sa konalo pojednávanie, ktoré boloodročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania), v uvedenom obdobídošlo k zmene zákonného sudcu,

- od 16. marca 2010 (keď súd uznesením č. k. 34 c 137/2005-155 priznal znalcovi ⬛⬛⬛⬛, odmenu za podaný znalecký posudok) do 12. októbra 2010(keď sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. január 2011 na doplneniedokazovania),

- od 31. augusta 2011 (keď znalec ⬛⬛⬛⬛ doručil súdu vypracovaný znaleckýposudok a vyúčtovanie odmeny) do mája 2012 (keď súd uznesením č. k. 34 C 137/2005-218priznal ⬛⬛⬛⬛ odmenu za podaný znalecký posudok), v uvedenom období došlok zmene zákonného sudcu,

- od 6. júna 2012 (keď bolo súdu doručené odvolanie ⬛⬛⬛⬛ vočirozhodnutiu č. k. 34 C 137/2005-218) do 5. októbra 2012 (keď bol spis spolu s opravnýmprostriedkom predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach),

- od novembra 2012 (keď bol súdny spis vrátený súdu po tom, čo Krajský súdv Košiciach uznesením č. k. 1 Co 255/2012-239 z 31. októbra 2012 zrušil napadnutéuznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) do 20. júna 2013 (keď súd vyzval ⬛⬛⬛⬛ na špecifikáciu jednotlivých úkonov v súvislosti s vypracovaným znaleckýmposudkom), v uvedenom období došlo opätovne k zmene zákonného sudcu,

- od 12. júla 2013 (keď ⬛⬛⬛⬛ súdu na jeho žiadosť zaslal špecifikáciuúkonov) do 20. novembra 2014 [keď súd vykonal informatívny výsluch znalca ⬛⬛⬛⬛ mimo pojednávania (dňa 7. januára 2014 síce súd požiadal o výsluch znalcaOkresný súd Rimavská Sobota, avšak dožiadanie bolo 10. decembra 2014 vrátené súdubez vybavenia, pozn.)],

- od 25. novembra 2014 (keď bolo súdu doručené vyúčtovanie odmeny ⬛⬛⬛⬛ za znalecký posudok č. 10/2014) do 23. marca 2015 (keď súd uznesenímč. k. 34 C 137/2015-284 priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za podanýznalecký posudok), v uvedenom období došlo opäť k zmene zákonného sudcu a navyše

12. februára 2015 bolo do spisu doručené písomné upozornenie predsedu okresného súduna prieťahy v konaní,

- od 23. marca 2015 do 21. augusta 2015 (keď sa konalo pojednávanie, ktoré boloodročené na neurčito).

17. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredenáa neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenieústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa týchpráv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojenés prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci nebolo za viac ako 10 rokov právoplatnerozhodnuté. Navyše okresný súd sa v dôsledku neefektívnej a nesústredenej činnostiod 31. augusta 2011 do 25. marca 2015 zaoberal výlučne len otázkou priznania odmeny ⬛⬛⬛⬛ za vypracovaný znalecký posudok č. 10/2014.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane poukazuje i na vyjadrenie predseduokresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje:

„... súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, dvakrát nariadil znalecké dokazovanie, ale vo veci nepostupoval vždy efektívne keď napr. až po dvoch rokoch od začatia konania, na pojednávaní dňa 17. 12. 2007, uložil žalobkyni upresniť žalobný nárok, toto upresnenie doručil žalovanému na pojednávaní dňa 4. 2. 2008 a pojednávanie bez prejednania veci odročil z dôvodu, aby sa žalovaný k upresneniu nároku mohol vyjadriť, taktiež pojednávanie nariadené na 21. 8. 2015 (poznámka po viac ako 9 rokoch) po formálnom prejednaní veci bez náležitého odôvodnenia odročil na neurčito a uložil účastníkom konania písomne oznámiť ďalšie návrhy na dokazovanie aj napriek tomu, že do zápisnice sa vyjadrili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.“

19. Obranu okresného súdu tkvejúcu vo viacnásobnej zmene osoby zákonného sudcunemožno akceptovať. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,abyprijalipríslušnéopatreniaumožňujúceprerokovanievecibez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní nemôže byťpripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovalizodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,ktorý sa naň obrátil.

20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenomkonaní za taký, ktorý bol síce miestami poznačený nečinnosťou okresného súdu, avšakktorému v prvom rade chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmerovalk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania(10 rokov) bez právoplatného skončenia veci.

V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli v prevažnej väčšinespôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmäv dôsledku neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v namietanom konaní došlok porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 137/2005 konal bez zbytočnýchprieťahov.

⬛⬛⬛⬛

IV.

23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.

24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťouo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolopriznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €, poukazujúc najmäna dlhotrvajúcu právnu neistotu.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochranyporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlospôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciuporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva(IV. ÚS 210/04).

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzalzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 34 C 137/2005, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považovalpriznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy,t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradouči už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bolavo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.

30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeaj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikliv súvislosti s právnym zastupovaním.

31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej službyuskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnutéprávne služby v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanejhodnoty, a tak predstavuje celkovú sumu 355,73 €.

33. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky JUDr. Radka Timkaniča (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149OSP).

34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5výroku tohto nálezu.

35. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosťdňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016